Foto: Ingo Sasgen, GFZ

Strata ľadu v Grónsku pokorila alarmujúce rekordy.

Najväčší ostrov sveta je symbolom dôsledkov klimatickej zmeny. Polárne oblasti sa otepľujú rýchlejšie ako zvyšok planéty, Grónsko tak ponúka obraz toho, čo v najbližších rokoch a desaťročiach čaká aj zvyšok sveta. Najnovšia štúdia medzinárodného tímu vedcov to ukazuje jasne. V roku 2019 prišiel ostrov o rekordné množstvo ľadu, zrejme najväčšie za posledné storočie.

Grónsko pokorilo nový smutný rekord. V roku 2019 stratilo 532 miliárd ton ľadu, čím bolo prekonané aj doposiaľ platné maximum z roku 2012. Ročná strata ľadu je najvyššia od roku 1948, podľa odhadov dokonca najvyššia za posledné storočie, informuje o tom medzinárodný tím vedcov v tlačovej správe nemeckého výskumného centra v Postupime.

Foto: Ingo Sasgen, GFZ

Sedem bazénov za sekundu

Množstvo ľadu v objeme 532 miliárd ton je pre predstavu pomerne abstraktný pojem. Britský The Guardian preto ponúka jednoznačnejšie prirovnania. Z grónskych ľadovcov minulý rok každú sekundu v priemere odtieklo toľko vody, že by mohla naplniť sedem olympijských bazénov. Každú minútu Grónsko prichádzalo o 1 milión ton ľadu. Za celý rok ho zmizlo toľko, že by voda s hĺbkou 1,25 metra dokázala zatopiť celý americký štát Kalifornia. Grónsko v roku 2019 prispelo k zdvihnutiu hladiny svetového oceánu o 1,5 mm.

Medzinárodný tím vedcov s alarmujúcim záverom prišiel po štúdiu satelitných záznamov siahajúcich do roku 2003 a ich porovnávaním s tými najaktuálnejšími. Strata grónskeho ľadu v minulom roku prekročila tvorbu toho nového v dôsledku snehových zrážok o 80 %. Mimoriadne negatívny rok pritom prichádza po tom, ako vedcov prekvapili relatívne pozitívne štatistiky v rokoch 2017 a 2018. Dlhodobý horizont však hovorí jasne. V poslednom desaťročí zažilo Grónsko z pohľadu straty ľadu až 5 rekordných rokov.

 „Po dvojročnom nadýchnutí sa strata ľadu v roku 2019 prudko zvýšila a prekročila všetky rekordy od roku 1948, pravdepodobne všetky za posledné storočie,“ hovorí Ingo Sasgen z inštitútu Alfreda Wegenera. Bilanciu ľadu vedci počítajú rozdielom medzi novým ľadom vznikajúcim v dôsledku sneženia a stratou ľadu. „Sneženie v roku 2019 bolo pod dlhodobým priemerom, čo prispelo k celkovej rekordnej hodnote,“ dodáva v tlačovej správe Sasgen.

Foto: Ingo Sasgen, GFZ

Dvojnásobné priemery

Arktická oblasť sa otepľuje v priemere jeden a pol krát rýchlejšie ako zvyšok planéty. Strata grónskeho ľadu dosahovala do roku 2003 priemerne 259 miliárd ton ľadu ročne, pripomína portál Phys.org. Aktuálne je tak bilancia viac ako dvojnásobná. Ročný priemer z obdobia pred rokom 2003 pritom Grónsko počas minulého roka stratilo len za jediný mesiac.

Nové zistenia sú ďalším z alarmujúcich výsledkov posledných štúdií dôsledkov klimatickej zmeny na najväčší ostrov sveta. Len nedávno pritom odborníci z univerzity v americkom štáte Ohio avizovali, že Grónsko prekonalo mimoriadne dôležitý bod zlomu. Grónske ľadovce sa totiž zmenšili natoľko, že aj keby globálne otepľovanie prestalo ešte dnes, grónsky ľad bude naďalej miznúť.

0
Uložiť článok
Komentovať