O bájnej Atlantíde ste už určite počuli. O legendárnom ostrove, ktorý sa mal v dávnej minulosti potopiť do oceána spolu s modernou a vyspelou civilizáciou spieval aj Meky Žbirka, a to napriek tomu, že sa dodnes jeho existenciu nepodarilo potvrdiť. Napriek tomu sa však potápačom podarilo naraziť na niečo, čo sa dnes nazýva ázijskou, resp. japonskou Atlantídou.
správy od nás budete mať ako prví.
Ak vás zaujímajú tajomstvá ukryté pod morom, určite ste už počuli o Monumente Jonaguni – podmorských schodoch, ktoré sa nachádzajú v plytkých vodách, čím k sebe lákajú mnohých zvedavých potápačov. Pri pohľade na ne si takisto ako vedci môžete položiť otázku, či boli vytvorené prírodou alebo človekom a či je možné, že sú pozostatkom dávnej civilizácie.
Výnimočný ostrov pod vodou aj nad vodou
Hlbiny mora ukrývajú mnohé tajomstvá a pri odľahlom pobreží japonského ostrova Jonaguni sa nachádza jedno z tých najúchvatnejších – podmorský útvar, ktorý už od svojho objavenia vyvoláva kontroverzie, debaty a špekulácie. Ostrov Jonaguni leží na najzápadnejšom cípe Japonska, na okraji súostrovia Rjúkju. S rozlohou iba 29 kilometrov štvorcových a s populáciou približne 1 700 obyvateľov sa nachádza zhruba 110 kilometrov východne od pobrežia Taiwanu a viac ako 2 000 kilometrov juhozápadne od Tokia, informuje portál Discovery.
Ostrov je domovom kriticky ohrozeného plemena koňa Jonaguni a na myse Irizaki na jeho najzápadnejšom cípe je možné sledovať posledný západ slnka v celom Japonsku. Hneď pri južnom pobreží ostrova sa nachádza spomínaný monument – jeden z najzáhadnejších podmorských kamenných útvarov na svete.
Odhady veľkosti sa rôznia
Základné fakty o takzvanom monumente Jonaguni sú pomerne priamočiare: je potopený v hĺbke od 5 do 25 metrov a vrstvy pieskovca a ílovca sa tu usadili približne pred 20 miliónmi rokov. Odhady veľkosti objektu, občas nazývaného aj pyramída Jonaguni, sa rôznia. Čiastočne preto, že rôzne zdroje merajú buď len hlavnú viditeľnú časť, alebo širší okolitý podmorský komplex. Často sa opisuje ako útvar dlhý približne 100 metrov, široký 60 metrov a vysoký 25 metrov, hoci niektoré zdroje uvádzajú iné rozmery.
Najväčšia viditeľná časť sa dvíha z morského dna ako obrovská stupňovitá plocha s ostrými uhlami, plochými terasami a hranami, ktoré voľnému oku pripadajú ako geometrické tvary. Podľa niektorých mu to dodáva takmer architektonický ráz, ktorý je v ostrom kontraste s okolitým chaosom morského dna.
Náhodou ho objavil miestny potápač
Záhada Jonaguni pritom mätie svet už od 80. rokov 20. storočia, keď bola objavená vďaka náhode. V roku 1986 miestny potápač Kihachiro Aratake hľadal nové miesta na pozorovanie početnej populácie žralokov kladivohlavých, keď narazil na niečo celkom nečakané.
The Sunken Ruins of a Lost Civilization in Yonaguni, Japan Known today as the Yonaguni Monument.
Mainstream scientist claim that it’s naturally formed. What do you think? pic.twitter.com/0FLowFUcUF
— 𝕵𝖔𝖍𝖆𝖓𝖓𝖊𝖘 𝕸𝖎𝖉𝖌𝖆𝖗𝖉𝖗 (@GANJARAMBO420) June 14, 2024
Aratake objavil sériu masívnych kamenných útvarov, aké nikdy predtým nevidel. Široké, ploché povrchy sa tiahli do strán ako terasy a pretínali ich ostré hrany a prudké zrázy, ktoré vyvolávali dojem schodov či chodníkov. Nech už to bolo čokoľvek, pôsobilo to až príliš zámerne na to, aby si to nechal pre seba. Správa o jeho objave sa rozšírila rýchlosťou blesku.
To, čo sa začalo ako miestna rarita, rýchlo prilákalo pozornosť potápačov, výskumníkov a napokon aj vedcov, ktorí chceli na vlastné oči vidieť, čo sa pod vodou ukrýva. Prvé fotografie a správy z ponorov pritiahli k miestu ešte väčšiu pozornosť a spolu s ňou aj rôzne bizarné teórie, napríklad o tom, že ide o pozostatok mesta.
Vedec, ktorý v ňom videl podmorské mesto
Najhlasnejším zástancom myšlienky, že útvar pripomínajúci pyramídu na ostrove Jonaguni môže byť niečím viac než len prírodným skalným útvarom, bol Masaaki Kimura. Tento uznávaný morský geológ pôsobil v Ústave pre výskum oceánov na Tokijskej univerzite, v Japonskej geologickej službe a v Lamont-Dohertyho zemskom observatóriu na Kolumbijskej univerzite. V roku 2002 odišiel do dôchodku ako profesor na Univerzite Rjúkju a v súčasnosti pôsobí ako generálny riaditeľ Združenia pre výskum morskej vedy a kultúrneho dedičstva.
Kimura skúma Monument Jonaguni už od začiatku 90. rokov 20. storočia a vyslovil teóriu, že ide o dielo ľudských rúk, pričom je nepravdepodobné, že by ho vytvorila iba voda, vlny, prúdy a čas. V priebehu rokov túto lokalitu opakovane navštevoval, mapoval jej kontúry a študoval jej neobvyklé uhly, terasy a ploché povrchy.
Verí, že namiesto náhodného skalného výčnelku ide o potopené pozostatky 5 000 rokov starého mesta, v ktorom nechýba stavba podobná pyramíde, cesty, hradné múry, pamätníky, chrámy, víťazný oblúk a dokonca ani niečo, čo mohlo byť štadiónom. Poukázal aj na ďalšie takéto prvky vrátane stôp po ťažbe kameňa, reliéfov tvárí a zvierat vysekaných do skál, a dokonca aj na útvar, ktorý by mohol byť sfingou pripomínajúcou starovekého čínskeho alebo okinavského kráľa.
Kimurova interpretácia dala záhade Jonaguni novú a oveľa dramatickejšiu tvár – takú, ktorá by mohla ukazovať na dávno stratenú kapitolu histórie ukrytú pod morskou hladinou. Jeho teória ho však zároveň postavila do samého centra debaty, ktorá dodnes rozdeľuje názory.
Opačná teória hovoriaca o sile prírody
Zatiaľ čo Masaaki Kimura prišiel s myšlienkou, že Monument Jonaguni bol vytvorený ľuďmi, Robert Schoch, ktorý získal magisterský aj doktorandský titul z geológie a geofyziky na Yaleovej univerzite a pôsobí ako docent prírodných vied na College of General Studies na Bostonskej univerzite, presadzuje názor, že tento útvar je namiesto toho výsledkom prírodných síl.
Schoch je známy svojou prácou v oblasti erózie, zvetrávania a geológie starovekých lokalít. Poukazuje na to, že široké stupne, rovné línie a napohľad ostré uhly monumentu sa dajú vysvetliť aj bez predstavy, že ide o stratené mesto. Tvrdí, že pieskovec a ílovec – materiály, z ktorých pozostávajú ruiny Jonaguni – sa môžu lámať a aj sa lámu pozdĺž veľmi rovných línií. Ak k tomu pridáte tektonickú aktivitu, eróziu a tlak, úmyselne vyzerajúce štruktúry môžu byť stále len produktom geológie.
Teória o mýtickom stratenom kontinente
Práve tieto dva pohľady sú najznámejšie a spôsobili, že debata o tom, či je monument výsledkom ľudskej práce alebo prírodných síl, neostala len medzi odborníkmi, ale zapojila sa do nej aj verejnosť.
V priebehu rokov pyramída Jonaguni inšpirovala širokú škálu teórií – od triezvych geologických vysvetlení až po historické špekulácie. Niektoré myšlienky sa držia dôkazov viac, iné menej. Napríklad niektoré zo špekulatívnejších teórií spájajú Monument Jonaguni s Mu, s mýtickým strateným kontinentom, ktorý údajne zmizol pod hladinou Tichého oceánu. Neexistujú však žiadne jasné dôkazy, ktoré by spájali Jonaguni s Mu. Dokonca v skutočnosti neexistujú ani žiadne uznávané dôkazy, ktoré by spájali Mu s čímkoľvek alebo kýmkoľvek, no napriek tomu sa o ňom stále hovorí, keď ide o záhady.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorovNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku