Foto: Profimedia / TASR

19. októbra 2022 uplynulo už 35 rokov od jedného z najhorších dní finančníctva.

V histórii finančníctva a akciového trhu sa udialo len pár momentov, ktoré doslova otriasli základmi svetového hospodárstva. Jedným z najväčších, ak nie úplne najväčší, bol Čierny pondelok. Čo sa vlastne stalo, prečo k tomu došlo, aké konšpirácie sa stále objavujú a aké boli následky pádu, od ktorého uplynulo dnes už 35 rokov? 

Svet si pamätá viaceré hospodárske krízy, ktoré výrazne ovplyvnili nielen finančné odvetvie desiatok štátov. V 20. storočí sa okrem Veľkej hospodárskej krízy, nazývanej aj Veľká depresia, udial aj obrovský pád akcií, ktorý dostal pomenovanie Čierny pondelok a dodnes ide o najvýraznejšie jednodňové zrútenie akciových trhov.

V článku o Čiernom pondelku sa dočítate aj:

  • aká bola situácia pred krachom;
  • akú úlohu v ňom hral prezident R. Reagan;
  • o koľko peňazí prišli v rámci jedného dňa;
  • aké následky mal tento incident;
  • kedy sme zažili naposledy podobnú krízu.

V roku 1987 bola situácia na svetových trhoch pomerne pokojná. Globálny ekonomický rast nabral solídne tempo a nič nenasvedčovalo tomu, že zo dňa na deň príde tak veľká krízová situácia. Hlavná (oficiálna príčina) sa stále hľadá, no za ostatných 35 rokov prišli odborníci s niekoľkými alternatívnymi teóriami, prečo mohlo dôjsť k pádu a veľkým zmenám na akciovom trhu, píše Investopedia.

Šanca, že dôjde k tak veľkému krachu, bola minimálna

Hlavnú úlohu v tomto krachu zohral burzový index Dow Jones. Ide o štatistický index burzových kurzov, ktorý má ukazovať ich vývoj. Dowov-Jonesov index narástol medzi rokmi 1982-1987 zo 776 na 2 722 bodov a akciový biznis bol na veľmi solídnej úrovni.

Wall Street, foto: Unsplash

To všetko trvalo približne do 14. októbra 1987, kedy sa burzou prehnali prvé špekulácie o tom, že dôvera investorov na Wall Street začína byť kolísavá. Kvôli niekoľkým krokom federálnej vlády začala padať hodnota doláru a trhy zaznamenávali nečakane vysoké straty. Prezidentom Spojených štátov amerických bol v tej dobe Ronald Reagan, s ktorým sa Čierny pondelok spája pomerne často, píše Federal Reserve History.

Reagan to chcel uľahčiť

Ako na Čierny pondelok spomína portál HNonline, predchádzalo mu viacero dôležitých udalostí. Kľúčovým faktom bolo aj to, že prezidentom sa ešte v roku 1981 stal Ronald Reagan. Ten v reakcii na vietnamskú vojnu či aféru Watergate potreboval obnoviť dôveru investorov a všeobecne ľudí v USA. Rozhodol sa teda pre zmeny ako zníženie daní a následné zvýšenie investícií do obehu, či obmedzil federálne výdavky v sociálnom sektore.

Foto: Unsplash

Progresívna a tiež kritizovaná politika Reagana však začala po istom období prinášať ovocie. USA sa vyšvihli do popredia akciového biznisu, no zároveň z Európy prichádzal varovný prst, ktorý predstavoval gigantický, celosvetový problém. Najsilnejšie európske ekonomiky sa vo februári 1987 na stretnutí v Louvre dohodli na väčšej spolupráci a zafixovaní ceny dolára, ktorá nekontrolovateľne rástla.

Graf pádu hodnôt Dow Jones, foto: Autopilot, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Ďalšie varovanie vyslal vtedy 80-ročný skúsený expert na akciový trh, André Kostolány„V tomto okamihu už nešpekuluje na burze žiadny z veľkých hráčov. Dnes sa už nedajú na burze zarobiť žiadne peniaze. Všetci silní už dávno zinkasovali tučné zisky a opustili trh. Teraz patrí burza tým roztraseným, ktorí nedisponujú ani peniazmi, ani trpezlivosťou, ale ani potrebnými schopnosťami, aby vyvodili zo všetkých súvislostí správne závery,“ povedal približne štyri mesiace pred Čiernym pondelkom.

19. október 1987

Akciový trh bol teda po viacerých poklesoch a nárastoch z posledného desaťročia pomerne natlakovaný. S prichádzajúcim rizikom pádu hodnôt akcií sa začalo masívne predávať. V pondelok ráno, krátko pred otvorením New York Stock Exchange, teda najväčšej burzy cenných papierov na svete, bola zaznamenaná obrovská priepasť medzi nákupnými a predajnými pokynmi, čo spôsobilo rázny pokles cien akcií.

Zdevastovaní obchodníci, 1987, foto: Profimedia

Akciový biznis v New Yorku, Tokiu, Hongkongu a na Novom Zélande tak zrazu „vybuchol“ a v krátkom časovom slede boli ľudia na Wall Street svedkami prepadu v hodnote 500 miliárd dolárov. V tom čase pracoval v spoločnosti MCM aj 34-ročný Chris Rukpey:

„Pripadalo mi to ako zemetrasenie. Neveríte, že sa to deje. Len chcete, aby to prestalo. Bolo to veľmi surrealistické a emocionálne veľmi znepokojujúce. Zdalo sa, že na istý čas je koniec sveta. A zlý pocit nezmizne niekoľko dní. Prinútilo vás to spochybňovať veci mimo Wall Street, ako aj spochybniť všetko, čo ste sa naučili o finančných trhoch. Po strate 20 % svojich peňazí, úspor, vás to prinútilo spochybňovať svoj každodenný život,“ cituje jeho výpoveď USAtoday.

Foto: Profimedia

Pád akcií a náhla strata obrovského množstva peňazí vyvolala nielen v kruhu finančníkov značný rozruch. Ako píše portál Slate, nasledujúci týždeň sa objavili minimálne 3 straty životov, ktorých motívom mal byť práve krach na burze cenných papierov. V jednom z prípadov zabil rozrušený investor z Miami iného finančníka a následne spáchal samovraždu.

Paradoxne, v jednej z firiem, ktorá padla na základe krachu, pracoval v októbri 1987 aj mladý Jordan Belfort, známy ako Vlk z Wall Street.

Na vine mali byť USA, Trump s tým záhadne vybabral

V niektorých krajinách mimo Spojených štátov amerických sa táto udalosť nazýva Čierny utorok, čo vzniklo najmä z dôvodu iného časového pásma a tiež neskoršieho dopadu, ktorý postupne zachytil jednotlivé trhy. Krach na burze zasiahol výrazne aj Nový Zéland a Veľkú Britániu, kde sa trh dával dokopy ešte niekoľko rokov. Najmenej následných škôd a chaosu pocítili v Japonsku, kde sa situácia dokázala rýchlo dostať do prevádzkového normálu.

V pondelok 19. októbra stratili ľudia na medzinárodnom akciovom trhu stovky miliárd dolárov, prišli o podnikanie či úspory. To však neplatilo pre Donalda Trumpa. Bývalý prezident USA bol v tých rokoch realitným investorom, ktorý však všetky svoje akcie predal tesne pred krachom.

Foto: TASR

„Hovoril som to, preto som počas mesiaca predal všetky svoje akcie. Dalo sa to očakávať, keďže v tejto krajine bolo veľmi veľa zle nastavených vecí,“ cituje Trumpa portál Insider.

Podobný pád prišiel aj s koronavírusom

Ekonómovia z celého sveta sa stretli v názore, že hlavným dôvodom burzového kolapsu bola americká zadlženosť, jej chronické deficity a slabosť dolára. Cudzí investori stratili dôveru a neboli už ochotní investovať do amerických akcií, dodáva k možným príčinám portál HNonline.

Medzi prvé ochranné opatrenia patrila pomoc a solidarita od centrálnej banky, ktorá ráno 20. októbra prisľúbila nevyhnutnú finančnú pomoc. Na burze sa tiež zaviedli prísne kontrolované „ističe“, ktoré regulovali možnosť predaja a nákupu v prípade poklesu cien akcií.

Unavení traderi v Jakarte, 1987, foto: Profimedia

Od pamätného októbra 1987 sa svet nestretol s podobným krachom, no najmladší značný pád bol zaznamenaný aj po vypuknutí pandémie koronavírusu. Ťažšie obdobie na trhu s akciami trvalo podľa Fool „len“ pár mesiacov, pričom v máji 2020 sa trh odrazil naspäť na predpandemickú úroveň.

Najnovšie články