Svoj život zbalili do kufrov a odišli do moslimskej krajiny na Strednom východe. Z krajiny, v ktorej je v lete bežné prekročiť hranicu 45 stupňov Celzia, sa postupne stal ich nový domov. Na začiatku im život v Katare ponúkol množstvo prekvapení – od úplne iného spôsobu šoférovania cez klimatizované ulice až po pocit bezpečia, ktorý si na Slovensku nevedeli ani predstaviť.
správy od nás budete mať ako prví.
Mária žije s manželom a s ich malým synom v Dauhe. Zo Slovenska sa do hlavného mesta Kataru presťahovala pred viac ako tromi rokmi kvôli manželovi, ktorý pracuje ako pilot. V rozhovore nám porozprávala, na čo si v Katare zvykala najdlhšie, ako ich prijali miestni, pri čom si povedala, že toto by sa na Slovensku nikdy nestalo, ale aj to, aké sú tam náklady na život.
Žije v Katare veľa cudzincov? Sú tam okrem vás aj iní Slováci, prípadne Česi?
Áno, približne až 90 % všetkých obyvateľov tu tvoria cudzinci. Dokonca je tu aj komunita Čechov a Slovákov. Navyše Česi tu majú aj svoju ambasádu. No a Slovákov tu žije približne až 200.
Ako sa v Katare dorozumievate? Stačí vám angličtina?
Arabčina je síce štátnym jazykom, ale všade sa dá dohovoriť po anglicky, či už na úradoch, v nemocniciach alebo v obchodoch. No určite nie je na škodu ovládať aspoň pár zdvorilostných fráz v arabčine.
Čo máte na Katare rada a, naopak, čo je pre vás výzvou?
Na Katare mám najradšej bezpečnosť.
Je úplne bežné nechať naštartované auto a odbehnúť si do obchodu alebo ísť vyzdvihnúť dieťa do školy. Ak si zabudnete peňaženku na stole v reštaurácii a vrátite sa o pár hodín, určite ju tam aj nájdete. Donáškové služby fungujú 24/7 a doručia vám všetko – od liekov a potravín cez hračky až po jedlo z reštaurácie – maximálne do hodiny.
Najväčšou výzvou sú pre nás letné mesiace a teploty presahujúce 45 stupňov, žiadne kopce a málo zelene oproti Slovensku.
Na čo ste si zvykali najdlhšie, prípadne si ešte stále zvykáte?
Najdlhšie som si zvykala na štýl a spôsob šoférovania a môžem povedať, že veľakrát ma to ešte stále prekvapí.
Dauha je veľkomesto, kde je bežné, že ľudia dochádzajú za prácou či školou aj 25 až 30 kilometrov v rámci mesta. Každý má iný štýl šoférovania, čo je niekedy v päťpruhovej premávke poriadna výzva. Je teda bežné, že na vás niekto bliká alebo trúbi, aby ste mu dali prednosť, a obehne vás aj v odstavnom pruhu.
Ako vás prijali miestni?
Keďže je tu väčšina ľudí expatov, miestni sú na cudzincov zvyknutí. Počas bežného dňa s nimi neprichádzame veľmi do kontaktu, stretávame ich skôr v škole alebo v ich obľúbených častiach Dauhy, ktorými sú: Msheireb, Gewan ostrov, Kultúrna obec Katara, Trh Waqif.
Je niečo, čo u nich funguje lepšie ako u nás a, naopak, je niečo, čo u nás funguje lepšie?
Z môjho pohľadu je to štátne zdravotníctvo, ktoré je tu na veľmi vysokej úrovni a pre rezidentov so štátnym poistením je dokonca aj zadarmo, respektíve za ročný poplatok približne 30 eur.
Zároveň je tu veľa súkromných škôl, niektoré sú v rebríčku 100 najlepších súkromných škôl na svete. Síce sú veľmi drahé, ale vo väčšine prípadov na ne prispieva zamestnávateľ.
Ďalej je to čistota – od verejných toaliet až po semafory. Je úplne bežné, že každé ráno umývajú chodníky alebo leštia semaforové svetlá.
Navyše v službách sa vám málokedy stane, že by sa na vás niekto neusmial alebo neprehodil „small talk“.
No na Slovensku je lepší výber produktov pri potravinových intoleranciách, transparentnosť pri kvalite potravín a možnosť piť vodu z vodovodu. Katar má totiž až 99 % vody z Perzského zálivu, ktorá je upravená a zbavená soli.
Stalo sa vám tam niečo, pri čom ste si povedali: „Tak toto by sa na Slovensku nikdy nestalo.“?
Určite sa to týka bezpečnosti, o ktorej som už hovorila. Popíšem vám našu prvú skúsenosť s tým, ako veľmi je bezpečný Katar – prišli nám zriadiť internetové pripojenie, ale my sme neboli doma, tak technik navrhol, že prídu, otvoria si dvere, zriadia internet a odídu. Je tu totiž zvykom, že byty sa nezamykajú, takže to pre nich nebol nijaký problém.
Je niečo, čo je v Katare úplne bežné, no Slovákom by to prišlo absurdné/zvláštne? Čo je na ich kultúre pre Európana najťažšie pochopiteľné?
Okrem toho, čo som už spomínala, je úplne bežné mať klimatizovaný park alebo ulice. Pri tých teplotách v letných mesiacoch je to aj pochopiteľné. Je normálne mať vonku 45 stupňov Celzia a na ulici fučí klíma na 22 stupňov.
Vo všeobecnosti prevláda názor, že keď sa človek presťahuje do moslimskej krajiny, tak sa bude musieť výrazne prispôsobiť ich náboženstvu a kultúre. Realita je ale taká, že tu spolu žijú stovky národností a náboženstiev. Máte možnosť navštevovať svoj kostol, vyznávať svoju vieru a miestni to rešpektujú.
Pozorujete nejaký rozdiel v tom, ako sú v Katare vnímané ženy v porovnaní so Slovenskom?
V tom dobrom slova zmysle tu ženy majú vlastný vagón v metre, niektoré fitnescentrá a skupinové cvičenia sú len pre ženy, rovnako aj parky sú niektoré dni sprístupnené len pre ženy a muži majú vstup zakázaný. Je to možnosť pre ženy, ktoré sa necítia komfortne v mužskej spoločnosti, či možno aj kvôli náboženstvu, a chcú ísť von alebo športovať.
Nakoľko Katar je islamskou krajinou, je niečo, čo ste ako žena museli začať robiť inak ako na Slovensku? Sú tam napríklad aj nejaké obmedzenia, ako by sa žena mala na verejnosti obliekať?
Nemusela som začať robiť veci inak, ako žena tu dokážem vybaviť takmer všetko sama.
Ale keďže Katar je islamskou krajinou, tak napríklad na verejnosť nepatria prejavy náklonnosti. To platí aj o oblečení, rešpektujem ich kultúru a obliekam sa konzervatívnejšie. V šatníku mám oblečenie rozdelené podľa toho, či sme v Katare, alebo práve cestujeme. No je tu aj veľa pláží, kde nie je žiadny „dress code“ a môžem si obliecť „bikini“.
Aké sú v Katare náklady na život? Bývanie, strava, zdravotníctvo, voľný čas…?
Všetko záleží od toho, aký máte príjem a koľko je človek ochotný minúť na stravu a voľný čas. Najväčšia položka je nájom a školné. Nájom sa odvíja od lokality a veľkosti nehnuteľnosti – garsónka v okrajovej časti Dauhy vyjde približne 350 eur a 4-izbový dom v compounde (uzavretý rezidenčný komplex, pozn. red.) môže stáť aj 6 000 eur. Najobľúbenejšie lokality expatov sú Perla, West Bay a Lusail. Priemerná cena 2-izbového bytu v Perle sa pohybuje okolo 3 000 eur.
Školy sú prevažne súkromné a ročné školné sa odvíja od školy a ročníka, ktorý dieťa navštevuje. Lepšie školy, pre 3- až 4-ročné deti majú približne ročné školné 8 500 eur + 1 800 za pomôcky. V britskej škole nosia deti uniformy, čo je tiež ďalší výdavok. No na školu väčšinou prispieva zamestnávateľ.
Strava závisí od toho, koľko ste ochotní minúť. Dokážete si totiž kúpiť európsky karfiol za 12 eur, ale aj ten z Iraku za 80 centov.
Zdravotníctvo je štátne aj súkromné. Štátne je za poplatok 30 eur ročne a doplácate minimálne, ak vôbec. Napríklad očkovanie proti HPV je plne hradené zo štátneho poistenia a nedoplácate nič. Súkromné zdravotníctvo má voľné kapacity prakticky hneď, čakacie lehoty sú maximálne do týždňa a dopláca sa podľa zákroku/vyšetrenia 20 % z ceny v závislosti od poistenia. Napríklad USG pri preventívnej prehliadke stojí 20 eur a za konzultáciu u lekára zaplatíte od 7 až 20 eur.
Na voľnočasové aktivity viete minúť pomerne dosť peňazí, najmä v letných mesiacoch, keď sa nedá športovať ani tráviť čas vonku. Väčšina apartmánových budov a compoundov má vlastný bazén a fitnescentrum, miestnosť na hranie pre deti. Krúžky pre deti fungujú už odmalička.
Služby sú tiež jednou z položiek, ktoré sú pomerne nákladné. Závisí však od toho, ako často ich využívate. Večera v prémiovej reštaurácii alebo návšteva kaderníka vie stáť aj niekoľko sto eur na osobu. Na druhej strane existujú reštaurácie, kde jedlo stojí menej ako denné menu v Bratislave.
Aké majú miestni platy?
Nemáme známych Katarčanov, tak si netrúfam odhadnúť žiadnu konkrétnu sumu, ani približne. Z počutia však viem, že ich mesačné príjmy sú vysoké, priam až nadštandardné. Ich príjem sa ale pohybuje aj podľa toho, aké má rodina v Katare postavenie, či pracujú alebo nie. Zároveň od štátu dostávajú aj pozemok na stavbu domu, bezúročné pôžičky či dôchodky.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku