Foto:Florida Keys--Public Libraries, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons/ Familypedia

Tomuto sa povie láska až za hrob.

Láska dokáže byť niekedy skutočne veľmi silná a môže hraničiť aj so šialenosťou či posadnutosťou. Dejiny sú plné tragických príbehov o láske a toto je jeden z nich, ktorý je však aj mimoriadne bizarný a nechutný. 

Ničím výnimočný rádiológ

Carl Tanzler sa narodil v Nemecku v roku 1877. Ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny však krajinu opustil a cestoval po svete, aby sa do svojej vlasti v 20. rokoch 20. storočia vrátil. Odtiaľ ale opäť odišiel, tentoraz do Spojených štátov amerických, kde sa aj usadil. Zamestnal sa v nemocnici na Floride, kde vykonával svoju prácu rádiológa.

Foto: Stetson Kennedy/Familypedia

Jeho život by bol asi nezaujímavý, nebyť 22. apríla 1930, keď do nemocnice, v ktorej pracoval, prišla žena kubánsko-amerického pôvodu – Mária Elena „Helen“ Milagro de Hoyos.

Foto: Familypedia

Žena z vízii

Tanzler neskôr spomínal na svoje detstvo v Nemecku, keď tvrdil, že mával zvláštne vízie. V nich k nemu chodila mŕtva grófka, ktorá mu ukázala tvár jeho lásky. Bola to exotická žena s tmavými vlasmi.

V tom čase už takmer 50-ročný rádiológ v Márii našiel svoju lásku, ktorú mu grófka vo víziách ukázala. Okamžite sa začal o 21-ročnú Máriu zaujímať. Vyznáva jej neopätovanú lásku, no Mária má iný a vážny problém. Je chorá na tuberkulózu a po roku a pol umiera.

Smrťou Márie však nič nekončí. Zamilovaný rádiológ ponúkne rodine, že ju pochová a že jej vybuduje mauzóleum. Rodina súhlasí.

Foto: Familypedia

Láska aj v hrobe

Tanzler chodí do mauzólea každý deň a s Máriou v ňom komunikuje, akoby sa nič nestalo, nosí jej kvetiny a rôzne dary. Snaží sa ju aj zakonzervovať, no nedarí sa mu to. V apríli 1933 sa rozhodne, že si hnijúce a rozkladajúce telo donesie k sebe domov. Uvedomuje si, že smrad je neznesiteľný a ostatky potiera rôznymi masťami a chemikáliami.

Provizórna konzervácia

Jeho metódy prichádzajú do čoraz väčších bizarností. Aby telo udržal ako-tak pokope, zviaže ho strunami z klavíra. Kožu sa snaží opravovať hodvábom napusteným v chemikáliách. Oči, ktoré Mária už dávno má prepadnuté, nahradí sklenenými guľami. Telo vypcháva handrami, aby ho udržal aspoň trochu napnuté.

Tanzler inak bežne chodí do práce a často nakupuje parfumy a ženské šaty. Ľudia si myslia, že má priateľku a on ju vlastne aj má, ale takú, aká by im ani vo sne nenapadla.

Svoju hnijúcu milú oblieva voňavkami, aby prekryl hrozný smrad, oblieka ju do šiat. Spolu s ňou dokonca v byte tancuje, večeria a spáva v posteli. Podľa niektorých udaní jej tiež medzi nohy strčil trubičku, ktorá mala slúžiť ako umelá vagína pre uspokojovanie jeho sexuálnych chúťok. Takto Tanzler žil ešte 7 rokov.

Nájdená mŕtvola Foto: Familypedia

Koniec “šťastného” súžitia

Tanzler a rozkladajúca sa žena jeho srdca by spolu žili v dome ešte dlhšie, ak by rádiológa neprišla navštíviť Máriina sestra. Tá zistila, čo sa deje a v šoku zavolala policajtov.

Tí snáď v ešte väčšom šoku začali proti Tanzlerovi vyšetrovanie. Po psychiatrickom vyšetrení sa konštatovalo, že je schopný postaviť sa pred riadny súd. Bol obvinený z hanobenia miesta posledného odpočinku a z odobratia tela z hrobu bez oprávnenia. Prípad bol však nakoniec stiahnutý, lebo už prešla premlčacia doba spáchania trestného činu.

Ostatky ženy. Foto: Familypedia

Zaujímavé bolo, že verejnosť stála väčšinou sa strane vyšinutého rádiológa. Bola im sympatická jeho výstredná romantika.

Ani potom sa jej nevzdal

Zbytky mŕtvoly boli po Tanzlerovom zatknutí pochované na neznáme miesto, pre prípad, ak by po nej opätovne zatúžil. On sa však “poistil” a vytvoril si jej posmrtnú masku a figurínu v životnej veľkosti. S ňou žil vo svojom dome až do svojej smrti v roku 1952, keď mal 75 rokov.

Údajne, keď ho našli mŕtveho, tak objímal figurínu napodobujúcu jeho životnú lásku.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )