Foto: Profimedia

Jim Morrison, jedna z najvýznamnejších osobností rockového sveta, by dnes oslávil 80. narodeniny.

Niekomu stačí chodiť po svete krátko, aby po sebe zanechal odkaz, z ktorého budú žiť ešte ďalšie generácie. Jim Morrison dokázal spojiť to, čo nikto pred ním, a je považovaný za priekopníka poézie prenesenej do rock and rollovej podoby. Jeho plameň horel jasne, výrazne a nikdy nie podľa pravidiel. Spevák a zakladajúci člen The Doors sa narodil presne dnes, dožil sa však len 27. narodenín.

V článku sa dozviete aj:

  • čo pôvodne Jim Morrison študoval;
  • ktoré hity priniesli The Doors slávu;
  • ako sa vyrovnal s tým, že bol vnímaný ako sexsymbol;
  • ktorí umelci a filozofi ho inšpirovali pri tvorbe;
  • čo sa stalo v Paríži;
  • s kým tvorí Klub27.

Problémový génius

Písal sa 8. december 1943, keď sa podľa TASR do rodiny kontraadmirála amerického námorníctva narodil chlapec, ako prvý z troch detí. James Douglas Morrison, ktorého bude neskôr celý svet poznať ako Jima Morrisona, strávil prvé roky svojho detstva spolu s matkou a so súrodencami u starých rodičov v Georgii.

Foto: Profimedia

Tvrdá výchova a prísne pravidlá však jeho divokú povahu nezlomili. Práve naopak. Neskôr zvykol tvrdiť, že do jeho tela vstúpila duša Indiána, ktorého videl umierať pri havárii a toto je len spôsob jeho vyjadrovania.

Už na strednej škole sa jeho nevšednosť ukázala vo veľkom. Bol trúfalý, experimentoval s hranicami iných ľudí aj spoločenských konvencií. Zaujímal sa o poéziu, maľoval, dokázal porozumieť filozofom. Nebol však hudobník. Sotva zahral pár tónov na harmonike. Neskôr nastúpil na štúdium na filmovej škole.

Foto: Flickr (julio zeppelin)

Umelec, ktorý nezvládol svoje nadanie

Z univerzity odišiel znechutený už po prvom roku. Osudným pre jeho ďalší život a vývoj sa stalo leto 1965, kedy sa stretol s hráčom na klávesy Rayom Manzarekom. Spolu s gitaristom Robbym Kriegerom a bubeníkom Johnom Densmorem založili kapelu. Tá okamžite zožala úspech a vošla do dejín.

V januári 1967 vydali The Doors prvú LP platňu s názvom The Doors. Najväčšími hitmi boli piesne Break on Through a Light My Fire, ktorá sa v tom istom roku dostala na prvé miesto singlovej hitparády.

Foto: Flickr (Jacob Whittaker)

Obrovský úspech predstavovalo aj tretie LP-čko Waiting For The Sun. Hitparády absolútne prevalcovala skladba Hello, I love You.

Po tvrdom boji s alkoholom, drogami a neschopnosťou vyrovnať sa s nátlakom okolia, odišiel spolu so svojou priateľkou Pamelou Courson do Paríža. Jeho plán bol oddýchnuť si a venovať sa poézii.

Pocitu, že ľudia hudbu, myšlienky a spôsob vystupovania The Doors a jej frontmana obdivujú aj po desaťročiach, sa Morrison nedožil. Zomrel v hotelovej vani vo veku 27 rokov a stal sa tak členom Klubu 27, o ktorom si viac môžete prečítať tu.

Foto: Agency for the Performing Arts (APA), Public domain, via Wikimedia Commons

Sexsymbol proti svojej vôli

Hlboké a odvážne texty, často s politickým podtónom a odkazmi pre spoločnosť, z neho urobili rebela svojej doby. Hypnotizujúci hlas, oči, ktoré prenikali do duše a spôsob, akým vystupoval, dostávali do tranzu fanúšikov pri rádiách aj na koncertoch.

Morrison bol však podľa portálu Pro ženy v určitom období vnímaný skôr ako sexsymbol, čo bolo proti jeho presvedčeniu. Umelec slávu spojenú so svojím zovňajškom znášal zle, preto si nechal narásť fúzy a brucho. Veril, že to ľudí vráti k podstate jeho hudby.

Foto: Profimedia

Mal totižto čo ukázať. Zanechal po sebe pôsobivú zbierku piesní a básní, ktoré dodnes ukazujú, s akou jednoduchosťou dokázal ukladať slová do viet a vytvoriť z nich posolstvo pre obecenstvo prahnúce po umeleckej obžive. Okrem toho vedel aj spievať, a týchto kvalít si bol vedomý skôr ako toho, že by ho mal niekto obdivovať pre jeho výzor.

Beznádejný mysliteľ

Speváka v jeho práci, ale aj osobnom živote inšpirovali mnohí filozofi aj spisovatelia. Medzi nich patrili predstavitelia hnutia Beat Generation, alebo napríklad francúzski básnici Arthur Rimbaud, či Charles Baudelaire.

Morrisonove existencionalistické myšlienky sa odrazili v mnohých textoch. Veľká časť posledného albumu The Doors, v pôvodnom zložení, L. A. Woman, ukazuje jeho schopnosť vidieť svet ako miesto skazy a beznádeje, čo pripomína myšlienky nemeckého filozofa Friedricha Wilhelma Nietzscheho.

Ako uvádza magazín Far out, vzácne zábery ukazujú speváka, ako sedí za klavírom a hrá „Ódu na Nietzscheho“. Búši do klávesov, vydáva meditačné zvuky zmiešané s divokými výkrikmi. Niekde medzi tým vyhlási: „A vzali Fredericka do blázinca a jeho matka sa k nemu pridala. A ďalších pätnásť rokov plakali, plakali a smiali sa a pozerali na slnko.“

Po jeho príliš skorej smrti, po rokoch, kedy ho sprevádzali alkohol a drogy, jeden z členov kapely – John Densmore, povedal: „Nietzsche zabil Jima.“

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články