Foto: Unsplash

Človek už od nepamäti pátra po spôsoboch, ako si do pamäti uložiť čo najväčšie množstvo informácií.

V minulosti to naši predkovia potrebovali ku prežitiu, museli vedieť, kde nájdu zdroje potravy či pitnej vody. Dnes je zas náš mozog preťažený obrovským množstvom informácií z každej strany. Je preto náročné vyselektovať a udržať v pamäti tie potrebné. Vedci však pre vás majú jednoduché riešenie.

Prečo sú prestávky dôležité?

Ako informuje portál Science Times, vedcom Národného inštitútu zdravia sa podarilo nájsť spôsob, akým si mozog uchováva informácie efektívnejšie. Ukázalo sa, že najviac informácií sa uchováva v pamäti vtedy, ak si počas učenia dávame krátke prestávky. Krátky odpočinok umožní neurónom vykonať tzv. „replay“ proces, teda opakovanie spomienok.

Podľa NIH je práve opakovanie spomienok kľúčom k efektívnemu učeniu. Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Cell Reports, počas toho, ako účastníci experimentu odpočívali, ich mozog opakoval práve vykonané aktivity v nesmierne rýchlom tempe. V rámci experimentu bolo úlohou účastníkov písanie 5-miestnych kódov ľavou rukou (všetci boli praváci).

Foto: pexels

Samozrejme, pred samotným začatím experimentu prešiel každý z účastníkov krátkym tréningom. Počas samotného experimentu sa ukázalo, že pravidelné krátke prestávky naozaj pomáhajú uchovať v pamäti viac informácií.

Vedci dúfajú, že pomôžu neurologickým pacientom

Proces, v rámci ktorého neuróny prehrávajú informácie, pomáha vedcom lepšie pochopiť, ako sa človek učí nové veci a ako získava nové schopnosti. Neurológovia sa nevzdávajú nádeje, že práve toto môže byť aj proces, ktorý pomôže pacientom s neurologickými ťažkosťami, ktorí sa množstvo vecí musia učiť nanovo.

Foto: pexels

Čo sa experimentu týka, vedci sledovali aktivitu mozgu počas prestávok za pomoci magnetoencefalografu. Zameriavali sa konkrétne na beta vlny u 33 zdravých ľudí. Ako sme spomínali, ich úlohou bolo písať kódy ľavou rukou, v 10-sekundovom intervale ich mali zvládnuť čo najviac. Potom nasledovala 10 sekúnd trvajúca pauza. Tento cyklus bol zopakovaný celkovo 35-krát.

Už po 11. cykle sa však dostavili prvé pozitívne výsledky. Beta rytmus bol u týchto ľudí až 20-krát rýchlejší, ako sú mozgové vlny za bežných okolností. Okrem toho, vedcom sa podarilo zistiť, že počas fázy odpočinku neuróny dokázali získanú informáciu zopakovať až 25-krát, informuje NIH. Vedci dúfajú, že tieto poznatky im pomôžu vyvinúť nové, efektívnejšie metódy učenia. Tie by mohli pomôcť napríklad aj pacientom po mozgovej príhode, či ľuďom s rôznymi neurologickými poraneniami.

0
Uložiť článok
Komentovať