Len kúsok od Ružomberka v Hrabovskej doline sa v divokej rokline ukrývajú tri vodopády, ktoré objavil úplnou náhodou miestny hubár. Dobrovoľníci z nich vytvorili zážitkový chodník s mostíkmi, visutými lávkami a rebríkmi. Vyskúšali sme ho a prezradíme vám, čo vás tam čaká.
správy od nás budete mať ako prví.
Nemusíte cestovať do Slovenského raja, aby ste prešli po drevených mostíkoch a rebríkoch popri šumiacich vodopádoch, či tlačiť sa s obrovským množstvom turistov v obľúbených Jánošíkových dierach. Podobný zážitok sa dá zažiť aj v Hrabovskej doline pri Ružomberku, a to bez davov, bez poplatkov a za necelú pol hodinu. Vodopády tu prednedávnom objavil hubár a dobrovoľníci ich premenili na novú turistickú atrakciu. V prvú novembrovú nedeľu sme sa tam vybrali aj my.
Hubár našiel ukrytú roklinu s vodopádmi úplnou náhodou
Spomínané vodopády sa ukrývajú v Hrabovskej doline, ktorá leží pri Ružomberku. Objavili ich len nedávno, a to celkom náhodou. Narazil na ne miestny hubár Branislav Mlátko, ktorý našiel ukrytú roklinu s vodopádmi. Keď ich uvidel, okamžite si povedal, že o nich musí vedieť každý. Následne miestni nadšenci z Občianskeho združenia Hrabovská dolina spolu s desiatkami dobrovoľníkov lokalitu premenili na novú, obľúbenú turistickú atrakciu.
„Miesto bolo značne zarastené a znečistené. Povynášali sme odtiaľ staré káble a s pomocou ružomberských mestských lesov sme priestor vyčistili po ťažbe,“ priblížil pre My Sme predseda združenia Štefan Červeň.
Dvetisíc hodín práce dobrovoľníkov
Po približne troch mesiacoch príprav a vybavení všetkých potrebných povolení sa pustili do samotnej výstavby chodníka. Tá prebiehala od apríla až do júna. Problémy pri výstavbe im spôsobovalo najmä počasie a dážď, pre ktorý si museli dať občas pauzu.
Podľa predsedu združenia príprava trasy zabrala dvetisíc hodín práce. Pre verejnosť ju oficiálne sprístupnili len v júli 2025. Dolina však ponúka aj niekoľko ďalších miest, ktoré sa dajú objavovať a podľa dobrovoľníkov sa chodník dá v budúcnosti rozšíriť o ďalšie štyri až päť kilometrov.
Tento nový zážitkový chodník Vodopády Hrabovská dolina meria približne len jeden kilometer. Vedie cez divokú roklinu popri troch vodopádoch. Trasa pripomína slávne slovenské tiesňavy ako napríklad Slovenský raj. No nám pripomínala aj takú malú napodobeninu obľúbených Jánošíkových dier.
Mostíky, visuté lávky a rebríky: Ako vyzerá trasa
Chodník tvoria drevené mostíky, visuté lávky ponad Hrabovský potok a nerezové rebríky, ktoré vám pomôžu prekonať strmšie úseky popri vodopádoch. Trasa je však aj napriek tomu nenáročná a je vhodná pre rodiny s deťmi. No nezabudnite si obuť pevnú obuv, terén a rebríky totiž môžu byť šmykľavé a poriadne zradné, najmä teraz na jeseň či po dažďoch.
Trasa začína pri údolnej stanici kabínkovej lanovky v Hrabove a stúpa smerom na Medvediu cestu, odkiaľ sa dá pokračovať až na Malinô Brdo. Je jednosmerná a končí sa napojením na náučný chodník Medvedia cesta v mieste zvanom Medvedí brloh – zhruba v jeho polovici.
Zmrzlinový vodopád je najväčším z trojice
K vodopádom sme sa vybrali v prvú novembrovú nedeľu, na Sviatok všetkých svätých. Počasie bolo síce sychravé, ale to nás od príjemnej sviatočnej prechádzky neodradilo. Do Hrabovskej doliny sme dorazili okolo desiatej hodiny dopoludnia, zaparkovali sme na hornom parkovisku, a to bez problémov a zadarmo.
K vodopádom trafíte veľmi ľahko, na konci parkoviska, za požičovňou bicyklov a lyží, vás privíta drevená brána s nápismi: „Vodopády Hrabovská dolina“ a „Nenáročná turistika s prvkami dobrodružstva“. Hneď vedľa brány je tabuľa, ktorá informuje o náročnosti trasy k vodopádom a o Medvedej ceste. Jej súčasťou je aj mapa.
Za bránou sme sa napojili na vychodenú lesnú cestičku, ktorá bola ale poriadne bahnistá, keďže sme sa sem vybrali po dažďoch. Len pár metrov za ňou je prvý vodopád, ktorý je veľmi malý, no za ním je menšie jazierko. Tu sme prešli prvým rebríkom, ktorý mal však len pár schodíkov, takže sa skutočne nemáte čoho báť. Bez problémov to zvládnu aj deti a neskúsení turisti.
Ďalej nasleduje drevený most, ktorý pripomína neďalekú Tarzaniu. Začiatok trasy je celkom nenáročný, prechádzali sme cez niekoľko mostov a všade navôkol sme mohli obdivovať krásnu jesennú prírodu. Potom nasleduje ďalší vodopád, ktorý je o čosi väčší než ten prvý, a aj tu je menší rebrík.
Najväčší vodopád je ten posledný, a teda tretí, ktorý dostal názov Zmrzlinový vodopád. Aj vedľa neho sme prechádzali po rebríku, ktorý už bol o čosi dlhší ako predchádzajúce dva. No dalo sa to v pohode zvládnuť, pritom polovica našej posádky má strach z výšok.
Počas celej trasy sme narazili aj na niekoľko drevených lavičiek, na ktorých sme si mohli oddýchnuť a nasať atmosféru lesa. Na turistickom chodníku sme míňali len jeden mladý pár so psom, aj to úplne na konci trasy. Takže sme to tu mali takmer celý čas sami pre seba.
Zvládnu to aj deti a psy, na toto si však dajte pozor
Trasa popri skrytých vodopádoch je skutočne nenáročná, vhodná pre každého. Mostíky, visuté lávky, reťaze aj rebríky sa dajú zvládnuť ľahko aj napriek tomu, že sa na niektorých úsekoch dosť šmýkalo, keďže deň pred našou návštevou bol v Ružomberku výdatný dážď.
Navyše táto turistika vám nezaberie veľa času, my sme boli späť na parkovisku do polhodiny. Keďže je trasa jednosmerná, dolu sme pokračovali po Medvedej ceste a následne sme si to skrátili po zjazdovke, na ktorej sa v zime lyžuje. Smerom dole si však dávajte pozor, pretože cesta sa na niektorých úsekoch križuje s bikerskou traťou.
Na „túru“ sme zobrali aj nášho štvornohého „parťáka“, ktorý to tiež zvládol bez problémov, nakoľko rebríky sú na trase viac-menej len pre väčší zážitok a dá sa prejsť aj popri nich.
Toto miesto vám rozhodne odporúčame navštíviť, je to pekná a príjemná prechádzka. Veľké očakávania však nechajte doma, trasa je skutočne krátka a vodopády sú malé, nie je to žiadny Slovenský raj ani nič podobné.
Čo ešte môžete zažiť v Hrabovskej doline
Túra je teda veľmi krátka, no môžete pokračovať až na Malinô Brdo, kde sa v zime lyžuje. Ak by ste sa však vrátili do Hrabovskej doliny, váš výlet týmto nekončí, pretože dolina má skutočne čo ponúknuť.
Je tu vodná nádrž Hrabovo, v ktorej sa v lete môžete príjemne schladiť a v zime otužovať. Pri nádrži je aj pomerne veľká pláž a niekoľko ďalších menších jazierok. Ponad nádrž dokonca vedie zipline – najdlhší lanový prejazd na Slovensku, ktorý spája obe časti Tarzanie ponad celú vodnú nádrž. Má dĺžku 300 metrov a môžete sa ním spustiť. Pred rokmi sme túto atrakciu absolvovali aj my a je to príjemný adrenalín.
Hneď vedľa je spomínaná Tarzania, kde sa zabavia deti, a tiež bike park, kde si na svoje prídu horskí cyklisti. Bike park ponúka 10-kilometrovú trasu v štyroch stupňoch náročnosti, od začiatočníkov až po adrenalínové traily pre profesionálov. Najnáročnejšia z nich má 2,2 kilometra a prekonáva výškový rozdiel 400 metrov.
Prejsť sa však môžete aj na ružomberskú kalváriu, trasa vedie po asfaltovej ceste, popri Tarzanii a chatovej oblasti.
Brankovský a Lúčanský vodopád, Liptov ich má v ponuke viac
Okrem skrytých vodopádov v Hrabovskej doline vám na Liptove odporúčame navštíviť aj Brankovský vodopád, ktorý sa tiež nachádza v okrese Ružomberok na západnej strane Nízkych Tatier, pri ústí Revúckej doliny. So svojou výškou 55 metrov je najväčším vodopádom v Nízkych Tatrách a tretím najväčším na Slovensku. Patrí do Národného parku Nízke Tatry a od roku 1980 je súčasťou národnej prírodnej pamiatky.
Je veľmi zaujímavý, pretože v zimných mesiacoch sa premieňa na ľadovú stenu pokrytú mnohými cencúľmi a inými ľadovými útvarmi, čím láka aj horolezcov. No a v lete, v období sucha, sa môže stať, že zo skaly netečie žiadna voda, takže vodopád na istý čas akoby zmizne. Brankovský vodopád je tak atraktívny v každom ročnom období.
V okolí Ružomberka nevynechajte ani Lúčanský vodopád, ktorý sa považuje za najkrajší vodopád na Slovensku. Je najväčším travertínovým vodopádom na našom území a zároveň patrí medzi päť vodopádov, ktoré boli vyhlásené za národnú prírodnú pamiatku. Nájdete ho uprostred dediny, a preto je považovaný za raritu. Väčšina vodopádov, a najmä takýchto rozmerov, sa predsa zvyčajne nachádza na okraji obce či uprostred hôr.
Jeho travertínové terasy pozvoľna prechádzajú od polmetrových kaskádových prepadov až k 13 metrov vysokému vodopádu s malým jazierkom, v ktorom je v letnom období dokonca povolené kúpať sa, ale len na vlastnú zodpovednosť. Voda je nádherná, priezračná, sfarbená do bledomodra.
Zaujímavé na ňom je, že vďaka priesakom z neďalekých kúpeľov nezamŕza ani v zime. Takže sa pohľadom naň môžete rovnako pokochať v lete i v zime.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku