Na svete je 59 laboratórií s patogénmi, ktoré môžu zapríčiniť neliečiteľné choroby. Nie všetky sú zabezpečené

Avšak bez ohľadu na to, odkiaľ sa koronavírus nabral, svet ohrozuje množstvo ďalších patogénov, ktoré predstavujú smrtiace nebezpečenstvo. Mnoho z nich sa nachádza v laboratóriách v rôznych častiach sveta.

Na svete je 59 laboratórií s najvyšším stupňom ochrany

Posledné mesiace sa pozornosť mnohých odborníkov, ale aj laikov sústredila na Wu-chanský virologický inštitút. Vedeli ste však, že podobných laboratórií je na svete niekoľko desiatok? Ako píše portál The Conversation, je to len jedno z 59 laboratórií s maximálnym stupňom ochrany, ktoré už existujú, alebo sú v procese výstavby. Sú to laboratóriá s úrovňou biologickej bezpečnosti 4 (BSL4), teda laboratóriá, kde je nevyhnutné dodržiavať najviac bezpečnostných opatrení.

Laboratóriá s takýmto stupňom ochrany by mali byť vybudované tak, aby v nich odborníci mohli bezpečne manipulovať aj s tými najnebezpečnejšími patogénmi na svete. Teda s takými patogénmi, ktoré môžu spôsobiť závažné smrtiace ochorenia a v súčasnosti na ne neexistuje žiaden liek a ani účinné očkovanie.

V takýchto laboratóriách musia mať na sebe vedci ochranné obleky pokrývajúce celé telo a s nezávislým prívodom kyslíka.

Obsahujú patogény, proti ktorým nemáme žiadne zbrane

Laboratóriá sa nachádzajú na území 23 štátov, pričom najvyššia koncentrácia laboratórií s najvyššou úrovňou ochrany je v Európe. Ďalšie sa nachádzajú v Severnej Amerike, v Ázii, Austrálii a v Afrike. Podobne ako vo Wu-chane, až tri štvrtiny takýchto laboratórií sa nachádzajú v mestách. Laboratórium vo Wu-chane je svojou rozlohou to najväčšie na svete s takýmto stupňom ochrany. Už čoskoro by ho však malo predbehnúť nové laboratórium v americkom Kansase.

Väčšina laboratórií BSL4 je rozmerovo pomerne malých, rozlohou merajú menej ako polovica profesionálneho basketbalového ihriska. 60 % z nich tvoria štátne zdravotnícke zariadenia. 20 % spadá pod rôzne univerzity a 20 % majú pod kontrolou agentúry pre biologickú obranu.

Tieto laboratóriá sa zvyčajne využívajú na identifikovanie infekcií, ktoré sú zapríčinené vysoko nákazlivými a smrtiacimi patogénmi. Ich hlavnou úlohou je však aj prispieť k lepšiemu porozumeniu nebezpečným patogénom. Len vďaka tomu je možné vyvíjať nové testovacie metódy, lieky či očkovania.

Väčšina laboratórií nie je dostatočne zabezpečená

Nie všetky laboratóriá sú však naozaj zabezpečené tak dobre, ako by mali byť. Ako informuje Global Health Security Index, len jedna štvrtina štátov, v ktorých sa laboratóriá BSL4 nachádzajú, dosiahla dostatočné vysoké skóre v hodnotení biologickej bezpečnosti a obrany. Nielen samotné laboratóriá, ale aj mestá, v ktorých sa laboratóriá nachádzajú, by mali mať vypracovaný podrobný bezpečnostný plán.

Navyše, len 40 % štátov je súčasťou medzinárodnej organizácie, ktorej cieľom je vylepšiť biologickú bezpečnosť a obranu. Ani jedna z krajín sa dobrovoľne nestala súčasťou systému ISO 35001 spusteného v roku 2019, ktoré cieľom je zavádzať postupy, ktoré znižujú riziká súvisiace s laboratóriami BSL4.

Veľká väčšina štátov nemá ani regulácie týkajúce sa výskumov, ktoré sú dvojsečnou zbraňou. Ide o výskumy, v rámci ktorých sa skúmajú vyššie spomínané aspekty patogénov, zároveň sa však experimentuje aj s tým, ako sa môže z patogénu stať smrtiaca zbraň. Pandémia koronavírusu zapríčinila, že vedci vnímajú nutnosť skúmať nebezpečné patogény intenzívnejšie. Môžeme teda očakávať, že v budúcnosti pribudnú laboratóriá s označením BSL4 aj v ďalších štátoch. Čo znamená, že by sme sa mali viac venovať aj otázke bezpečnosti takýchto miest.

Pozri aj:

Niečo také lekári ešte nevideli: Žena mala koronavírus 216 dní, kvôli HIV v nej zmutoval…