Hovorí sa, že ak sa život človeka ocitne na vlásku, mihne sa mu pred očami celý jeho život. čo to však znamená? Naozaj nám náš mozog prehrá ako zrýchlený film celú našu minulosť a aj možnú budúcnosť? Takéto je vysvetlenie odborníkov.
Pri páde z 3. poschodia videl svoju budúcnosť
Tony Kofi mal len 16 rokov, keď spadol z 3. poschodia budovy. Zdalo sa mu, ako keby sa čas natiahol, spomalil a ako keby sa mu pred očami odohrával celý jeho život, píše portál The Conversation. Pre portál BBC sa vyjadril, že videl deti, ktoré nestihol mať, priateľov, s ktorými sa nestihol spriateliť či hudobný nástroj, na ktorý sa nestihol naučiť hrať. Tony dopadol priamo na hlavu a stratil vedomie. Keď sa prebudil v nemocnici, zistil, že už nemôže byť človekom, akým bol doteraz. Počas nasledujúcich týždňov sa k nemu neustále vracali obrazy, ktoré videl počas pádu.
Peniaze, ktoré dostal ako odškodné, použil na kúpu saxofónu. V súčasnosti je Tony jedným z najlepších jazzových hudobníkov v Británii. Tony nie je jediný, kto si niečím podobným prešiel. Viacero ľudí, ktorí sa ocitli na hranice života a smrti priznalo, že sa im pred očami odohrávali scény z ich života. Ako je však vôbec možné, že k niečomu takému dochádza? Psychológovia pracujú s niekoľkými teóriami.
Prečo sa nám pred očami mihne celý náš život?
O tomto fenoméne sa hovorí už stáročia. Napríklad, v roku 1892 ho popísal geológ Albert Heim, ktorý sa počas turistiky zrútil do priepasti. Ako píše ResearchGate, počas pádu sa mu pred očami mihali scény veselých, ale aj smutných chvíľ z jeho života. V niektorých prípadoch ľudia vidia len dôležité momenty, ktoré pre nich majú špeciálny význam. Vzhľadom na povahu tohto fenoménu, sa mu však výskumy venujú pomerne málo.
Zvláštny jav sa však rozhodli preskúmať napríklad izraelskí vedci v roku 2017. Podľa ich teórie sa život človeka do mysle ukladá ako kontinuum. Zvyčajne si ho však neuvedomujeme, do vedomia sa dostane vtedy, ak sme vystavení extrémnemu fyzickému či psychickému stresu. Ďalšia z teórií hovorí, že ak sa ocitneme v situácii, kedy nám hrozí smrť, všetky spomienky sa ako keby naraz uvoľnili z podvedomia do vedomia.
Podľa odborníkov sa tak deje preto, lebo sa v kritických momentoch odbúravajú bežné regulačné mechanizmy mozgu. Zatiaľ sa však nikomu nepodarilo vysvetliť, ako je možné, že sa v priebehu niekoľkých sekúnd uvoľní také množstvo informácií a človeku sa pred očami mihne nielen pár zábleskov, ale celý jeho život.
Čas si predstavujeme ako líniu, no je to naozaj tak?
Ďalšia z teórií navrhuje, aby sme si čas predstavili priestorovo. Čas si väčšinou predstavujeme ako šípku, ktorá smeruje od minulosti k budúcnosti a v danom momente nášho života máme prístup len k prítomnosti. Vedci si však myslia, že to nie je také jednoduché, nie je to len obyčajná línia. Veď fyzici sa už nejaký ten čas zaoberajú myšlienkou, že čas tvorí akúsi panorámu, kde minulosť, prítomnosť, ale aj budúcnosť existujú simultánne.
A čo zážitok Tonyho Kofiho? Mohol naozaj vidieť svoju budúcnosť? Niektorí odborníci si myslia, že Kofi v skutočnosti nevidel svoju budcnosť, saxofonistom sa stal preto, lebo sa mu tento obraz počas pádu zjavil náhodne. Na druhej strane, nie je možné s istotou tvrdiť, že Tony naozaj svoju budúcnosť nevidel. Občas sa jednoducho dejú veci, ktoré nedávajú zmysel a nedokážeme ich vysvetliť.
Nahlásiť chybu v článku