Ceny pohonných látok na Slovensku začali v posledných dňoch citeľne rásť a vodiči to už pociťujú priamo na čerpacích staniciach. V niektorých prípadoch sa zvýšili aj o približne 15 centov na liter oproti minulému týždňu, pričom situácia zostáva neprehľadná.
Rafinéria Slovnaft bude ďalej pokračovať samoreguláciou, o ďalšom postupe v týchto dňoch rokuje vláda, ktorá zároveň priznáva, že trh sa dostáva pod čoraz väčší tlak.
Rast cien sa neprejavuje rovnomerne. Časť čerpacích staníc, ktoré nenakupujú palivá od Slovnaftu, nedokáže držať krok s konkurenciou a pristupuje k obmedzeniam. Objavujú sa prípady, keď pumpy zavádzajú limity na tankovanie, napríklad 50 litrov na jedno vozidlo, čo pri viacerých autách nepokrýva ani plnú nádrž.
Ide o prvé viditeľné dôsledky napätia na trhu, ktoré sa môže v najbližších dňoch ešte prehĺbiť. Vláda situáciu zatiaľ len monitoruje a zasadá v pravidelných intervaloch, pričom hovorí aj o možných opatreniach. Slovensko však má stále jedny z najlacnejších palív v Európskej únii.
Kľúčový ropovod Družba, cez ktorý prúdila ropa aj do rafinérie Slovnaft, je od konca januára mimo prevádzky po poškodení infraštruktúry na Ukrajine.
Európska únia preto vysiela na miesto expertov, ktorí majú posúdiť rozsah škôd a možnosti obnovenia dodávok. Fico pravidelne tvrdí, že za všetko môže Volodymyr Zelenskyj, pričom je jasné, že ropovod bombarduje Rusko. Ukrajina tvrdí, že na opravách pracuje a prevádzka by mohla byť obnovená v horizonte približne jeden a pol mesiaca.
Premiér Robert Fico zároveň vyzval na obnovenie tranzitu a apeluje na zabezpečenie energetickej bezpečnosti Slovenska, ktoré už musí čerpať ropu zo strategických zásob. Situáciu komplikuje aj geopolitické napätie.
Útok na Irán zmenil globálny trh
Do celej situácie výrazne zasahuje aj vývoj udalostí, ktoré sa odohrávajú omnoho ďalej ako za našou hranicou. Konflikt na Blízkom východe narušil dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy. Uzavretie tejto strategickej trasy a útoky na ropnú infraštruktúru spôsobili prudký rast cien, ktoré od začiatku marca vyskočili o viac než 40 percent a dostali sa na najvyššie úrovne od roku 2022.
Podľa dostupných údajov chýba na trhu významná časť ropy a situácia dospela až do bodu, keď si krajiny či spoločnosti navzájom preplácajú tankery, aby si zabezpečili dodávky. Výpadky v produkcii aj doprave tak vytvárajú tlak, ktorý sa rýchlo prenáša aj na ceny pohonných látok v Európe.
Je lacná ruská ropa skutočne lacná?
Napätie na globálnych trhoch sa priamo premieta do situácie na Slovensku. Rafinéria Slovnaft čelí komplikáciám pri zabezpečovaní dodávok ropy, pričom doprava tankerov sa predražuje a stáva sa neistejšou. Vláda zároveň upozorňuje, že na trhu môže chýbať až približne pätina ropy, čo vytvára riziko ďalšieho rastu cien.
Po rokovaní vlády sa opäť otvorila citlivá téma cien pohonných hmôt a budúcnosti dodávok ropy na Slovensko. V hre sú návrhy na obmedzenie tankovania mimo nádrže či odlišné ceny pre zahraničných vodičov, zároveň sa čoraz hlasnejšie diskutuje aj o návrate k ruským energetickým zdrojom.
Na situáciu sme sa pýtali Radovana Potočára, šéfredaktora portálu Energie-portal.sk a odborníka na energetiku, ktorý v rozhovore vysvetľuje, čo z plánovaných opatrení je reálne, ako funguje cenotvorba palív a prečo sa ceny na čerpacích staniciach neodvíjajú od pôvodu ropy tak, ako si mnohí myslia.
Po rokovaní vlády sme sa v utorok dozvedeli nové opatrenia, ktoré chystá vláda aj Slovnaft ohľadom ropy a celkovo pohonných hmôt. V pláne je obmedzenie tankovania mimo nádrže a rovnako aj vyššie ceny pre zákazníkov, ktorí nepochádzajú zo Slovenska. Čo si o týchto opatreniach myslíte?
Vláda doposiaľ neprijala žiadne konkrétne opatrenie, záväzné ani nezáväzné. V programe tohtotýždňového ani minulotýždňového rokovania kabinetu nebol žiadny materiál týkajúci sa cien palív. Opatrenia, o ktorých vládni predstavitelia hovoria, sú iba vecou voľnej dohody s rafinériou Slovnaft.
Na papieri nie je nič a vykladať sa dajú rôzne. Súčasný stav v každom prípade nebude dlhodobo udržateľný. Slovensko má teraz možno určitý časový odstup od susedov, ale ceny budú určite ďalej rásť aj u nás. V prvých dvoch mesiacoch roka sme mali ceny o čosi vyššie ako napríklad v Česku, teraz sú na Slovensku nižšie. Z dlhodobého pohľadu ale žiadne zásadné cenové rozdiely medzi krajinami existovať nemôžu, pretože ceny benzínu a nafty vychádzajú z reality na komoditných trhoch.
Ruská ropa a plyn sú témou posledných dní, a to vplyvom vojny na Ukrajine, ale aj pomerne novej vojny na Blízkom východe. Vyzerá to tak, že Slovensko už otvorene hovorí, že by sme sa mali vrátiť k zdrojom z Ruska. Myslíte si, že je dobrý nápad ísť úplne opačným smerom ako západné krajiny?
Pri dodávkach ropy sa región Slovenska a Maďarska ocitol v zložitej situácii, pretože neočakávané zastavenie Družby spôsobené ruskými útokmi prišlo krátko predtým, ako na svetovom trhu vypukla bitka o každý tanker s ropou a ceny ropy skokovo stúpli. V takejto situácii musí MOL hľadať nové zdroje ropy v komplikovaných podmienkach a s vysokými nákladmi.
Na druhej strane, spoliehať sa na dodávky cez ukrajinské územie, ktoré neustále čelí ruským útokom, takisto nie je stávkou na istotu. K prerušeniu dodávok ropy Družbou došlo od roku 2022 už mnohokrát, zjavne nejde o spoľahlivú trasu. Čo sa týka debaty o odstrihnutí od dovozov ruského plynu a ropy, naša vláda, žiaľ, stále iba dáva nohu do dverí, blokuje spoločné európske rozhodnutia a neprichádza s konštruktívnymi návrhmi.
Aká je momentálne situácia s ropou vo svete? Vedeli by ste identifikovať možné scenáre, čo by sa v najbližších dňoch/týždňoch mohlo diať?
Ak nedôjde k rýchlemu upokojeniu situácie na Blízkom východe a k obnoveniu exportov ropy z Perzského zálivu, ceny ropy sa nevrátia bližšie k hodnotám, ktoré sme ešte pred mesiacom považovali za normál. Naopak, pokiaľ situácia ďalej eskaluje a dôjde aj k ochromeniu produkčných kapacít, ceny ropy môžu ešte ďalej porásť. Akákoľvek prognóza je však v tejto chvíli veľmi vratká, pretože hlavný hýbateľ deja, Spojené štáty, zjavne nemajú premyslených mnoho krokov dopredu.
Robert Fico používa argument, že vojna v Iráne dvíha ceny, no ako alternatívu ponúka prepravu ropy a plynu cez Ukrajinu, kde je dennodenne bombardovaná energetická infraštruktúra posledné 4 roky. Dáva také niečo vôbec zmysel?
Blízky východ horí a Ukrajina je pod útokom už viac ako štyri roky. Určite nedáva zmysel spoliehať sa na tranzit ropy cez Ukrajinu, prepravovať ropu cez vojnové územie je riskantný podnik. Zároveň však netreba odpisovať Družbu ako takú, pretože napájať sa dá aj z ukrajinského pobrežia, podobne, ako je napájaný ropovod Adria. Umožňuje to prepojenie čiernomorského pobrežia a Družby vďaka potrubiu medzi mestami Odesa a Brody. Predpokladom pre tento scenár je ale zaistenie bezpečných plavieb v Čiernom mori.
Premiér rovnako hovorí, že všetky naše problémy – končiace prevádzky, potrebná konsolidácia, energetika aj nejaký ekonomický rast, že to všetko závisí od toho, či budeme mať plyn a ropu z Ruska. Dá sa povedať, že ide o jasný dôkaz ruského vplyvu a ruských záujmov? Veď predsa vidíme, že ostatné európske krajiny, ktoré sa od ruských energií odstrihli, že tam život pokračuje.
V čase, keď na Slovensko a do Maďarska prúdila ruská ropa, sme oproti Česku ani Poľsku lacnejšie palivá na čerpačkách nemali – v niektorých týždňoch boli ceny o čosi vyššie, niekedy možno trochu nižšie. Teraz k nám ruská ropa Družbou neprúdi a ceny máme výrazne nižšie. Prazvláštny paradox.
Nikde v štatistikách o cenách palív, ktoré každý týždeň zverejňujú Eurostat a Európska komisia, nevidieť spojitosť medzi ruskou ropou a nízkymi cenami benzínu a nafty. Ak dáme nabok anomálie, akou je napríklad súčasná situácia, ceny na čerpačkách sa dlhodobo odvíjajú hlavne od cien na komoditných burzách a je jedno, odkiaľ nakupuje ropu rafinéria fungujúca na danom území.
Zásobovanie ropou a ropnými produktmi a tiež fungovanie jedného z najväčších priemyselných podnikov určite môže byť legitímnou „premiérskou témou“, ale skôr, než reálne riešenia, do nej predseda vlády prináša bludné naratívy na nerozoznanie od ruskej propagandy.
Zo strany vlády pritom nebadať takmer žiaden záujem o reálne problémy v odvetví, k akým patria cenové podmienky chorvátskeho štátneho prepravcu, reverz z Česka či budúca perspektíva Družby spojená s napájaním cez Odesu. V otázkach, ktoré sa zhodujú s ruskými záujmami, ide premiér nadoraz, ale v ostatných bodoch necháva energetickú bezpečnosť štátu a aj Slovnaft v štichu.
Predstavme si situáciu, že od zajtra by začal ropovod Družba fungovať. Znamenalo by to to, čo tvrdí premiér, a teda že všade naokolo by sa ďalej dvíhali ceny, iba na Slovensku nie?
Ak by sa aj hneď zajtra tok Družbou obnovil, ale na Blízkom východe bude pokračovať vojna, zdražovanie palív na Slovensku neprestane. Obnovenie Družby by určite pomohlo stabilizovať regionálnu situáciu v dodávkach a výrazne by zlepšilo celkovú ekonomiku MOL-u, ale finálny efekt na maloobchodné ceny nemá byť prečo zásadný.
Vezmime si príklady z praxe. V roku 2022 ropa Družbou až na krátke prerušenie prúdila, ale ceny 95-oktánového benzínu atakovali dve eurá za liter. Ceny vystúpili, hoci ruská ropa tu bola. O trhovej úrovni aj v rámci slovenskej maloobchodnej siete rozhodujú hlavne ceny komodít na burzách. Opačným príkladom je leto 2025. Preprava Družbou vtedy bola opakovane zastavená, ale ceny palív na čerpacích staniciach počas celého júla a augusta klesali. Pretože bola lacná ropa a znižovali sa burzové ceny ropných produktov.
Často počúvame slovné spojenie lacná ruská ropa. Je to spojenie vôbec pravdivé? Pretože aj keď sme mali ropu z Ruska, ceny boli komerčné a vyššie ako vo zvyšku V4. Ako je to teda potom možné?
Rusko predáva svoju ropu so zľavou, k čomu ho tlačia aj západné sankcie, ktoré zúžili okruh priamych nákupcov ruskej ropy. Na druhej strane, cenotvorba palív v maloobchodnej sieti je založená hlavne na burzových cenách komodít. Inými slovami: nie je podstatné, za koľko daná rafinéria liter paliva vyrobí, pretože o tom, za koľko ho dokáže predať, rozhoduje trhová úroveň cien.
Momentálne, posledných 5 dní a vyzerá to tak, že aj v ďalšie dni, bude pri Slovnafte platiť tzv. samoregulácia. Slovnaft ale už teraz využíva ropu zo strategických zásob štátu, ktorú nakúpil za „lacno“, pretože je to lacná ruská ropa. Tak prečo to nevidíme na cenách? Tie predsa stúpajú. Predáva nám Slovnaft niečo, čo nakúpil lacnejšie za vyššiu cenu a je v konečnom dôsledku ešte aj ziskový?
Na tieto dve otázky som v princípe reagoval už skôr. Smerodajným pre vývoj maloobchodných cien je vývoj veľkoobchodných cien na burzách. Paradoxom je skôr to, že zdražovanie na Slovensku nabieha výrazne pomalšie ako u susedov. Podstatná je tiež štruktúra trhu.
Produkcia Slovnaftu síce ďaleko prevyšuje slovenskú spotrebu, ale zďaleka nie všetky palivá na čerpacích staniciach na Slovensku pochádzajú zo Slovenska. Prevádzkovateľ benzínky si môže palivá nakúpiť odkiaľ chce. Slovnaft bude vzhľadom na geografickú blízkosť a logistickú sieť, vrátane produktovodov, určite medzi prvými voľbami, ale nie je jediný, kto rozhoduje o cenovej úrovni slovenského trhu.
Čo urobilo Slovensko za posledné roky, aby sme sa odstrihli od ruských energií?
Tu treba rozlišovať úlohu vlády ako vlastníka infraštruktúry a rolu súkromných firiem, hlavne obchodníkov. Pri plyne vznikol širší manévrovací priestor vďaka novému plynovodnému prepojeniu, ktoré s európskym financovaním vzniklo medzi Poľskom a Slovenskom. Čo sa týka ropy, nové prepravné trasy nepribudli, ale v roku 2015 bola posilnená Adria, ropovod, ktorý je aktuálne kľúčový pre zásobovanie rafinérií MOLu v Maďarsku a na Slovensku.
Viete dať nejaký konkrétny príklad inej krajiny v EÚ, ktorá by nám mohla ísť príkladom?
Česko a Poľsko sa od ruských dodávok odstrihli, aj keď skupina ORLEN, ktorá dominuje poľskej a českej petrochémii tak ako MOL v Maďarsku a na Slovensku, sa dostala do straty. Pozícia každej krajiny je zároveň špecifická a Poľsko ťaží aj z výhody krajiny, ktorá má prístup k morskému pobrežiu.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku