Foto: Profimedia

Prípad muža známeho ako D. B. Cooper je celé desaťročia nevyriešený. Osobu, ktorá mala v roku 1971 uniesť lietadlo, dodnes neidentifikovali.

Na svete neexistuje veľa prípadov únosov lietadla, ktoré by sa nepodarilo objasniť. Predsa len, ak niekto unesie lietadlo, je známa minimálne jeho identita, respektíve pre špičkových vyšetrovateľov, a vďaka moderným technológiám nie je náročné páchateľa identifikovať a následne ho dolapiť. Prípad z roku 1971 je ale celkom iný – únoscu dodnes nepoznáme a nikdy sa nenašiel.

V článku sa dozviete:

  • Ako Cooper uniesol lietadlo Boeing 727
  • Ako sa mu podarilo uniknúť
  • Ako je možné, že je prípad dodnes nevyriešený
  • S akými teóriami pracuje FBI

Muž známy ako D. B. Cooper

24. novembra 1971 došlo v USA k únosu komerčného lietadla Boeing 727 smerujúceho z Portlandu do Seattleu. Na svedomí to mal mať muž, ktorý na palubu lietadla nastúpil pod menom Dan Cooper, z čoho vzniklo vďaka zlej interpretácii médiami meno D. B. Cooper, s ktorým sa pracuje dodnes. Ako sa zhodujú viaceré zdroje, Cooper mohol mať niečo málo po 40-tke, bol vysoký zhruba 180 centimetrov a známe je aj oblečenie, ktoré mal v daný deň na sebe. Jeho vystupovanie malo byť pri nastupovaní pokojné a zdvorilé.

Boeing 727. Foto: Profimedia

Na palube je bomba

Krátko po tom, čo lietadlo vzlietlo, sa Cooper otočil k letuške, ktorá sedela hneď za ním a podal jej papier s odkazom. Išlo o Florence Schaffnerovú, sympatickú 23-ročnú slečnu, ktorá si v prvom momente myslela, že jej chlap dáva svoje telefónne číslo. To nebolo pri krásnych letuškách nič neobvyklé, takže tomu Florence nevenovala pozornosť a odkaz si založila do vrecka. Cooper jej však povedal, že by si ten odkaz mala prečítať, pretože má na palube lietadla bombu.

V spomínanom odkaze taktiež Cooper napísal aj svoje požiadavky. S týmto papierom išla Florence za svojou kolegyňou a potom aj za kapitánom lietadla. Samotný odkaz sa nezachoval, nakoľko Cooper trval na jeho vrátení (mohol slúžiť ako dôkaz). Letušky a kapitán však zhodne tvrdili, že na papieri boli napísané jasné požiadavky: 200 000 dolárov v hotovosti a dve sady padákov. Tie mali byť odovzdané na letisku v Seattli.

Posádka, samozrejme, okamžite kontaktovala políciu, ktorá prípad automaticky posunula FBI. Autority a riaditeľ aerolinky Donald Nyrop pomerne rýchlo rozhodli o tom, že Cooperove požiadavky majú byť splnené. Nyrop nestál o negatívnu publicitu a peňažná suma pre neho nepredstavovala až tak veľkú čiastku. Medzitým sa Florence snažila zistiť, či je bomba v Cooperovej taške pravá. Po zhliadnutí dvoch červených náloží, drôtov a batérie letuška usúdila, že bomba môže byť pravá.

Výmena pasažierov za výkupné a padáky

Peniaze pripravili agenti FBI tak, že do výkupného zaradili len bankovky vyrobené v roku 1969 s rovnakým sériovým číslom začínajúcim na L. Cooper vyžadoval výkupné v 20-dolárových bankovkách – väčšie bankovky by vzbudzovali podozrenie a menšie by zase mali väčšiu váhu, čo by hralo rolu pri jeho zoskoku. Ako sa prekvapivo ukázalo, väčší problém bol s hľadaním požadovaných padákových súprav. Cooper nechcel vojenské padáky s automatickým otváraním, ale civilné s klasickým manuálnym otváraním. Tie FBI napokon poskytol majiteľ parašutistickej školy v Seattli.

Keď bolo všetko pripravené, lietadlo pristálo na letisku v Seattli. Cooper pilotovi nariadil lietadlo odstaviť v odľahlej časti letiska a požadoval stlmenie svetiel, zrejme zo strachu pred útokom sniperov. Celá výmena prebehla cez zadné dvere lietadla, keď najprv zamestnanec aeroliniek odovzdal letuške výkupné a padáky. Následne Cooper prepustil 36 pasažierov a taktiež aj letušku Florence Schaffnerovú. Na palube s ním ostala len posádka – letuška Tina Mucklow, kapitán Scotta a dvaja ďalší muži v kokpite.

Smer Mexiko City

Ako uvádza oficiálna stránka FBI, po úspešnej výmene a doplnení paliva lietadlo opäť vzlietlo a nabralo smer Mexiko City. Podľa viacerých správ bol Cooper evidentne znalý v oblasti lietadiel a zoskokov, čo dokázal aj pri jeho ďalších požiadavkách. Posádka dostala jasné pokyny – letieť vo výške maximálne 3000 metrov pri rýchlosti okolo 300 kilometrov za hodinu s pootvorenými klapkami a vysunutým podvozkom.

Väčšie prúdové lietadlá by neboli schopné tieto podmienky udržať, no Boeing 727 bol ľahký aj s plnou nádržou a bez problémov bol schopný letieť aj v takýchto podmienkach. Navyše si ho Cooper vybral aj kvôli umiestneniu jeho motorov. Stanovené podmienky na let neboli náhodné, práve naopak – boli prispôsobené na bezpečné opustenie lietadla. Po konzultácii s posádkou určil Cooper ako miesto ďalšieho pristátia na doplnenie paliva mesto Reno v štáte Nevada.

Bez stopy

Po chvíli Cooper poslal letušku do kokpitu a okolo 20:13 miestneho času mal opustiť lietadlo a vyskočiť. Do karát mu hralo aj počasie, keďže v ten deň pršalo a pri jeho zoskoku ho nezaregistrovali ani stíhačky sledujúce lietadlo Boeing 727. Po pristátí v Rene začala FBI okamžite zbierať stopy, ktoré by ju mohli k páchateľovi priviesť. Na základe viacerých výpovedí bola vyhotovená aj kresba s podobizňou Dana Coopera.

Foto: Profimedia

FBI vylúčila, že by mal Cooper komplica, keďže presné miesto jeho pristátia po zoskoku sa nedalo vopred určiť. Prvé vyšetrovanie nenašlo po Cooperovi ani stopu a FBI začala pracovať aj s teóriou, že zoskok neprežil. V priebehu prvých piatich rokov však vyšetrovala viac ako 800 podozrivých.

Prvé dôkazy a množstvo podozrivých

V roku 1980 sa záujem o prípad opäť zväčšil. Na svedomí to mal 8-ročný Brian Ingram, ktorý na brehu rieky Columbia našiel zväzok hnijúcich bankoviek v hodnote približne 5 800 dolárov. Po kontaktovaní polície sa zistilo, že to boli bankovky z výkupného. Ako sa tam dostali, je stále predmetom diskusií. Niektorí tvrdia, že sa tam dostali v dôsledku bagrovania rieky, iní zase hovoria o tom, že ich tam priplavil niektorý z prítokov rieky Columbia.

Prehľadávanie rieky Columbia. Foto: Profimedia

Z obrovského množstva podozrivých predsa len niektorí vyčnievali. Asi najviac muž meno Richard McCoy Junior. Ten 7. apríla v roku 1972 po nástupe na palubu letu Newark – Los Angeles a po vzlietnutí letuške podal odkaz, v ktorom žiadal 500 000 dolárov a 4 padáky. Je vám to povedomé? McCoy vykonal úspešnú „akciu“ len pár mesiacov po Cooperovi s identickým scenárom. Nechal však za sebou niekoľko dôkazov, ktoré ho usvedčili a za svoj čin dostal 45 rokov väzenia. McCoy bol bývalým pilotom, veteránom vietnamskej vojny a okrem iného zhodou okolností pilotoval jednu z helikoptér, ktoré pátrali po Cooperovi.

FBI však vylúčila, že by McCoy bol záhadným Cooperom, keďže mal pri prvom únose alibi a nezhodoval sa ani jeho vek a opis. McCoy počas výkonu svojho trestu z väzenia ušiel, no o pár mesiacov bol pri prestrelke zabitý. Ani ďalší podozriví nikdy nezapadli do podrobného popisu Coopera, a tak tento čin ostáva dodnes nevyriešenou záhadou.

Vyšetrovatelia navyše v roku 2007 zverejnili dovtedy utajované skutočnosti. Napríklad, agenti mali Cooperovi nedopatrením dať aj maketu padáku, ktorá sa využíva len pri výcviku a nedá sa s ňou zoskočiť. Práve táto maketa na palube chýbala a druhý padák mal byť rozrezaný za účelom ochrany peňazí pri zoskoku. Skúsený parašutista by maketu rozoznal a nikdy by v tak nepriaznivom počasí z lietadla nevyskočil. Všetky tieto fakty mali vyvrátiť teóriu o profesionálnom parašutistovi a podporili tvrdenia, že sa Cooper pri zoskoku zabil.

0
Uložiť článok
Komentovať