Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu

Pivovar v Hurbanove patrí medzi najvýznamnejšie výrobné závody spoločnosti Heineken v strednej Európe. Počas jeho návštevy sme sa pozreli priamo do areálu a zistili, čo všetko sa deje ešte predtým, ako sa pivo dostane do obchodov. Výroba tu funguje vo veľkom a za jedinú hodinu dokáže pivovar pripraviť na predaj približne 42-tisíc fliaš, 43-tisíc plechoviek, 400 sudov a 15-tisíc PET fliaš.

Hurbanovo si spoločnosť pre výrobu piva nevybrala náhodou. Lokalita má podľa Heinekenu vhodné klimatické podmienky pre pestovanie sladovníckeho jačmeňa a v areáli pivovaru sa nachádzajú aj artézske studne. Práve voda patrí spolu so sladom, chmeľom a kvasnicami medzi základné suroviny, bez ktorých by výroba piva nebola možná. Viac o kvalite piva, avšak v podnikoch, sa dočítate v našom článku.

Pivovar bol uvedený do prevádzky v roku 1969. Už o desať rokov neskôr sa Zlatý Bažant exportoval do 12 krajín. Hurbanovo sa postupne stalo jedným z dôležitých výrobných centier skupiny Heineken v regióne.

Pýchou pivovaru je sladovňa

Jednou z najzaujímavejších častí návštevy bola sladovňa. Tá je podľa spoločnosti najväčšou v strednej a vo východnej Európe a má kapacitu viac ako 111-tisíc ton sladu ročne. Sladovnícky jačmeň pritom nepochádza iba zo zahraničia. V roku 2025 sladovňa spracovávala približne 69 percent sladovníckeho jačmeňa vypestovaného na Slovensku. Heineken tak využíva aj produkciu domácich poľnohospodárov.

Sladovňa v Hurbanove nevznikla spolu s pivovarom. Prvé základy sa začali budovať ešte v roku 1964, teda tri roky pred spustením samotného pivovaru. Práve tu sa začal príbeh hurbanovského sladu, ktorý mal pôvodne putovať do krajín socialistického bloku. A nešlo pritom iba o okolité štáty. Slad z Hurbanova smeroval aj do vzdialených krajín, ktoré boli súčasťou vtedajšej hospodárskej spolupráce.

„Vlastne je to najstaršia budova, ktorá sa nachádza v Hurbanove a bola postavená medzi prvými. Začala sa budovať v roku 1964. Úplnou zaujímavosťou je, že ešte za socializmu sa rozhodlo, že sa v Hurbanove najprv postaví sladovňa, až potom pivovar. Sladovňa tak bola postavená o dva roky skôr ako pivovar,“ vysvetľoval nám Tomáš Ševčík, manažér hurbanovskej sladovne.

Slad putoval aj do Brazílie či na Kubu

V začiatkoch bola jej produkcia určená najmä pre krajiny združené v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci. „Slad z Hurbanova putoval aj do exotických krajín, ako Brazília či Kuba. Boli to krajiny, ktoré kooperovali v rámci vtedajšieho socialistického bloku,“ pokračoval.

Dnes už väčšina produkcie smeruje do pivovarov v zahraničí. Hoci by sa mohlo zdať, že hlavnou úlohou sladovne je zásobovať priamo susediaci pivovar, podľa manažéra doň smeruje len približne 16 percent z celkovej produkcie. Zvyšok putuje do ďalších pivovarov Heinekenu v strednej a juhovýchodnej Európe. Rozsah výroby je pritom viditeľný aj na skladovacích kapacitách.

Za sladovňou sa nachádzajú veľké silá, v ktorých sa skladuje sladovnícky jačmeň. Hurbanovo podľa manažéra spracuje obrovské množstvo celoročnej úrody sladovníckeho jačmeňa vypestovaného na Slovensku, čo si vyžaduje rozsiahle skladovacie a logistické zázemie.

„Je to obrovské množstvo. Zhruba 37 až 40 percent celoročnej úrody sladovníckeho jačmeňa na Slovensku spracujeme tu v Hurbanove. Takže na to potrebujeme celkom slušnú logistiku a skladovacie zázemie, ktoré sa snažíme takýmto spôsobom využívať,“ ukončil Ševčík.

Zásobáreň pre celú Európu

Samotný slad následne neopúšťa Hurbanovo iba smerom k slovenským pivovarom. Podľa údajov spoločnosti sa hurbanovský slad vyváža do viacerých krajín sveta a využíva sa pri výrobe piva aj v zahraničných pivovaroch.

V Hurbanove sa pritom vyrába pivo pre celý stredoeurópsky región. Zo sladu sa tu podľa údajov pivovaru ročne vyrobí približne 9 miliónov hektolitrov piva, pričom ide o 35 značiek určených pre 10 krajín regiónu. Na výrobu jedného hektolitra piva sa používa približne 20 kilogramov sladu a približne 100 gramov chmeľu. Ten pochádza zo samičích kvetov chmeľu.

Výroba piva je výrazne technologickejšia, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Každá nádoba novej varne má objem približne 500 hektolitrov. Pivovar má zároveň 42 ležiackych tankov, pričom každý z nich má objem 1 000 hektolitrov.

Súčasťou výrobného procesu sú aj vlastné kmene kvasníc, ktoré patria medzi najstráženejšie ingrediencie používané v pivovare. Podľa spoločnosti pochádzajú z Holandska.

Pivovar sa v minulosti spájal aj s viacerými technologickými novinkami. Už v roku 1971 tu spustili plniaci automat na plechovky, ktorý bol podľa spoločnosti prvým v celej východnej Európe. Ďalším významným míľnikom bol rok 2008, keď v Hurbanove spustili PET linku. Išlo o prvú takúto linku na Slovensku a zároveň v rámci spoločnosti Heineken v strednej Európe.

Hurbanovský pivovar sa výrazne podieľal aj na rozšírení nealkoholického piva a radlerov na slovenskom trhu. Spoločnosť uvádza, že receptúra nealkoholického piva je založená na výrobe bez použitia umelých konzervantov a farbív.

Stará varňa dýchala atmosférou

Zo sladovne sme sa potom presunuli tam, kde sa už zo spracovaných surovín začína variť samotné pivo. V Hurbanove pritom zostal zachovaný aj kus pôvodnej výroby. Stará varňa dnes funguje skôr ako pripomienka začiatkov pivovaru. Nachádzajú sa v nej klasické medené kade, ktoré sa už pri bežnej výrobe nepoužívajú. Práve v týchto priestoroch však kedysi prebiehala výroba piva a dnes sú súčasťou historickej expozície pivovaru.

Samostatnou kapitolou sú kvasnice. Tie majú pri výrobe zásadnú úlohu, pretože práve ony premieňajú cukor na alkohol. Hurbanovský pivovar používa kvasnice pochádzajúce z Nemecka. Okrem klasického piva sa tu vyrábajú aj radlery, nealkoholické nápoje a cider. Pri cideri sa pritom používa úplne iný typ kvasníc a namiesto pivovarského základu sa pracuje s jablčným muštom.

Radler je vyrobený „ihneď“

Zaujímavý rozdiel je aj medzi výrobou klasického nealkoholického piva a radlerov s minimálnym obsahom alkoholu. Pri produktoch do 0,05 percenta alkoholu je celý proces výrazne kratší, pretože fermentácia sa cielene obmedzuje.

Pri staršom spôsobe výroby nealkoholického piva s obsahom do 0,5 percenta však bola situácia úplne iná. „Naše radlery do 0,05 percenta alkoholu máme veľmi radi. Vyrobíme ich a hneď idú do plechovky. Je to veľmi rýchly proces, pretože brzdíme fermentáciu. Navaríme mladinu a fermentácia je veľmi urýchlená, kvasnice majú nepriaznivé podmienky na produkciu alkoholu,“ vysvetlila nám Andrea Čerillová, manažérka kvality, ktorá v Hurbanove pracuje už od roku 1999.

Pri klasickom nealkoholickom pive, ktoré sa v Hurbanove vyrábalo v minulosti, však výroba trvala podstatne dlhšie. „Keď sme kedysi vyrábali klasické nealko do 0,5 percenta alkoholu, proces fermentácie trval dva až tri týždne. Bol to úplne iný proces,“ dodala.

Práve na tomto rozdiele je dobre vidieť, ako sa mení aj samotná výroba piva. Základné suroviny zostávajú rovnaké, no spôsob, akým sa s nimi v modernom pivovare pracuje, sa môže pri jednotlivých produktoch výrazne líšiť.

Vlastné studne a prísne pravidlá z Holandska

Veľká výroba so sebou prirodzene prináša aj vysokú spotrebu vody a energie. Práve na tieto oblasti sa v Hurbanove v posledných rokoch zameriavajú viaceré opatrenia. Úpravou procesu zamáčania jačmeňa sa podľa Heinekenu podarilo znížiť ťažbu podzemnej vody približne o 36-tisíc kubických metrov ročne. Pre predstavu, ide o množstvo, ktoré by podľa spoločnosti pokrylo približne ročnú spotrebu vody 250 domácností.

Pivovar pritom nie je odkázaný na vodu z mestskej siete. V areáli má vlastné studne, ktoré využíva spolu so sladovňou. Každá zo základných surovín zároveň prechádza kontrolami. Vzorky sa odoberajú podľa pravidelných plánov a kvalitu kontrolujú aj slovenské úrady. Podľa Čerillovej však interné pravidlá skupiny Heineken môžu byť v niektorých prípadoch ešte prísnejšie ako požiadavky slovenskej legislatívy.

Spoločnosť zároveň čistí 100 percent odpadovej vody. Bioplyn, ktorý vzniká pri odbúravaní znečistenia vo vode, následne využíva na výrobu elektrickej energie. Pozornosť smeruje aj na odpad. V roku 2025 sa v Hurbanove recyklovalo 99,75 percenta odpadu z výroby. V rovnakom roku sa vo výrobnom procese využilo 72,8 percenta CO₂ zachyteného rekuperáciou.

Významný podiel majú aj udržateľné suroviny. V roku 2025 pochádzalo podľa údajov spoločnosti z udržateľného poľnohospodárstva 96 percent sladovníckeho jačmeňa a 83,62 percenta chmeľu, ktoré pivovar nakúpil.

Hurbanovo je unikátne

Po prehliadke celého areálu tak zostáva trochu iný pohľad na fľašu piva, ktorú človek bežne vidí v obchode. Za hotovým nápojom nie je iba varňa a plniaca linka, ale vlastná sladovňa, zásoby jačmeňa, voda z vlastných studní, kvasnice, chmeľ, fermentácia aj celý rad procesov, ktoré z vonkajšieho pohľadu zostávajú skryté. A práve tým je Hurbanovo unikátne. Je jedným z mála areálov v Európe, kde sa celý reťazec nachádza na jednom mieste, od spracovania jačmeňa až po pivo pripravené na cestu do obchodov.

Pozri aj:

Ľudia sa boja vrátiť zle načapované pivo. Odborník radí, ako ho rozoznať a čo si…