Stanislav Lánik. Foto: Interez

O živote s kolotočmi, ale aj o nedávnej nehode v Indii sme sa rozprávali so Stanislavom Lánikom, konateľom spoločnosti KOLOTOČE s.r.o.

Pochádza z rodiny kolotočiarov a život, aký viedli jeho predkovia po stáročia, sa snaží zachovávať aj do dnešnej doby. Aj keď má byt nielen na Slovensku ale aj v Česku, prevažnú časť roka žije v maringotke. Je to štýl života, ktorý zdedil, ale nemenil by ho. Ako sám hovorí, je to nádherný život. Na prvé miesto pri prevádzkovaní kolotočov kladie bezpečnosť, zisk je až na ďalšom mieste. Nemá rád lajdákov v odbore, ktorí kazia povesť poctivým kolotočiarom.

V rozhovore so Stanislavom Lánikom sa dozviete:

  • Sú kolotoče na Slovensku bezpečné?
  • Aké tragédie sa odohrali na Slovensku?
  • Ako vníma tragédiu v Indii spred niekoľkých dní?
  • Aká atrakcia spôsobuje najviac zranení?
  • Koľko stojí kolotoč?
  • Ako prebieha život kolotočiarov?

Blíži sa čas jarmokov, ktorý je neodmysliteľne spojený aj s kolotočmi či inými atrakciami. Sú kolotoče na Slovensku bezpečné?

Podľa normy sú bezpečné. A môžem povedať, že azda každý prevádzkovateľ robí pre to maximum. Mnohí ľudia sa na toto povolanie pozerajú cez prsty, napríklad, že sú tam maringotky. Tie sa dajú ale považovať za garanta bezpečnosti. Ten človek, ktorý v nej žije, je tam 24 hodín denne, atrakciu si stráži, doslova s ňou žije.

Ak ale je objekt s kolotočmi strážený niekym iným, tí ho ale nemusia vždy dobre ustrážiť. Môže sa stať, že sa niekto vkradne dnu a ukradne súčiastku, napríklad maticu, nie preto, aby úmyselne poškodil, jednoducho ju potrebuje. Ale keď je niekto kolotočiar telom aj dušou, tak žije 24 hodín pri svojej atrakcii a maximálne si ju stráži.

Každý si praje, aby sa nič nestalo a ak sa niečo stane, tak sa to podrobne rozoberá a vyvodzujú sa nápravy, aby sa to neopakovalo. O tom sa nevedú ani úradné záznamy, to je prakticky naša stavovská česť, ktorá to zabezpečí.

Foto: Pixabay

Čo musí prevádzkovateľ kolotočov spĺňať?

Do roku 2002 boli staré normy. Nebolo to až tak prísne, ľudia poznali mantinely, aj keď to podliehalo technickým normám. Od roku 2002 nestačia len nákresy a dokumentácia, ale sú potrebné aj certifikáty, napríklad o zhode. Preto sa môže stať, že nejaká atrakcia nie je úplne bezpečná, ak ešte funguje pod starou normou. Rovnako, ako je to napríklad u starých áut, veteránov, ktoré nemusia mať napríklad bezpečnostné pásy, ale aj tak môžu fungovať v premávke.

Kolotoče schválené pred rokom 2002 nemusia spĺňať súčasnú normu?

V každom prípade musia byť bezpečné. Avšak napríklad do nich nie je možné zabudovať počítač na automatickú obsluhu. Avšak paradoxne, pokiaľ to riadi človek, tak bývalo aj menej úrazov. Tie veľké nešťastia, ktoré sa stali vo svete boli aj preto, že zvyčajne sa ľudia spoliehali na počítače a ten vie tiež urobiť chyby, keďže nevie vyhodnotiť okamžité riziko. Každému nešťastiu totiž predchádza súbor varovaní. Podobne ako na aute, ak vám ide odpadnúť koleso, tak vám nepomôže počítač, avšak viete už dopredu, že niečo nie je v poriadku a to vycítite vy, ako šofér. Rovnako je to aj pri atrakciách.

Prevádzkar môže cítiť nejaké netypické vibrácie, či chvenie alebo počuť praskanie. To je predzvesť, že atrakciu treba urýchlene skontrolovať. To vám počítač skrátka nepovie. Nestáva sa, že niečo sa odtrhne a spadne bez toho, aby tomu nepredchádzali nejaké signály.

Spomínate si na nejaké nešťastie na Slovensku?

Naposledy to bolo tuším v Leviciach v roku 2005. Odtrhla sa kabínka a došlo k vážnym zraneniam dvoch ľudí. Inšpektorát práce spustil kontrolu, avšak nezistil závažné pochybenia, aj keď tam samozrejme boli. My, ako kolotočiari sme sa zhodli, že chyba nastala v tom, že organizátor napratal doslova atrakcie hlava na hlavu a nebol medzi nimi dostatočný priestor.

Každá atrakcia má totiž aj vlastnú hudbu, ktorá býva často nahlas, aby ľudí oslovila. Daný prevádzkar nepočul, že atrakcia by nebola v poriadku, inak by to pravdepodobne zachytil.

Ďalšia vec je tiež zanedbanie starostlivosti o kolotoč. Človek si povie, že atrakcia to ešte vydrží jeden deň, no treba si uvedomiť, že jarmoky na seba často časovo nadväzujú a kolotoče tak idú nonstop, len v inom meste. Prevádzkar je tiež uťahaný a aj tak sa to mohlo stať. Aj preto sa snažíme stále viac dbať na kontrolu.

Foto: Pixabay

Pamätáte si aj na nejaké smrteľné úrazy?

To bolo naposledy, myslím v roku 1975, v Lučenci. Tam to ale bolo zapríčinené samotnými návštevníkmi. Boli tam dve opité dievčatá, mykali s kabínkami. Následne z kabínky vypadli a spadli na betón zo 7-metrovej výšky. V Čechách sa tiež stal smrteľný úraz pri Brne. Aj tu mohla svoje zohrať hlasná hudba a prevádzkar jednoducho nepočul, že nastáva problém.

Čo je najčastejším dôvodom úrazov?

To, že ľudia sú pod vplyvom alkoholu. Ľudia sú potom odvážnejší, nerešpektujú bezpečnostné pokyny a vtedy sa stane nešťastie. Sú to ale výnimočné prípady a pre prevádzkarov je prvoradá bezpečnosť a keď vidia takýchto ľudí, tak ich z atrakcie vykážu.

No aj staré kolotoče sú bezpečné. Robia sa tam technické kontroly každý rok. Teraz podľa nových noriem sa nosné piliere musia vyraďovať po 15 rokoch a dávať sa nové. To sú normy, ktoré platia napríklad aj na lyžiarske vleky a lanovky.

Čo by ľudia nemali robiť na atrakciách?

Poviem to inak. Mali by dbať na pokyny zamestnancov, aj keď to vyznie ako klišé. Prevádzkar vie presne, čo robí a aj keď je mladý, to ho rozhodne nediskvalifikuje. Mnohí z nich patria do rodinných podnikov a pri kolotočoch vyrastajú, takže ich dobre poznajú.

Pred pár dňami sa odohrala tragická udalosť na kolotoči v Indii. Čo si o nej myslíte?

Mohlo to byť zapríčinené práve tým, že atrakcia je stará a došlo k únave materiálu. V časti, kde sa to zlomilo je najväčšie pnutie. To rameno má možno životnosť 25 rokov, ťažko povedať, či došlo k jeho výmene ako odporúča výrobca. Tiež mohlo dôjsť napríklad aj k úprave atrakcie, že sa napríklad predlžovalo rameno, čo potom samotnú konštrukciu oslabilo.

Akú chybu tu urobili prevádzkovatelia?

Môžu za tým byť aj zlé normy v Indii. Mohli sa zanedbať predpísané tabuľkové skúšky a testy konštrukcie predpísané výrobcom. Aj takéto testy sú nákladné a vyžadujú si dočasné odstavenie atrakcie, čo sa nemusí niektorým prevádzkovateľom páčiť. Povedia si, keď to fungovalo doteraz, pôjde to aj v budúcnosti, no žiaľ takto to nefunguje.

Ako na Slovensku prebieha kontrola atrakcií?

Povinnosť je prinajmenšom vykonať kontrolu každý rok. Štátne kontrolné orgány ale na to až tak nedbajú, keďže nehody sa našťastie nestávajú. Najčastejšie kontroly vykonáva inšpektorát práce, ktorý kontroluje dodržiavanie predpisov a noriem aj námatkovo. Intenzívne ale nastupujú, ak sa niečo stane. To ale býva ojedinele, aj preto lebo každý prevádzkár má na prvom mieste bezpečnosť a potom zisk. Ani my nemáme radi lajdákov, lebo to kazí povesť a ľudia sa potom boja.

Foto:Martin Lewison from The Hague, Zuid-Holland, The Netherlands [CC BY-SA 2.0], via Wikimedia Commons

Kto vlastne vyrába kolotoče, odkiaľ pochádzajú?

Vyrábajú aj sa na Slovensku. Sú tu asi 3-4 rodiny, ktoré sú renomované a robia to skutočne na úrovni. Samozrejme, atrakcie sa potom prispôsobujú pre konkrétnu krajinu, čo sa týka technických noriem, ale napríklad aj polepmi. Čo sa týka najväčších producentov, tak to ťažko povedať, ale veľmi renomovaní výrobcovia sú v Nemecku alebo aj USA. Americkí výrobcovia dokonca majú na Slovensku pri Piešťanoch aj dielňu na svoje veľké dráhy.

Prevádzkovať kolotoč určite nie je lacná záležitosť. Ako to funguje?

Mnohí kolotočiari sú rodinné podniky, ktoré atrakcie vlastnia roky. O ne sa starajú a opravujú ich a generačne si potom tieto atrakcie posúvajú.

Koľko stojí kúpa atrakcie?

Niekedy je to iba euro, inokedy sú to milióny. Ak sa niekto chce zbaviť kolotoču, tak vám ho dokáže dať aj darom. Ale vo všeobecnosti to nie je nič lacné a nové atrakcie sa šplhajú do státisícov eur. Ďalšia vec sú historické kolotoče, a tie sú ako automobilové veterány. Takisto si svoju cenu časom držia či dokonca ich cena rastie. Jedna horská dráha, čo poznám v Nemecku, tak jej cena bola 25 miliónov, takže ceny sú skutočne rozdielne.

Stanislav Lánik. Foto: Interez

A čo miesta na jarmokoch? Koľko stojí prenájom?

Cena je tu opäť pohyblivá. Ak organizátor nezoženie dostatok ľudí, tak vám dokonca preplatí náklady na dopravu. Ak je ale o miesto veľký záujem, tak tam sa to rádovo hýbe okolo 5 000 eur za miesto pre jedného prevádzkára, ktorý môže mať 5 alebo 6 atrakcií.

Ktorý kolotoč je u ľudí najobľúbenejší?

Každá atrakcia má svoju dobu. Líši sa to aj od regiónov. Prichádza trend, aby sa stavali viac atrakcie rodinného typu, ako sú napríklad vyhliadkové ruské kolá alebo hydraulické labute. Momentálne je najväčší dopyt po adrenalínových atrakciách, ktoré sú u mladých najobľúbenejšie.

Aká atrakcia sa dá považovať za najnebezpečnejšiu?

To je paradoxné. Za celú éru prevádzkovania kolotočov je považovaná za najnebezpečnejšiu obyčajná hojdačka, na ktorej sa stalo najviac úrazov. Viac ako 50% nehôd bolo zapríčinených práve ňou.

Foto: Pixabay

Čím je to spôsobené?

Je to ľudská nedbanlivosť. Ľudia sa postavia chrbtom a hojdačka ich trafí. Alebo je tam rodič vojde za dieťaťom a chce ho odfotiť a už vznikne úraz.

Existovali v minulosti nejaké atrakcie, ktoré sú dnes z hľadiska bezpečnosti zakázané?

To nie. Atrakcie prechádzajú normami a testami. Jedine sa môže stať, že kontrolné orgány pozastavia prevádzkovanie kvôli odstráneniu nedostatkov.

Zlepšila sa za posledné roky bezpečnosť? Čo by sa mohlo vylepšiť?

Neustále sa zlepšuje. Každým rokom pribúdajú nové a modernejšie atrakcie. Primerane, ako sa zvyšuje úroveň a náročnosť atrakcií, tak sa zvyšuje aj bezpečnosť. To ukazujú aj čísla. Máme adrenalínové atrakcie, ktoré môžu pôsobiť nebezpečne, no nehodovosť nenarastá. Samozrejme, ako ukázala aj nehoda v Indii, vždy sa môže niečo stať, no je to ojedinelé.

Podľa môjho pozorovania je najväčší problém v hlasnej hudbe, kvôli ktorej prevádzkovateľ nepočuje, ako sa atrakcia správa a nezachytí včas, že môže niečo zlyhať. Toto by sa malo do budúcna upraviť.

Zaujímajú sa ľudia o bezpečnosť atrakcií?

Rodičia dozerajú na svoje deti, ale ľudia nám dôverujú. Keď rodičia vidia, že tam idú iné deti, tak sami zhodnotia, že atrakcia je pre ich dieťa bezpečná.

Keď je dobrý deň, koľko ľudí dokáže obslúžiť obľúbená atrakcia?

Každý prevádzkar sa snaží čo najviac svoju atrakciu naplniť, keďže pustiť poloprázdnu atrakciu nie je ekonomicky výhodné, napríklad z hľadiska spotreby elektriny.

Foto: Pexels

Dá sa tvrdiť, že kolotoče či lunaparky majú nejakú pridanú hodnotu?

Podporujú rozvoj regiónu. Na Slovensku neexistuje žiadny veľký stabilný lunapark, no zoberte si napríklad park pri poľských Katowiciach či rakúsky Práter. Je to veľká podpora ekonomiky, ľudia sa tam ubytujú, navštívia aj iné miesta v krajine, využívajú pridané služby, navštevujú reštaurácie a podobne.

Akým ľuďom neodporúčate aby navštevovali kolotoče?

Sú určené presne normy, či už výškové alebo je stanovená nosnosť sedačiek. Prevádzkovateľ odhadne, či je návštevník vhodný ísť na atrakciu. Výška človeka je pri niektorých atrakciách človeka dôležitá, aby napríklad odtiaľ nevypadol.

Ako prebieha život kolotočiarov počas roka?

Život začína od Veľkej noci, potom plynule celé leto až do sezóny jarmokov. Trend ale ako keby sa vracal. V minulosti cirkusanti chodili v lete až do Poľska, smerom ku Krakovu, na zimu zase tiahli až na juh do Talianska či až do Turecka. A robili takýto kolobeh. Takto žili moji predkovia a bolo by pekné, ak by to tak bolo aj v budúcnosti.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy