Minsun sa narodila a vyrastala v Južnej Kórei. Rozhodla sa ale, že pôjde študovať do Česka. V súčasnosti je to už 7 rokov, čo v tejto krajine žije a Čechov, ale aj Slovákov kórejčinu vyučuje. Zaujímalo nás, aký najväčší šok ju v Česku čakal a ako prebiehajú jej jazykové lekcie.

Ako ste sa dostali z Kórey do Česka? Čo vás na krajine lákalo a ako dlho tam už ste?

Do Česka som prvýkrát prišla, keď som sa počas bakalárskeho štúdia bohemistiky prihlásila na výmenný program na UK v Prahe. Štúdium bohemistiky mi poradil ocko, keďže sa v tom čase prudko rozvíjala spolupráca medzi Českom a Kóreou. Veľa kórejských firiem investovalo na území ČR a zakladali si tu pobočky a továrne.

Na bohemistike som sa začala učiť češtinu, a to úplne od abecedy. No a bolo to ťažké. Nerada to priznávam, ale zhruba v druhom ročníku som sa veľmi snažila prestúpiť na germanistiku. To bol totiž odbor, na ktorý som sa hlásila pôvodne a na ktorý mi nestačili body na prijímačkách. Keď sa na to pozerám spätne, našťastie sa mi to nepodarilo.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Min Sun Kim (@minsunka_korejstina)

V treťom ročníku na výmennom pobyte som sa zoznámila s niekoľkými skvelými kamarátmi, a keďže som cítila potrebu sa s nimi baviť, čeština sa mi zrazu učila omnoho ľahšie. Len čo som v Česku spoznala život, moja motivácia k učeniu i záujem o miestnu kultúru vzrástli. Z ročného pobytu som si vzala množstvo krásnych spomienok, čo malo určite vplyv na moje rozhodnutie prihlásiť sa aj na magisterské štúdium. V roku 2017 som sa presťahovala do Prahy a som tam nepretržite už skoro 7 rokov.

Čo vás na živote v Česku prekvapuje najviac? Čo sa vám na tejto kultúre a krajine najväčšmi páči a čo vám, naopak, možno trochu prekáža?

Najviac sa mi páči rešpekt voči prianiam a rozhodnutiam jednotlivca. Mám pocit, že keď v Česku niekomu predostriete svoje rozhodnutie, nemá toľko ľudí tendenciu oponovať vlastným názorom. Príde mi, že ľudia sa viac snažia chápať a podporovať rozhodnutia iných namiesto toho, aby ich prehovárali. Preto mám dojem, že v českej spoločnosti je väčšia rozmanitosť názorov, ale napríklad i vkusu, čo sa týka módy.

V porovnaní s tým ľudia v kórejskej spoločnosti majú skôr tendenciu nebyť nápadní v skupine, preto často sledujú, čo je populárne a je normálne podľa aktuálneho mainstreamu prispôsobovať aj svoje názory. Táto tendencia je badateľná napríklad aj v móde, keď je práve nejaký štýl alebo produkt obľúbený, chcú ho mať všetci, aby zapadli a nevyčnievali.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Min Sun Kim (@minsunka_korejstina)

Alebo napríklad, keď odmietnem piť alkohol na oslave v Česku, síce pár ľudí zdvihne obočie alebo zažartuje, ale nie je to nepríjemná situácia ako vybočiť z davu v Kórei a odmietnuť tam prípitok. Je mi asi príjemnejšie, že v medziľudských vzťahoch nemusím byť vždy pripravená zmeniť svoj názor kvôli ostatným, ani sa nemusím toľko prispôsobovať.

A som veľmi rada, že ma Česi v okolí akceptujú a sú ochotní počkať, kým dokončím svoje rozprávanie v češtine. Občas na môj účet zažartujú, že prečo sama sebe tak ubližujem tým, že sa učím taký ťažký jazyk. Niekedy im vidím v očiach aj stopy súcitu, ale viem, že si vážia, keď si cudzinec dá námahu. S Čechmi a českou kultúrou som veľa problémov nezažila, ale ak by som si už niečo musela vybrať, pripojím to k odpovedi na nasledujúcu otázku.

Aké jedlá vám v Česku zachutili, a ktoré tradičné jedlá vás, naopak, príliš neoslovili?