Kým v minulosti boli mnohé produkty, vitamíny či doplnky výživy dostupné iba v lekárňach, dnes sa k nim spotrebitelia dostanú pomerne jednoducho v potravinových obchodných reťazcoch, v drogériách, respektíve na čerpacích staniciach. S tým však súvisia aj isté riziká, nakoľko nie všetko, čo je voľne dostupné v obchodoch, je vhodné pre každého. Viac pre interez vysvetlila farmaceutka Lívia Jendrálová.
správy od nás budete mať ako prví.
Lívia aktuálne pôsobí pod hlavičkou najväčšej domácej siete Dr. Max. V rozhovore pre náš portál povedala viac o tom, aké riziká môžu na spotrebiteľov číhať, aké chyby ľudia pri užívaní liekov či doplnkov výživy robia, ale prezradila tiež mýty, ktorým stále veríme.
Vitamíny, doplnky výživy či celkovo produkty zamerané na zdravý životný štýl zažívajú v poslednom období rozmach. Svoje miesto si čoraz viac nachádzajú aj mimo lekární – v potravinových obchodných reťazcoch, v drogériách, na čerpacích staniciach či v e-shopoch. Súvisí to so zmenou spotrebiteľského správania a orientáciou na lepší a zdravší životný štýl.
Práve preto je dôležité poznať, aký suplement je pre nás vhodný, v akej forme by sa mal užívať, ale tiež to, s čím by sme ho nemali kombinovať a na čo si musíme dať pozor. „To, že je niečo voľnopredajné, nemusí znamenať, že je to pre každého vhodné,“ vysvetľuje Jendrálová.
Vitamíny a doplnky výživy dnes kúpite v drogérii, v supermarkete, na čerpacej stanici aj na internete. Kde podľa vás vzniká najväčšie riziko pre spotrebiteľa?
Najväčšie riziko nevzniká tam, kde si daný doplnok či produkt zakúpime, ale v tom, či je pre nás vhodný. Pre bežného spotrebiteľa je náročné určiť pôvod doplnku a zároveň vyhodnotiť jeho zloženie a kvalitu. Preto je vhodné navštíviť lekáreň, kde je farmaceut alebo farmaceutický laborant schopný poskytnúť odborné poradenstvo. Už pri obyčajnom horčíku je dôležité vedieť, v akej zlúčenine je viazaný, aby fungoval na to, na čo potrebujeme.
Myslia si ľudia, že čo je legálne v regáli, je automaticky bezpečné?
Ľudia si často myslia, že ak niečo vidia v obchode, je to automaticky bezpečné. To, že je niečo voľnopredajné, nemusí znamenať, že je to pre každého vhodné. V takýchto prípadoch je dôležité kontrolovať aj prípadné nežiaduce účinky či kontraindikácie s liekmi, ktoré ľudia práve užívajú. V konečnom dôsledku je to individuálne.
Ktoré doplnky výživy patria medzi najčastejšie nesprávne užívané produkty na Slovensku a v čom ľudia robia chyby?
V mojej praxi sa medzi často nesprávne užívanými doplnkami stretávam najmä s vitamínom C, vitamínom D, horčíkom a železom. Vôbec neplatí, že čím viac tabliet si dám, tým je vyšší účinok. Medzi časté chyby patrí to, že si ľudia nasadia vysoké dávky týchto vitamínov alebo doplnkov bez udania jasného dôvodu.
Zároveň je potrebné dať si pozor, aby sme zbytočne neužívali duplicitné dávky, ak už berieme iné výživové doplnky.
Čo môže spôsobiť napríklad nadmerné užívanie vitamínu C? Vieme sa ním predávkovať?
Keďže vitamín C je rozpustný vo vode, organizmus jeho prebytok do veľkej miery vylučuje. Pri dlhodobom užívaní vysokých dávok však môžu vzniknúť tráviace ťažkosti a u niektorých ľudí sa spája aj so zvýšeným rizikom vzniku obličkových kameňov.
Môžu sa doplnky či vitamíny “biť” s inými liečivami?
Áno, môžu sa navzájom ovplyvňovať vo vstrebávaní. Hovoríme napríklad o horčíku, vápniku či o železe. Pri železe môže vstrebávanie ovplyvniť aj káva, zelený či čierny čaj. Preto je pri výbere výživových doplnkov vhodné informovať farmaceuta o tom, čo už užívame, aby sme sa vyhli duplicitným dávkam, prípadne sa vyhli problémom so vstrebávaním.
Pri skladovaní doplnkov v bežných maloobchodoch či doma často rozhodujú detaily. Čo sa v skutočnosti deje s vitamínom či probiotikom, ktoré nebolo skladované v ideálnych podmienkach?
Nesprávnym skladovaním sa môže znižovať účinnosť daného výživového doplnku či lieku. Deje sa to napríklad pri probiotikách, kde pri nevhodnom skladovaní môže dôjsť k zníženiu životaschopnosti probiotických kultúr, čím sa môže znížiť účinnosť produktu. Na podmienky skladovania preto musíme dbať ako v maloobchode, tak aj doma. Vyhnúť by sme sa mali skladovaniu na priamom slnku či v aute.
Nadviazal by som ešte otázkou: Vidíte rozdiely v tom, ako sa s týmito produktmi zaobchádza v lekárni a mimo nej?
Rozdiel je minimálne v tom, že v lekárni je neustále kontrolovaná teplota a vlhkosť, pri ktorých lieky a výživové doplnky skladujeme. Samozrejme, mimo skladovania je zásadný rozdiel v poradenstve – v lekárni máme k dispozícii farmaceuta, respektíve farmaceutického laboranta.
Ľudia majú dnes tendenciu gúgliť si svoje symptómy a do lekárne chodia s hotovou diagnózou aj s požiadavkou na konkrétny produkt. Ako vediete rozhovor s pacientom, ktorý je presvedčený o svojej pravde, hoci si zvolil úplne nevhodnú liečbu?
Niekedy je práca s ľuďmi náročná, ale nesnažíme sa nikoho presviedčať o tom, že sa mýli. Skôr postupujeme štandardne: pýtame sa na symptómy, dĺžku trvania ťažkostí, prípadne, či už niečo užívajú. Na základe toho vieme odporučiť terapeutický plán pre konkrétneho pacienta.
Máte konkrétny príklad, keď laické rozhodnutie pacienta mohlo skončiť zle?
Stalo sa mi v poslednom čase napríklad to, že pani ma požiadala o ginko na podporu činnosti mozgu. Následne som položenými otázkami zistila, že ona už ginko užíva v lieku, ktorý je viazaný na lekársky predpis. Mohlo by dôjsť k zbytočnému zdvojeniu liečby a zvýšeniu rizika nežiaducich účinkov.
Našťastie, väčšina takýchto prípadov nekončí tragicky, ale stretávame sa s tým, že si ľudia v lekárni vyžiadajú konkrétny produkt, ktorý nie je vhodný na ich ťažkosti a nevedel by im pomôcť. Práve preto v lekárni farmaceut kladie otázky.
Ako ľudia na vaše otázky reagujú?
Reakcie pacientov sú veľmi individuálne, nie vždy sa s nami chcú rozprávať. V mnohých prípadoch sa mi ale stáva, že po krátkej chvíli zistia, že nám môžu dôverovať, a z lekárne odchádzajú spokojní s tým, že sme im poradili. Samozrejme, my nikoho nevieme donútiť k tomu, aby s nami komunikoval, ale stojí za to, aby sme to aspoň skúsili.
Ako sa dá momentálne súperiť s influencermi, ktorí odporúčajú doplnky a nesú za to nulovú zodpovednosť?
Jedinou možnosťou je komunikovať tieto témy prostredníctvom našej odbornosti a vedeckých faktov. Kým influencer môže poznať jeden prípad konkrétnej osoby, farmaceuti sa s problematikou stretávajú v praxi každý deň. Každý človek a každý prípad je iný, preto takéto globálne odporúčania nie sú vhodné pre každého. Na to sme tu my, aby sme určili, čo môže danému človeku pomôcť najviac.
Trocha nadnesene, prostredníctvom pacientov vieme, aké reklamy aktuálne bežia na sociálnych sieťach. Boli to napríklad rôzne detoxikačné náplaste či náplaste na chudnutie.
Zároveň vnímam aj to, že influenceri sú už aj odborníci, ktorí vedia, o čom rozprávajú. Preto je dôležité, aby si ľudia overovali zdroj informácií a ich podanie.
Na krabičkách od liekov často čítame, že nepoužité liečivo máme vrátiť do lekárne. Viete laicky vysvetliť prečo? Zlepšujú sa v tomto smere Slováci?
Nespotrebované lieky nepatria do koša ani do záchoda. Hlavným rizikom je to, že by sa mohli dostať tam, kam nemajú – mohli by znečistiť pôdu či vodu. Preto je dôležité priniesť nespotrebované lieky do lekárne, kde máme istotu, že sa odborným a bezpečným spôsobom zlikvidujú.
V lekárňach sa štandardne odovzdávajú najmä nespotrebované lieky obsahujúce liečivá. Ak si niekto nie je istý, čo môže priniesť, radi mu poradíme. Pravidlá platia aj pri použitých ihlách, ktoré by sa nemali nosiť v pôvodných obaloch, ale ideálne uzatvorené v plastových nádobách.
Čo sa týka Slovákov, vnímame v tomto smere zlepšenie, jednoznačne ľudia vracajú lieky viac, ale stále máme priestor na ešte lepšie výsledky.
Ako to je s liekmi, ktoré sú krátko po záruke? Je bezpečné ich užívať?
Dátum exspirácie nie je len administratívny údaj. Do tohto dátumu výrobca garantuje účinnosť, bezpečnosť a kvalitu lieku. Po jeho uplynutí už tieto vlastnosti nemožno zaručiť, preto užívanie liekov po exspirácii neodporúčame.
Ktorý mýtus o užívaní liekov alebo doplnkov vás po rokoch praxe stále najviac prekvapuje a ktorý je najnebezpečnejší?
Ľudia si často myslia, že keď im povedzme zaberie jedna tabletka, dve im zaberú ešte lepšie. To je mýtus, s ktorým sa stretávame veľmi často. Taktiež masívnejšie užívanie vitamínov na rýchlu podporu imunity za pár dní, pričom ide o záležitosť minimálne niekoľkých mesiacov, nie dní.
Nahlásiť chybu v článku