Ilustračné foto: Pixabay

Odborníci upozorňujú, že sú tu aj iné pandémie ako ochorenie COVID-19.

Momentálne sa zdravotníci po celom svete snažia bojovať s pandémiou nového koronavírusu, pričom nie vždy im to ide tak, ako by chceli. Odhliadnuc od toho, odborníci tvrdia, že je potrebné sa zaoberať aj inou globálnou pandémiou, s ktorou boj môže byť ešte náročnejší. 

Ide o baktérie, ktoré sú rezistentné voči antibiotikám. Tým sa nedostáva toľko pozornosti ako napríklad ochoreniu COVID-19, pretože choroby, ktoré spôsobujú, sa šíria pomaly a rovnomerne, čo je v kontraste s novým koronavírusom, informuje portál Business Insider.

Do roku 2050 až 10 miliónov obetí

Podľa odborníkov však tieto baktérie môžu byť hrozbou ako COVID-19. Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sa až tri milióny Američanov ročne nakazia infekciou, proti ktorej neúčinkujú antibiotiká, pritom z nich približne 35-tisíc ľudí zomrie.

Pri celosvetovom meradle ročne podľahne takýmto baktériám podľa Svetovej zdravotníckej organizácie približne 700-tisíc ľudí, pričom tempo je vzostupné. Ak bude tento trend pokračovať, v roku 2050 by mohlo na takúto infekciu zomrieť až 10 miliónov ľudí, píše Svetová zdravotnícka organizácia.

Baktéria spôsobujúca mor pod mikroskopom, Foto: Public Domain

Dôvodom vzniku týchto baktérii je nadmerné užívanie a predpisovanie antibiotík, a to nielen u ľudí, ale aj u hospodárskych zvierat. V dôsledku toho sa liečba mnohých druhov bakteriálnych infekcií, vrátane kmeňov kvapavky, tuberkulózy a salmonely stala mimoriadne obtiažnou a niekedy dokonca nemožnou. Je to preto, lebo nepatrná časť baktérií, ktoré prežijú tieto antibiotiká sa vyvíjajú a množia, pričom si vytvárajú rezistenciu.

Je čoraz pravdepodobnejšie, že táto bakteriálna infekcia bude veľmi ťažko liečiteľná, ba až neliečiteľná. A to je zlé. Neliečiteľné bakteriálne infekcie spôsobujú veľké škody,” povedala Sarah Fortunová, profesorka imunológie a infekčných chorôb na Harvardovej univerzite.

Nie sú financie

Steffanie Strathdee, profesorka medicíny na Kalifornskej univerzite v San Diegu uviedla, že o hrozbe sa veľa nehovorí. “Na rozdiel od COVID-19, ktorý sa objavil náhle, kríza s odolnými baktériami je už tu. Je to takisto pandémia, ktorá sa počas sústredenia na COVID-19 iba zhoršuje,” uviedla.

CDC Public Health Image Library [Public domain], via Wikimedia Commons
Problémom je, že veľká časť finančných zdrojov, ktorá bola vyčlenená na boj s rezistentnými baktériami, je v súčasnosti používaná na boj s COVID-19. V tomto zmysle môže pandémia koronavírusu zhoršiť aj túto pandémiu.

Aj Svetová zdravotnícka organizácia vyzvala na opatrnejšie nakladanie s antibiotikami medzi pacientmi s COVID-19, u ktorých nemá žiadny význam ich užívať. Napriek tomu až 72 % pacientov dostalo antiobiotiká.

Jednoduchá infekcia môže byť smrteľná

Rezistentné baktérie môžu spôsobiť, že boj s bežnými infekciami môže byť mimoriadne obtiažný. Napríklad E. Coli ročne spôsobuje milióny infekcii močových ciest. “Môžete ísť za lekárom s tým, že máte infekciu močového mechúra, avšak zomriete, lebo dostanete infekciu celého organizmu, keďže baktérie nebude možné zabiť,” uviedol Lance Price, riaditeľ Akčného centra pre antibiotickú rezistenciu na Univerzite Georga Washingtona.

Foto: Maria Debabova / CC BY-SA

Vývoj nových antibiotík

Aj preto vznikajú stále nové generácie antibiotík, ktoré dokážu s infekciami bojovať. Avšak ich vývoj a zaradenie do používania trvá desaťročia a je teda oveľa pomalší ako rozvoj rezistentných baktérii. Navyše, mnohé spoločnosti od výskumu nových antibiotík ustupujú, keďže v nich nevidia veľký zisk. Jednou z možností je tak podpora vlád vo vývoji nových antiobiotík.

Ďalšou z možností je tiež výskum vírusov, ktoré sú pre človeka neškodné, no dokážu efektívne zabíjať a napádať konkrétne baktérie.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )