Príroda, aká je nádherná, tak dokáže byť aj veľmi krutá. Nie je pre matku nič horšie, ako keď zomrie jej dieťa, na ktoré sa tešila a plánovala mu budúcnosť. A rovnako, ako to zasiahne vo veľkom ľudskú matku, tak to zasiahne aj matky paviánov. Vedci až 13 rokov podrobne študovali správanie namíbijských paviánov druhu čakma vo voľnej prírode a odhalili, prečo so sebou nosia niekoľko dní svoje mŕtve mláďatá.
Podľa novej štúdie pod záštitou University College London a Université de Montpellier sa zistilo, že matky paviánov nosia svoje mŕtve mláďatá so sebou až do 10 dní.
V priemere 3 až 4 dni
Výskum publikovaný v Royal Society Open Science je dosiaľ najrozsiahlejší, aký bol venovaný paviánom. Podáva správu o 12 prípadoch reakcií skupín paviánov na úmrtie novonarodených mláďat, vrátane jedného potratu a dvoch mláďat, ktoré sa narodili už mŕtve.
Paviány čakma žijú vo veľkých skupinách so silnými lineárnymi hierarchiami samcov a samíc. V jednej skupine môže byť od 20 do 100 primátov.
Vedci pozorovali matky paviánov v namíbijskej púšti. Všimli si, že svoje mŕtve mláďatá nosia so sebou v rôznych časových dĺžkach a to od jednej hodiny až do desať dní, pričom priemerná dĺžka nosenia mŕtveho mláďaťa je tri až štyri dni. Počas tejto doby sa matka o toto mláďa dôsledne stará.
Prečo to robia
„Existuje mnoho hypotéz, ktoré vysvetľujú toto správanie. Najsilnejšou hypotézou je, že prenášanie mláďaťa po smrti je potreba vychovávať svoje mláďa,“ uviedla vedúca autorka štúdie Alecia Carterová a ďalej dodáva: „Netvrdíme, že si matky neuvedomujú, že ich mláďatá sú mŕtve, ale v hre je veľmi silné puto medzi matkou a dieťaťom, ktoré je veľmi ťažké okamžite prerušiť. Už menej jasné je, prečo to robia iba niektoré matky a prečo svoje mŕtve mláďatá aj chránia, ale mám podozrenie, že toto správanie ovplyvňuje celý rad faktorov.“
Viacero hypotéz
Aj keď existuje mnoho hypotéz, vedci sa domnievajú, že najpravdepodobnejšia je „hypotéza riadenia smútku“, pri ktorej matky nosia mŕtve mláďa ako spôsob emocionálneho vyrovnania sa so stratou, a tiež „hypotéza sociálnych väzieb“, podľa ktorej matky nosia svoje mŕtve mláďatá kvôli intenzívnemu sociálnemu zväzku, ktoré matky a mláďatá majú medzi sebou.
K ďalším možným vysvetleniam správania patrí „hypotéza o nevedomí“, ktorá navrhuje, že matke chýba kognitívna schopnosť rozlišovať medzi „mŕtvymi mláďatami“ a „nereagujúcimi, ale živými mláďatami“ a že nepretržitá starostlivosť je v konečnom dôsledku iba správaním v prípade, že sa mláďa zotaví.
Avšak, to odporuje správaniu matiek, pretože s mŕtvym mláďaťom zaobchádzajú veľmi rozdielne ako so živými, a to aj v prípade, keď sú choré či letargické. Napríklad, mŕtve mláďatá často ťahajú, držiac ich za končatinu, čo nikdy nerobia so živými mláďatami.
Vedci sa domnievajú, že dĺžku obdobia, počas ktorého matka nosí mŕtve mláďa ovplyvňuje množstvo faktorov, vrátane veku matky, príčiny smrti mláďaťa a klimatických podmienok.
„Boli pozorované aj ďalšie primáty, ktoré nosia svoje mŕtve mláďatá, a to aj oveľa dlhšiu dobu. Napríklad šimpanzy či japonskí makakovia ich nosia aj viac ako mesiac. Paviány čakma však denne prechádzajú po púšti veľké vzdialenosti v drsnom a náročnom prostredí a tak je pre matku náročné nosiť mŕtve mláďa dlhú dobu„, dodáva Carterová.
Starajú sa aj samci
Vedci tiež zistili, že samci, ktorí žijú s matkami a sú zvyčajne otcami, takisto chránia mŕtve mláďa, a to zastrašovaním ostatných paviánov, ktoré sa k nemu priblížili alebo tiež raz pozorovali, že sa o mŕtve mláďa staral samec po dobu, keď sa matka na určitý čas od mláďaťa vzdialila.
„Toto správanie je celkom prekvapujúce, pretože sa v predchádzajúcich štúdiách uvádza iba zriedka. Samce paviánov nie sú zvyčajne veľmi otcovskí, avšak pravidelne chránia svojich potomkov pred nástrahami,“ uviedla spoluautorka štúdie Elise Huchard.
Nahlásiť chybu v článku