Foto: Profimedia / Záber z filmu Obludy (Freaks), 1932 Foto: Metro-Goldwyn-Mayer

Nikdy sa neľutoval kvôli tomu, že nie je ako ostatní, práve naopak. Snažil sa žiť naplno a verejnosť ho kvôli tomu obdivovala.

Johnny Eck bol už na prvý pohľad neprehliadnuteľný. Napriek tomu, že vyčnieval z bežného „normálu“, naučil sa žiť naplno a svet očaril mnohými svojimi talentmi. Kvôli svojmu výzoru sa nepovažoval za menejcenného, ale robil na ľudí dojem všetkým tým, čo dokázal. 

V článku sa dozviete aj:

  • prečo nemal polovicu tela;
  • vďaka čomu sa mu podarilo presláviť;
  • v čom spočíval jeho desivý trik, pri ktorom ľudia odpadávali a utekali pred ním;
  • aký nepríjemný zážitok sa mu stal a prečo po ňom zanevrel na ľudí;
  • kedy a ako prišiel o život.
Foto: Profimedia

Kráľ čudákov aj úžasný polovičný chlapec

John Eckhardt sa narodil 27. augusta 1911 v Baltimore v Spojených štátoch amerických. Dnes je známy predovšetkým ako Johnny Eck, čo bolo jeho umelecké meno, alebo pod celou radou ďalších prezývok – „Úžasný polovičný chlapec“, „Najpozoruhodnejší žijúci muž“ či „Kráľ čudákov“. Dôvodom pre vznik týchto v niektorých prípadoch lichotivých, v ďalších už menej lichotivých pomenovaní, bol jeho vzhľad a mimoriadne schopnosti, ktorými disponoval.

Ako uvádza Johnny Eck Museum, prišiel na svet spoločne so svojím dvojčaťom – bratom Robertom, s ktorým neskôr vytvorili kreatívne duo. Kým Robert sa narodil ako úplne obyčajné a zdravé dieťa, v prípade Johnnyho to bolo trochu inak. Zdravý síce bol, no chýbala mu dolná polovica tela.

Odrezal mu ju niekto?

Spomína sa dokonca historka, podľa ktorej sa sestrička pri jeho pôrode vystrašila a nazvala ho zlomenou bábikou. Johnnyho telo akoby končilo pod rebrami a ďalej nepokračovalo. Vyzeral, ako keby mu chýbala polovica tela. Preto bola reakcia sestričky, keď ho uvidela taká, ako bola. Celkom tak to ale nebolo.

Uvádza sa, že za jeho vzhľadom stála zriedkavá vrodená chyba s názvom sakrálna agenéza. Portál Classic Monsters vysvetľuje, že jej dôsledkom je abnormálny vývoj plodu v dolnej časti chrbtice, čo zapríčiňuje skrátený trup. Johnnyho nohy a chodidlá boli nedostatočne vyvinuté a ukrýval ich pod svojím oblečením. To mu dodávalo vzhľad, ako by niekto z jeho tela odrezal polovicu.

Naučil sa chodiť na rukách skôr ako jeho brat na nohách

Johnny však už od malička prekvapoval svojou šikovnosťou. Podľa The Human Marvels sa naučil chodiť na rukách skôr, ako jeho dvojča na nohách. V dospelosti Johnny meral necelých 46 centimetrov. Napriek svojmu osudu si dovolil snívať vo veľkom a tieto sny si aj plnil. Darilo sa mu to aj vďaka sršiacemu optimizmu a možno aj preto sa tešil obľube. Práve v týchto veciach je jeho životný príbeh inšpiratívny.

Mal iba 4 roky, keď sa naučil čítať. Medzi jeho záľuby patrili maľba, modelovanie, neskôr aj fotografia, hudba či bábkové divadlo. Preslávili ho kúzelnícke predstavenia, ale aj herecké účinkovanie vo filmoch.

Jeho najznámejšia rola pochádza zo snímky Obludy (Freaks) z roku 1932. Objavil sa tam po boku siamských dvojičiek Violet a Daisy Hiltonových alebo Princa Randiana, ktorý bol prezývaný aj „ľudskou húsenicou“.

Záber z filmu Obludy (Freaks), 1932 Foto: Metro-Goldwyn-Mayer

Jeho kariéru naštartovalo klamstvo a vidina ľahko zarobených peňazí

Aj keď mama z Johnnyho túžila mať kazateľa, život to napokon zariadil inak. Bol ešte dieťaťom, keď sa zúčastnil kúzelníckeho predstavenia, kde zaujal kúzelníka. Hľadal dobrovoľníka spomedzi divákov, Johnny sa ihneď prihlásil a vybehol na pódium.

Kúzelník zostal očarený, chopil sa príležitosti a predovšetkým vidiny veľkého zisku, a tak prehovoril Johnnyho rodičov k ročnej zmluve pre neho. Súhlasili pod podmienkou, že bude zahŕňať aj jeho brata Roberta. Hovorí sa, že ich kúzelník oklamal a v zmluve na jeden rok pripísal k jednotke nulu. Napriek tomu chlapci po dvanástich mesiacoch túto spoluprácu opustili.

Ilúzia, kvôli ktorej ľudia odpadávali

Medzi najznámejšie Johnnyho čísla patrila chôdza na jednej ruke alebo, nech to znie akokoľvek neuveriteľne, beh. Typickým sa pre neho stal elegantný čierny smoking s motýlikom.

Účinkoval aj v hrôzostrašnej ilúzii, z ktorej ľudia odpadávali. Iluzionista Raja Raboid vytvoril predstavenie, ktoré na divákov pôsobilo skutočne desivo a viedlo až k ich mdlobám.

The Human Marvels opisuje, že trik spočíval v umiestnení Roberta, ktorý sa tváril ako obyčajný člen publika, do krabice. Ten sa následne nenápadne vymenil s Johnnym a trpaslíkom, ktorý mal oblečené špeciálne nohavice, ktoré mu zakrývali vrchnú časť tela a hlavu. A šou mohla začať.

Raboid predstieral, že osobu v krabici píli. Keď sa otvorila, vyliezli z nej dve pohybujúce sa časti ľudského tela. Johnny navyše naháňal „svoje“ nohy a ľuďom sa robilo poriadne nevoľno, niektorí dokonca utekali zo sály.

Wallace Ford, Johnny Eck a Leila Hyams, Záber zo snímky Obludy Foto: Metro-Goldwyn-Mayer

Stal sa obeťou lúpeže a nepríjemného zaobchádzania

Napriek tomu, že Johnny po celý život prekypoval pozitivitou, rád vyčarovával ľuďom úsmevy na perách a rúcal predsudky o hendikepovaných, na sklonku života na spoločnosť predsa len zanevrel.

Mohla za to lúpež, ktorej obeťami sa stal Johnny spoločne s bratom v ich dome, kde prežili celý život. Mali 76 rokov, keď sa ku nim vlámali zlodeji. Johnnymu sa posmievali a jeden z nich ho dokonca spacifikoval spôsobom, že si na neho sadol. Od toho momentu si bratia začali poriadne strážiť svoje súkromie.

Obaja napokon prežili dlhé životy. Johnny zomrel 5. januára 1991 v dôsledku infarktu. Robert prišiel o život 25. februára, o štyri roky neskôr. Na mieste ich bydliska v súčasnosti sídli múzeum, ktoré ukazuje výnimočný život Johnnycho Ecka.