Moji starí rodičia sú tak trochu mojimi hrdinami. Áno, možno to začína ako nadpis slohu na základnej škole, ale tá veta je naozaj pravdivá. Úprimne, neviem, čo by som si bez nich počala. Nielen, že sú to jedni z najlepších ľudí, akých som mala možnosť spoznať či stretnúť, ale naučili ma toho veľmi veľa, možno si to ani sami neuvedomujú. Starí rodičia sú naozaj obrovský dar, za ktorý by sme mali byť vďační.
A ktoré životné lekcie som sa od nich naučila?
#1 Rodina je prvoradá
Môžeme viniť dobu, v ktorej boli naši starí rodičia vychovávaní, alebo v ktorej oni vychovávali svoje deti, no rodina bola u nich vždy na prvom mieste. Vždy sa všetko robilo pre rodinu. Jeden druhému si pomáhali a boli tu pre seba. Rodinu nedávali do úzadia, ale naopak, vždy ju stavali na popredné miesto.
#2 Život je ako koláč
Moja stará mama je najlepšia kuchárka, akú poznám. Počas rokov som ju neustále pozorovala v kuchyni a nielenže som pochytila nejaké tie rady, čo sa týka varenia či pečenia, uvedomila som si ešte jednu veľmi dôležitú vec. Život je ako koláč. Môžete sa držať receptu, môžete mať všetko presne nalinkované, no z času na čas musíte improvizovať či recept trochu zmeniť, aby z toho vzniklo niečo ešte o čosi lepšie. A presne takto to funguje aj so životom. Môžete si niečo naplánovať, ale nie vždy to tak musí byť. Ale je v poriadku zmeniť to. Áno, a druhá vec, ktorú som sa naučila je tá, že buchty od babky sú jednoducho buchty od babky a všetky ostatné buchty sa na ne vôbec nechytajú.
#3 Keď sa nerobí nič, nerobí sa nič
Moji starí rodičia sú jednoducho z tej generácie, ktorá bola zvyknutá pracovať. Pracovali ťažšie a oveľa tvrdšie ako my. Ale vec, ktorú na nich obdivujem je aj tá, že keď príde čas oddychu, tak sa oddychuje. Keď sa nerobí nič, nerobí sa nič. Či už je nedeľa alebo bežný deň, keď niekto príde na návštevu, v podstate akoby bola druhá nedeľa, potom obaja nechajú svoju robotu a nerobia nič. Vedia nielen pracovať, vedia aj oddychovať. Bohužiaľ, to sa v dnešnej dobe o mnohých ľuďoch povedať nedá.
#4 Láska na celý život predsalen existuje
Nech si každý hovorí, čo chce, ale keď vidím, ako sa môj starý otec pozrie na starú mamu, keď pred neho položí misu plnú koláčov, alebo keď sa moja stará mama pozrie na starého otca vždy, keď jej niečo opraví či zmajstruje a aj po všetkých tých rokoch sú ich oči plné lásky a nehy, potom áno, potom verím, že láska na celý život predsa len môže existovať.
#5 Je dôležité dbať na vzťahy
Je to vec, ktorú ma tak nepriamo naučil môj starý otec. Je to veľký špekulant, ale jedna vec sa mu musí nechať, s ľuďmi to vie. Ku každému sa vždy správal úctivo, o každom vždy hovoril iba v dobrom, a to aj keď si často myslel pravý opak. Dbal na to, aby si udržiaval s každým čo najlepší vzťah. Pretože potom, keď potreboval pomoc, nemal s ničím problém a veci dokázal vybaviť rýchlejšie než rýchlo. Prečo? Dobré vzťahy.
#6 Tvrdá práca vedie vždy k vytúženému cieľu
Ako som už spomínala, život našich starých rodičov bol v mnohých smerom oveľa ťažší, než ten náš. Kým nám mnohé veci len tak spadnú do lona, oni o ne museli bojovať oveľa viac. Ale sú pravým dôkazom toho, že tvrdá práca naozaj vždy vedie k vytúženému cieľu.
#7 Život nebude vždy len ružový, ale aj to je v poriadku
Počas života sa pritrafí mnoho prekážok, ktoré bude treba prekonať. Nie vždy bude všetko pekné a ružové, ale tam, kde je vôľa, tam je aj cesta.
#8 Niekedy treba prehltnúť strach a zariskovať
Môj starý otec je jeden z tých ľudí, ktorí keď si niečo zmyslia, nič a nikto ich nezastaví. Raz sa pobral na prechádzku, bolo to už okolo večera. Nakoniec sa ukázalo, že bol na Suchej Belej. Niektorí by ho nazvali odvážnym, iní zas bláznom. Predsa len, Suchá Belá rozhodne nie je trasa na večernú prechádzku pre sedemdesiatnika. Lenže on to robí stále. Prehltne strach, trochu zariskuje a neoblomne ide za tým, čo chce.
#9 S prázdnymi rukami sa na návštevu nechodí
Možno to znie ako samozrejmá vec, ale možno nie v dnešnej dobe. Na návštevu sa rozhodne nechodí s prázdnymi rukami, a je jedno, či idete navštíviť rodinu, susedu či najväčšieho nepriateľa.
#10 Konať dobro sa dá neustále
Moji starí rodičia určite nie sú milionári, ale ako vždy sami tvrdia, mohli dopadnúť ešte oveľa horšie. Čo je však podstatné je to, že aj keď sami nemajú veľa, to ich nikdy nezastavilo, aby v tomto svete nevykonali aspoň trochu dobra. Nie sú skúpi či lakomí a vždy pomôžu, akokoľvek môžu. Sú obetaví a sú tu pre druhých. Možno je to naozaj len sila zvyku, alebo možno je to v nich. Jedno však viem, ak by bolo viac takých ľudí, ako sú oni, svet by bol oveľa lepším miestom.
Nahlásiť chybu v článku