Sexizmus, nevhodné poznámky, obťažovanie, ponižovanie, diskriminácia na základe pohlavia, rasy, vierovyznania a segregácia na mužov a ženy, na silnejších a slabších.
V ideálnom vyspelom svete by sme tieto témy otvárať nemuseli. My však v ideálnom svete nežijeme a s diskrimináciou sa ženy stretávajú pomerne bežne a na dennej báze. Z nedávneho prieskumu, ktorý si na svojom profile urobila gynekologička Denisa Marcišová, vyplýva, že ženy na Slovensku aj dnes zažívajú ponižovanie a sú považované zo strany mužov za niečo menej.
Denisa otvorila ďalšiu dôležitú tému – mizogýniu
Len nedávno sme sa s Denisou, ktorá pôsobí už dlhšie vo Švédsku, rozprávali o tom, ako chcú hysterickí muži neustále zasahovať do života žien. Dobrým príkladom sú neustále návrhy v parlamente na sprísnenie interrupcií. Čo je smutnejšie, tento návrh má podporu aj u žien, političiek, ktoré by mali v prvom rade hájiť záujmy žien. To sa však roky na Slovensku nedeje a nielen v politike, ale aj celkovo v spoločnosti.
Denisa na svojom Instagrame otvára dôležité ženské témy, ktorými chce poukázať na problémy, ktoré naša spoločnosť má. V poslednom príspevku sa venovala mizogýnii v lekárskom prostredí. Na úvod sa podelila o svoje skúsenosti. Počas štúdia ich bežne oslovovali „kolegovia a dievčatá“, na operačku volali len chalanov a baby vraj mohli ísť domov. Dokonca sa stretla s nechutnou poznámkou, kedy jej povedali, že je pre kliniku málo atraktívna, a že je síce pekné, že má záujem o chirurgiu, ale oni tam už jednu ženu chirurgičku mali a otehotnela.
Ženy sa podelili o svoje zážitky
Zistenia sú o to horšie, že nejde len o zdravotné sestry, pôrodné asistentky, chirurgičky a lekárky. Mizogýnia presahuje aj do iných povolaní a ženy sa s ňou stretli v mnohých situáciách. Aj preto sme sa rozhodli zdieľať niektoré príbehy.
Úplne bežne sa objavovali skúsenosti s tým, že sa na pracovnom pohovore žien pýtajú, kedy a či chcú mať deti. Táto otázka je nie len absolútne nevhodná, ale aj zakázaná a ide o porušenie zákona, čo môže žena dodatočne riešiť aj právnou cestou. Ženy často do práce nezobrali práve kvôli tomu, že boli vo veku, kedy „bude mať čoskoro deti“.
„Skúšajúci mi povedal, že som sa mala radšej dobre vydať a ostať v kuchyni, ako sa trepať na medicínu.“
„Pracovala som v gastronómii – vyšší manažment, otvárala som prevádzky, školila ľudí. Otehotnela som a šéf mi priamo na porade pred všetkými vyššie postavenými povedal, že som ukážkový príklad, prečo nemá zmysel zamestnávať ženy. Se*ieš sa s nimi, aby sa niekam dostali a oni si potom spravia decko a idú si ničiť život menením os*atých plienok. Všetci sa smiali, ja som sa ohradila. Vysmiali ma a už nikdy som sa nemohla vrátiť.
„Doktor nám na chirurgii pred pacientom povedal, že nás zoberie za dvere a dostaneme „po holej“. S pacientom sa dobre zasmiali, lebo veď „prečo za dverami, aj on to chce vidieť“.
„Mladý, cca 35-ročný detský onkológ rozprával o tom, že jeho prácu by žena zvládla len ťažko, pretože my ženy máme/budeme mať deti a nie je to odbor pre precitlivené ženské duše.“
„Jedinému mužovi na skúške profesor gratuloval a dodal, že má „slepiciam“ rozdať indexy.
Častým prípadom boli aj skúsenosti pri skúškach. Dievčatá často doučovali spolužiakov a prešli s lepšími známkami, prípadne dievčatá skúšku na prvé pokusy vôbec neurobili. Rovnako to bolo odmietnutie zo strany zamestnávateľa, že by im prácu dal, keby boli mužmi. Na odborných skúškach zase dostávali otázky, či vedia navariť sviečkovú a guláš.
Slová často prechádzajú aj do činov, a tak sa mnoho žien zdôverilo s tým, že sa ich nadriadení nevhodne dotýkali, prípadne ich štípali do zadku alebo im dávali neslušné návrhy výmenou za lepší prístup.
Aký je názor odborníka?
Psychológa Dušana Fábika sme sa opýtali, čo to vlastne mizogýnia je z odborného hľadiska. „Mizogýnia sa definuje ako nenávisť, odpor alebo predsudky mužov voči ženám. Občas sa tento pojem poníma ako chorobný stav, čo však nie je presné, keďže diagnóza mizogýnia neexistuje. Je to skôr postojový a hodnotový konštrukt, ktorým nazývame osoby s danými prejavmi,“ hovorí psychológ.
Prečo muži tak nenávidia ženy? Aké na to môžu mať dôvody?
Mizogýn potláča a neprijíma na sebe typicky ženské prednosti, ako je citlivosť, starostlivosť, empatia, vnímavosť atď., pretože to považuje za slabosť. Keď takéto vlastnosti vidí na iných ľuďoch (samozrejme, prevažne na ženách), tak týmito ľuďmi pohŕda. Mizogýnia má teda pôvod v odmietaní samého seba a svojich jemných stránok osobnosti.
Prenášajú ďalej svoju nenávisť do bežných činností a napríklad aj do pracovného prostredia?
Môžu ju prenášať aj do pracovného prostredia. Prejaviť sa to môže všeobecne v preferencii ľudí, ktorí prejavujú primárne mužské črty osobnosti, napr. racionalita, emočný chlad atď. Naopak, badať môžeme podceňovanie žien, či vo všeobecnosti emočných ľudí.
Čo ak sa mizogýnovi narodí dcéra? Ako to v takejto rodine môže vyzerať?
Je vysoko pravdepodobné, že bude svoju dcéru taktiež viesť k potláčaniu jemných stránok osobnosti. Z dlhodobého hľadiska to môže mať vyústenie až v psychické ťažkosti.
Na záver sme sa opýtali, ako s takým človekom na pracovisku vychádzať a či je potrebné sa ozvať alebo to radšej nechať tak. „Žiaľ, neviem poskytnúť nejaký ideálny návod. Každý sa musí sám za seba rozhodnúť, čo je pre neho v danej chvíli najprijateľnejšie riešenie. Pre niekoho to môže byť vyhýbanie sa takému človeku, pre niekoho aktívny odpor,“ dodáva Fábik.
Objavili sa aj pozitívne reakcie
Aby sme mužom len nekrivdili, u Denisy sa objavili aj pozitívne príspevky. Mladší lekári sa na to už pozerajú inak, na stážach v zahraničí sa často stretávajú so ženami chirurgičkami alebo so ženami na vysokých pozíciách. Horšia je situácia u starších lekárov, ktorí stále zdieľajú myšlienku, že medicína nie je pre ženy.
Jedna zo žien tiež napísala, že situácia sa pomaly zlepšuje. Keď v roku 2014 končila, na klinike nebola ani jedna atestovaná chirurgička, teraz ich tam je šesť. V každej skupine, kde vyučuje, je prevaha žien, a teda nemocnice si už nemôžu tak vyberať. Je to však situácia z veľkomesta, v regiónoch sú rozdiely veľmi výrazné. Jediný, kto má hlúpe reči, sú neveriaci pacienti, ktorí by boli radšej, aby ich operovali muži.
Určite je náročné zažiť podobné situácie na pracovisku alebo v bežnom živote. Bežnou reakciou žien býva zamrznutie, kedy ostanú na pár sekúnd v šoku a nedokážu reagovať. Aj keď to môže byť náročné, nemali by sme to nechať tak a určite by sme nemali dovoliť, aby sa situácia vyhrotila, prípadne ovplyvnila naše zamestnanie, postavenie a podobne. Aj Denisa na ženy apeluje, aby sa spojili a ťahali za jeden koniec. Pretože najhoršie, čo môžeme urobiť, je ísť proti ženám a postaviť sa na stranu toho druhého.
Nahlásiť chybu v článku