V rokoch 2006 až 2017 bolo v tuneloch vybudovaných pod horou Mantap v Severnej Kórei odpálených šesť jadrových zariadení. Geológovia teraz objavili dôkazy, že sa opäť aktivovali donedávna neaktívne zlomy. Vyvolalo to sériu stoviek zemetrasení, ktorých intenzita sa naďalej zvyšovala, a to ešte roky po uskutočnení posledného testu.
správy od nás budete mať ako prví.
Jadrové testy v hore Mantap
Ako informuje web Science Alert, vedcov zaujal najmä fakt, ako sa seizmická aktivita vyvíjala nie tesne po odpálení jadrových zariadení, ale ešte niekoľko rokov potom. Namiesto toho, aby bola aktivita najsilnejšia bezprostredne po výbuchu a potom postupne slabla, v priebehu niekoľkých rokov sa naopak zintenzívňovala.
Severokórejské jadrové testovacie stredisko Punggye-ri sa nachádza na severovýchode krajiny pod horou Mantap, ktorej vrchol dosahuje výšku 2 205 metrov. Odľahlá lokalita bola ideálna na testovanie jadrových kapacít krajiny. Do hory bolo možné vytvoriť horizontálne tunely pod stovkami metrov skaly.
Prvý podzemný test sa tu uskutočnil v októbri v roku 2006. Počas nasledujúcich 11 rokov sa odohralo ďalších päť testov. Počas každého z nich sa uvoľnilo do skaly pod zemou obrovské množstvo energie. Posledný test sa uskutočnil 3. septembra 2017, pričom bol bez pochýb tým najintenzívnejším.
Intenzívna seizmická aktivita
Atómová bomba v Hirošime vybuchla s energiou približne 15 kiloton. Posledný test v Punggye-ri mal však podľa odhadov silu 100 až 250 kiloton. Ide o silu, ktorá môže mať podobné následky ako zemetrasenie s magnitúdou 6,3.
Aby bolo možné testovať explóziu pod zemou, nie je nutné vyhlbovať nové otvory. Výbuch odparí a roztaví okolité horniny, čím vytvorí podzemnú dutinu a zároveň vyvolá silné napätie v horninách za ňou. Keď dutina vychladne, jej strop sa môže zrútiť pod váhou nad ňou.
Zdá sa, že presne k tomu došlo pod horou Mantap. Len osem a pol minúty po výbuchu v roku 2017 prístroje zaznamenali seizmickú udalosť s magnitúdou 4,1. Interpretovali ju ako zrútenie novo vzniknutej dutiny. Satelitný radar zachytil aj pohyb na samotnej hore, čo sa však dalo očakávať.
North Korea’s underground nuclear tests at Mt. Mantap have had long-lasting and delayed effects on the region’s surrounding crust, according to a new Science study, triggering seismic activity that has persisted—and even intensified—for years after the detonations ended.
The… pic.twitter.com/cjOC09Y999
— Science Magazine (@ScienceMagazine) September 17, 2026
Bežne zemetrasenia slabnú, tu však nie
Vedci vysvetľujú, že po podobnej aktivite dochádza k zemetraseniam ihneď, no postupne slabnú a napokon ustávajú. Podobne to malo vyzerať aj po poslednom teste v hore Mantap. Avšak o tri týždne neskôr sa zem začala otriasať.
„Na vrchu Mantap bolo bezprostredne po šiestom teste zaznamenaných len niekoľko udalostí. Dlhodobá tektonická seizmická aktivita však začala približne o 20 dní neskôr a v nasledujúcich rokoch sa postupne zintenzívňovala,“ vysvetlili odborníci v štúdii publikovanej prostredníctvom webu Science.
Väčšina doterajších výskumov sa zameriavala najmä na samotné jadrové testy, ich množstvo a intenzitu. Avšak to, aký to má vplyv na zemskú kôru, ostávalo záhadou. Experti preto podrobne preskúmali 17 rokov seizmických záznamov zo staníc v Číne a Južnej Kórei, ktoré pokrývali obdobie od roku 2008 do roku 2025.
Vedci zaznamenali takmer 1 400 zemetrasení
Zamerali sa aj na veľmi slabé zemetrasenia, ktoré bežné monitorovanie môže prehliadnuť. Zachytili ich až 1 399. Je to o to viac prekvapivé, že hora Mantap sa za bežných okolností nevyznačuje výraznou seizmickou aktivitou, práve naopak. Keď sa vedci pozreli na historické záznamy, zistili, že stovky rokov predtým sa tu po seizmickej stránke nedialo prakticky nič.
Miernu aktivitu sa podarilo zaznamenať až v roku 2013 po treťom jadrovom teste. Región ostal relatívne pokojný až do roku 2017. 23. septembra 2017 sa zem otriasla a odvtedy v podstate neprestala. Ešte podivnejšie však je, že aktivita namiesto toho, aby postupne ustupovala, sa naopak zintenzívnila. Navyše, vedcom sa v lokáciách, v ktorých zemetrasenia začali, podarilo nájsť vzorec.
It’s been almost 10 years since North Korea conducted an underground thermonuclear test at Mount Mantap. But new evidence shows how past blasts have critically damaged the geology of the site, turning it into an epicenter of seismic activityhttps://t.co/xajVJNz9uZ
— Scientific American (@sciam) September 17, 2026
Podarilo sa im presne lokalizovať 955 zemetrasení. Keď miesta zaznačili na mape, zistili, že nie sú náhodne roztrúsené okolo hory Mantap. Namiesto toho vytvorili dve približne paralelné línie, ktoré viedli z miesta testovania jadrových zariadení smerom na severozápad.
Nastane napokon veľké zemetrasenie?
Naznačuje to, že jadrové skúšky narušili už existujúce slabé miesta v zemskej kôre. Ako je ale možné, že výbuchy, ktoré skončili v roku 2017, stále ovplyvňujú zem aj o niekoľko rokov neskôr? Nedeje sa to preto, že by sa energia z výbuchov stále šírila horou. Opakované testy narušili mechanickú rovnováhu heterogénnej kôry, ktorá už bola na pokraji kolapsu.
Opakované explózie teda mali kumulatívne účinky. V súčasnosti nie je možné predvídať, či následkom toho časom dôjde k jednému veľkému zemetraseniu. Zatiaľ neexistujú priame dôkazy, ktoré by to potvrdili. Vedci tiež poukazujú na to, že nie je možné ani potvrdiť priamu súvislosť medzi zemetraseniami a jadrovým testovaním. Je možné, že by k nim dochádzalo aj bez testov.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku