Foto: Profimedia/Universität Wien

Julius Wagner-Jauregg bol prvým psychiatrom, ktorý získal Nobelovu cenu.

Písal sa rok 1927 a profesor Wagner-Jauregg dostáva Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Je prvým psychiatrom, ktorému sa to podarilo a dodnes k nemu pribudol iba jeden. Azda najviac zarážajúce v dnešnej dobe je to, za čo vlastne Nobelovu cenu získal. Svojich pacientov totiž liečil tak, že ich zámerne infikoval parazitom spôsobujúcim maláriu. 

V článku sa dozviete:

  • Prečo vôbec ľudí nakazil maláriou?
  • Prečo to bol na tú dobu úspech?
  • V čom ďalšom bol Wagner-Jauregg kontroverzný?
  • Ako jeho život ovplyvnila ideológia nacizmu?

Horúčka lieči

Hlavná práca, za ktorú Wagner-Jauregg získal prestížnu cenu, sa týkala liečby duševných chorôb pomocou navodenia horúčky. Už v roku 1887 na Neuropsychiatrickej klinike na univerzite v rakúskom Grazi začal experimentovať s účinkami horúčok – pyroterapiu na psychózu. Na jej navodenie používal bakteriálne infikovanie kožnou chorobou erysipelas, ľudovo nazývanej ruža. Používal tiež tuberkulín používaný pri diagnostike tuberkulózy.

Keďže použitie týchto preparátov neprinášalo želaný efekt, v roku 1917, keď už bol riaditeľom kliniky, použil očkovanie parazitmi malárie. To sa ukázalo byť mimoriadne účinné pri liečbe paralytickej demencie spôsobenej neurosyfilisom, uvádza sa v štúdii publikovanej v American Academis of Pediatrics. Bolo pozoruhodné, že niektorí sa takto, teda vďaka vysokým horúčkam, vyliečili zo syfilisu. A to bol na tú dobu mimoriadny objav.

Wagner-Jauregg počas prednášky. Foto: Profimedia

Pri zamyslení sa, je to logické. Aj náš imunitný systém bojuje proti patogénom zvýšenou teplotou či horúčkou, a tak sa snaží poraziť chorobu. Wagner-Jauregg tak iba pomohol organizmu v boji proti patogénom, a to dosiahnutím vysokej horúčky (nad 41 stupňov Celzia). Tie kvôli nákaze maláriou pretrvávali dlhú dobu a tým zlikvidovali ochorenie syfilisom.

Problémom je však samotná malária. Úmrtnosť na horúčku sa pohybuje v hodnote od 3 až do 20 %. Wagner-Jauregg ale liečil pacientov, u ktorých už syfilis zasiahol mozog. Nakazení pacienti bývali letargickí a paralyzovaní, čo napokon viedlo k smrti. Pre nich tak bolo, ako píše IFL Science, riziko z nákazy maláriou prijateľné, navyše sa mohli liečiť dostupným chinínom, ktorý sa aj dnes, aj keď v menšej miere, pri liečbe malárie používa.

Na liečbu Wagner-Jauregg využíval najmenej agresívnu formu malarického parazita Plasmodium vivax. Tento druh však dokáže vyvolávať dlhotrvajúce a vysoké horúčky, čo bolo pre Wagner-Jauregga žiaduce. Už po roku zaznamenal veľké úspechy a túto techniku, nazvanú malároterapia, následne prevzali aj iní lekári. Liečba však mala aj svoje nevýhody a zabila až 15 % všetkých pacientov, ako uvádza štúdia publikovaná v Science. A to Wagner-Jauregg používal najmenej agresívnu formu. V prípade najviac rozšíreného malarického parazita, Plasmodium falciparum, by boli následky oveľa horšie.

Očkovanie pacienta s neurosyfilisom krvou od darcu nakazného maláriou. Foto: Universität Wien

Za tento objav a za to, že prišiel na to, ako bolo možné liečiť smrteľný syfilis, si Wagner-Jauregg vyslúžil v roku 1927 Nobelovu cenu za fyzioterapiu alebo medicínu. Dnes sa už malároterapia nepraktizuje, na liečbu syfilisu sú dostupné preparáty vo forme antibiotík, ktoré sú účinné.

Kontroverzné liečby aj osobnosť

Aj keď liečba pomocou malárie dnes môže znieť nemysliteľná a povedali by sme, že je to vyháňanie „čerta diablom“, v dobe, keď neboli dostupné antibiotiká, to bol jediný účinný spôsob.

Wagner-Jauregg však experimentoval aj s inými liečbami, ktoré by boli v dnešnej dobe absolútne neakceptované.

Napríklad, pacientov, ktorých kvôli nadmernej masturbácii považoval za psychiatrických, liečil sterilizáciou. To „zlepšilo“ ich stav, keďže už potom skutočne nemali potrebu masturbovať, uvádza kniha Endocrine Psychiatry: Solving the Riddle of Melancholia.

Julius Wagner- Jauregg Foto: Profimedia

Aj samotná osobnosť Wagnera-Jauregga je kontroverzná a je, žiaľ, spájaná aj s nacizmom. Keďže bol silne ovplyvnený nemeckým nacionalizmom, stal sa z neho zanietený antisemita a sympatizant nacizmu, píše kniha Madhouse: A Tragic Tale of Megalomania and Modern Medicine. Otvorene podporoval nacistov a podal si aj žiadosť o členstvo v strane NSDAP, avšak tá bola zamietnutá z rasových dôvodov. Jeho prvá manželka bola totiž Židovka.

Obhajoval tiež ideológiu rasovej hygieny – eugeniku. Bol zástancom nútenej sterilizácie duševne chorých a zločincov a tento koncept v roku 1935 obhajoval pred rakúskou antropologickou spoločnosťou. Stal sa tiež prezidentom rakúskej ligy pre rasovú regeneráciu a dedičnosť.

Wagner-Jauregg však v roku 1940, po vyše roku ako začala 2. svetová vojna, zomrel vo veku 83 rokov. Aj keď jeho minulosť je do značnej miery kontroverzná, v Rakúsku si jeho odkaz ctia a sú po ňom pomenované viaceré školy, cesty alebo nemocnice.

0
Uložiť článok
Komentovať