Je to ako vidieť jednorožca. Vedci chytili vtáka, ktorý je spolovice samec a spolovice samica

Vedci tvrdia, že tento podivne sfarbený vták nie je ani samec a ani samica. Je niečo medzi nimi. Veľmi dobre to vidieť na jeho perí, kde je jedna z jeho strán žltá a druhá ružová. 

Na rozdiel od hermafroditizmu, keď jedinec má aj samčie aj samičie pohlavné orgány, tu ide o zriedkavú formu, a to gynandromorfizmus. V ňom má odlišné sexuálne vlastnosti každá strana tela, uvádza portál Science Alert.

Jedna strana samčia, druhá samičia

V tomto prípade, zatiaľ čo jedna strana vtáka glezgovca ružovoprsého (Pheucticus ludovicianus) je z ružovej strany samičia, tak na druhej strane sú všetky znaky odpovedajúce samčím znakom.

Dokonca to platí aj pre zadnú stranu krídiel a chvosta, ktoré vykazujú zásadné sexuálne rozdiely. Na jednej strane je hnedý odtieň, na druhej je černejší.

Takéto ľavo- a pravostranné rozdelenie sa pritom môže odohrávať aj v jeho vnútri, vrátane mozgu. Celý vedecký tím bol z nálezu veľmi nadšený, že mohli pozorovať takúto raritu. Jeden z nich to opísal akoby videli jednorožca.

Menej ako 10 jedincov

Už od roku 1962 ornitológovia vo výskumnom centre pre vtáky v prírodnej rezervácii Powdermill zhromažďujú databázu, ktorú ročne rozšíria o približne 13-tisíc vtákov.

Ich úplná databáza obsahujúca státisíce jedincov však obsahuje menej ako 10 vtákov s gynandromorfizmom. Naposledy niečo také pozorovali v roku 2005.

Raritná chyba prírody

Tento zvláštny jav sa pozoruje najmä u motýľov, ale zaznamenaný je aj u kôrovcov či plazov. Stále si však nie sme istí, ako funguje. Predpokladá sa, že chyba nastane pri mitóze, keď sa má oddeliť polovica chromozómu. Ak si však vajíčko uchová tento chromozóm, ten si môže vytvoriť vlastné jadro. Ak dve spermie oplodnia vajíčko s dvomi jadrami, potom sa môže teoreticky vyvinúť jedinec tak, že jedna strana tela bude vykazovať samičie chromozómy a druhá samčie.

Populárnou otázkou vo vedeckých kruhoch je, či takýto jedinec by bol schopný množiť sa. Pretože u vtákov je zvyčajne funkčný iba ľavý vaječník a ľavá strana tohto vtáka je samičia, teoreticky by to možné bolo, ak by sa úspešne spárila so samcom.

Ani s funkčným vaječníkom však tento vták nemusí mať vyhrané. Tento druh vtákov sa spolieha pri párení na spev a nie je jasné, či tento konkrétny vták by dokázal prilákať partnera, keďže jeho spev by mohol byť mätúci.

Bolo by však mimoriadne zaujímavé sledovať, či by sa podarilo tomuto vtákovi nájsť partnera, či by dokázal byť oplodnený a tiež, ako by vyzerali potomkovia.

Pozri aj:

Na Slovensko sa vrátil vzácny druh vtáka. Krakľa belasá sa u nás zahniezdila po desiatich…