Ceny nehnuteľností sa v posledných mesiacoch dostávajú na rekordné maximá a nielen v hlavnom meste. Mimoriadne vysoké sú pritom sumy za predaj, ale aj prenájom bytov. Prekvapivo nízka cena za moderne zariadený byt v centre mesta preto dokáže milo prekvapiť. Je však veľká šanca, že ide o podvod.
Na webovej stránke Bazos.sk sa objavuje množstvo falošných inzerátov na prenájom nehnuteľností, ktorých cieľom je získať od ľudí peniaze sofistikovaným podvodom. Falošné nehnuteľnosti sa prenajímajú v Bratislave, Košiciach, ale aj v Trenčíne, Nitre, Trnave, Žiline či Banskej Bystrici. Odhaliť sa nám ich podarilo celkom náhodou.
Začalo to jediným inzerátom na webovej stránke Bazos.sk, na ktorý zareagoval v rámci súkromného záujmu autor tohto článku. Ponuka prenájmu vyzerala až podozrivo lákavo. Dvojizbový byt sa nachádzal v novostavbe v centre mesta, bol moderne zariadený a inzerent za prenájom požadoval 350 eur mesačne. Za podobnú ponuku v centre mesta pod Urpínom je to mimoriadne málo. Uvedené telefónne číslo však neexistovalo, na pohľad nezmyselné bolo aj meno inzerenta. Na inzertných portáloch sa však často vyskytujú aj takéto ponuky a nemusí ísť pritom nutne o podvod.
Podozrivý inzerát
Skutočne podozrivá bola až nasledujúca komunikácia s inzerentom. Prvým varovaním bolo, že odpoveď na reakciu na inzerát neprišla prostredníctvom služby Bazos.sk, ale ako emailová správa priamo od inzerenta. V tej prvej zosumarizoval informácie z inzerátu a ozrejmil aj sumu 350 eur/mesačne, ktorá zahŕňa aj náklady na bývanie.
Ďalším postupom býva zväčša dohoda o obhliadke priestoru. Na otázku kedy a ako by to bolo možné, inzerent vystupujúci pod menom Martino Kyriacou neodpovedal. Namiesto toho opísal svoju situáciu. Pochádza vraj z Cypru, byt mal zdediť a na sprostredkovanie prenájmu by rád využil realitnú spoločnosť. Realitky pritom na sprostredkovanie predaja či prenájmu nehnuteľností využíva množstvo ľudí, ktorí sú týmto spôsobom odbremenení od mnohých povinností.
Definitíva padla v ďalšej komunikácii. V jednom z emailov Kyriacou opísal „smutný príbeh“ z minulosti, keď na Slovensko cestoval kvôli inému záujemcovi, no ten nakoniec ponuku o prenájom odmietol. Byt chce preto prenajať prostredníctvom služby Airbnb. Inzerát medzičasom zo stránky Bazos.sk zmizol, na službe Airbnb sa žiadny byt v Banskej Bystrici ani len nepodobal tomu, ktorý Kyriacou ponúkal.
Majiteľ bytu následne žiadal osobné údaje vrátane kópie preukazu totožnosti. Byt chce potom prihlásiť na službe Airbnb, prostredníctvom ktorej je potrebné uhradiť platbu za prvé tri mesiace nájmu. Suma 1050 eur má byť len kauciou v rukách Airbnb, ktorá majiteľovi príde až po podpísaní zmluvy a prevzatí bytu. To všetko vrátane obhliadky s údajným agentom Airbnb má však byť možné až po zaplatení tejto sumy. V tomto momente komunikácia autora článku s Kyriacouom skončila s vedomím, že ide o jasný podvod.
Podvodníci ponúkajú prenájmy v každom veľkom meste
O pár dní sa však na webovej stránke Bazos.sk objavil ďalší inzerát. Suma za dvojizbový byt v centre Banskej Bystrice bola opäť prekvapivo nízka. Meno inzerenta bolo opäť vymyslené, pridané číslo neexistovalo. Po krátkom hľadaní sa nám podarilo podobné inzeráty nájsť aj v Bratislave, Žiline, Trenčíne, Trnave či v Nitre. Spoločné znaky boli „topovanie príspevku“, lákavo nízka cena nájmu, vymyslené meno inzerenta a neexistujúce telefónne číslo, ktorému spravidla akoby náhodou chýbala jediná číslica. Na inzeráty sme zareagovali z viacerých emailových adries. Autor článku po predchádzajúcej komunikácii už žiadnu odpoveď nedostal, zvyšok redakcie však áno.
Realitný maklér a odborník na Airbnb Ján Macinský nás upozornil na to, že podobné inzeráty sa neobjavujú len na webovej stránke Bazos.sk.
„Nepovedal by som, že často, ale vyskytujú sa. Stretol som sa s podobnými ponukami aj v minulosti. A nemusí sa jednať len o bazos.sk. Takisto sa vyskytujú aj na nehnutelnosti.sk alebo na Facebook Marketplace a na ostatných portáloch a platformách,“ vysvetlil Macinský.
Odpovede na inzeráty prišli z niekoľkých emailových adries. K falošným inzerentom sa okrem Kyriacoua pridali aj Feodor Vasalas a Anastasios Petrides. Priebeh komunikácie bol opäť rovnaký ako v prvom opísanom prípade. Kyriacou, Vasalas aj Petrides majú pochádzať z Cypru, majú 49 rokov, 26 rokov sú ženatí, majú dve deti a pracujú ako stavební inžinieri.
„Myslím, si, že za touto záležitosťou stojí veľká organizovaná skupina alebo viacero menších, keďže sa jedná o celkom zložitejšie spracovanie. Takýto typ podvodu sa vyskytuje aj v zahraničí,“ vysvetľuje realitný maklér a odborník na Airbnb Macinský. Všetky inzeráty na webovej stránke Bazos.sk boli po nadviazaní kontaktu zmazané.
Vyzerá ako Airbnb, ale nie je to Airbnb
S podvodníkom/podvodníkmi sme komunikovali do momentu, kým nám neopísali postup prenájmu s využitím služby Airbnb. Vo všetkých prípadoch mu predchádzal „smutný príbeh“ o neúspešnej návšteve Slovenska počas predchádzajúceho týždňa. V jednom z prípadov sme sa rozhodli komunikáciu posunúť aj do ďalšej fázy. Nakoľko sme nesúhlasili s odoslaním kópie preukazu totožnosti, inzerent sa uspokojil s kontom na službe Airbnb a ďalšími údajmi vrátane telefónneho čísla.
Dlhodobý prenájom služba Airbnb pritom vlastne ani neposkytuje. „Nič takéto na Airbnb neexistuje. Takisto Airbnb nemá lokálnych agentov ako spomína podvodník. Ponuka ubytovania je verejná na ich oficiálnej a jedinej stránke airbnb.com, kde má zákazník možnosť si krátkodobo prenajať nehnuteľnosť a to dvoma spôsobmi: Okamžitá rezervácia a Rezervácia so žiadosťou,“ vysvetľuje Macinský.
Inzerent nám následne oznámil, že svoju nehnuteľnosť zaregistroval na službe Airbnb. Tá by nás mala následne kontaktovať s odkazom, prostredníctvom ktorého bude potrebné zaplatiť sumu vo výške troch nájmov. Za krátky čas sme obdržali email o tom, že proces rezervácie bol úspešný, v rovnakom čase aj SMS správu s odkazom na webovú stránku, prostredníctvom ktorej bolo potrebné platbu uhradiť.
Dnes už neexistujúci webový odkaz nápadne pripomínal vzhľad služby Airbnb, odlišná bola len doména. Zaujímavé je, že SMS správa s odkazom na falošnú domému prišla do rovnakého komunikačného vlákna ako predchádzajúce správy od skutočnej služby Airbnb, ktoré majiteľ telefónneho čísla (autor článku, pozn.red.) obdržal počas predchádzajúcich dovoleniek v zahraničí. Ako to podvodník dokázal, nám podpora služby Airbnb objasniť nevedela, jednoznačne však uvidela, že doména airbnb.long-term-accommodations-eu.com nie je oficiálnou doménou služby Airbnb. Zaregistrovaná bola v januári 2020 prostredníctvom spoločnosti Namecheap. Spoločnosť sme kontaktovali so žiadosťou o informácie, kto je vlastníkom domény, žiadnu odpoveď sme zatiaľ nedostali.
Prostredníctvom webového odkazu podobajúceho sa na službu Airbnb chcel od nás Kyriacou zaplatiť sumu vo výške troch nájmov. Cez email nás ešte dvakrát kontaktoval, aby sme tak urobili čo najskôr, pretože na neexistujúci byt má aj iných záujemcov. Na správy sme nereagovali a odkaz, cez ktorý sme mali platbu vykonať, čoskoro nefungoval.
Celý podvod je postavený na metóde nazývanej phishing. „Podvodník vyláka od záujemcu osobné údaje a údaje z kreditnej karty. Záujemca je v domnení, že platí službe Airbnb, keďže web je jej dobrá kópia. Následne podvodník zneužije tieto údaje na vybratie peňazí z účtu,“ vysvetľuje priebeh podvodu Ján Macinský.
Ako sa nenechať oklamať?
Prípady, kedy podvodníci lákajú na lacnú a dobre vyzerajúcu nehnuteľnosť prostredníctvom služby Airbnb pritom nie sú ničím novým. Ešte v roku 2016 takmer identický prípad opísala Pluska. Prekvapujúci však bol rozsah falošných inzerátov, ktoré sa nám v krátkom čase podarilo nájsť na webovej stránke Bazos.sk. Falošný inzerát sa nachádzal v takmer každom krajskom meste Slovenska.
O zneužívaní obľúbenosti Airbnb vo svete vie aj samotná služba. Na svojom webe má preto zverejnené odporúčania, ako sa podobným podvodom vyhnúť. Airbnb na svojom webe upozorňuje, že služba využíva výlučne doménu airbnb.com doplnenú len o URL špecifickej krajiny (v prípade SR – https://sk.airbnb.com).
Služba tiež upozorňuje na podozrivú emailovú komunikáciu a poskytuje aj zoznam oficiálnych emailových adries, ktoré používa na komunikáciu so zákazníkmi či poskytovateľmi ubytovania. Adresa [email protected], z ktorej sme obdržali výzvu na zaplatenie trojmesačného nájmu sa medzi nimi nenachádza. Airbnb tiež vytvorila kontaktný formulár, prostredníctvom ktorého možno nahlásiť falošné domény využívané na podobné podvody.
Na čo si treba pri hľadaní prenájmu nehnuteľností dávať pozor, aby ste nenaleteli podvodníkom? „Častokrát sú už podvodníci a organizované skupiny veľmi sofistikované a majú prepracovaný systém. Nikdy neposielať peniaze dopredu za niečo, čo ste osobne nevideli, s druhou stranou komunikujete len cez internet, nemáte podpísanú zmluvu o prenájme a overeného vlastníka nehnuteľnosti cez kataster,“ radí Macinský.
„Najlepšie je obrátiť sa na niekoho, kto sa tejto oblasti venuje a každodenne s nehnuteľnosťami pracuje. Pri kúpe to platí 100-násobne, keďže častokrát ide o vaše celoživotné úspory,“ dodáva.
Čo robiť v prípade, že sa stanete obeťou podvodu
Samotná webová stránka Bazos.sk, na ktorej sa aj aktuálne nachádzajú falošné inzeráty podobné tým, ktoré v článku opisujeme, nám na naše otázky neodpovedalo. V podmienkach inzercie píše, že „prevádzkovateľ nezodpovedá za činnosť užívateľov služieb Bazos.sk ani za spôsob, akým služby Bazos.sk využívajú. Správca nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné zneužitie služieb serveru užívateľmi či tretími osobami“.
Falošné inzeráty, ktoré sa aktuálne nachádzajú na stránke bazos.sk (v čase vydávania článku):
V prípade, že sa stanete obeťami podvodu Bazos.sk radí podať trestné oznámenie na polícii. „Priložte kópiu inzerátu, vytlačenú e-mailovú korešpondenciu a doklad o zaplatení. Nezabudnite udať, že chcete byť informovaní o vykonaných opatreniach,“ píše Bazos.sk v sekcii najčastejších otázok.
Rovnaké odporúčania dáva aj polícia. „Ak má ktokoľvek podozrenie, že sa stal obeťou trestného činu, teda, že nie je vo veci príslušná konať SOI, môže podať trestné oznámenie. Aby k tomu nedochádzalo, odporúčame sledovať policajný Facebook, kde občanom radíme, ako sa nestať obeťou podvodníkov, ktorí na trestnú činnosť využívajú aj internet,“ napísal nám vo vyjadrení mjr. JUDr. Michal Slivka z Oddelenia komunikácie a prevencie Prezídia PZ.
Nahlásiť chybu v článku