Foto: MovieStillsDB

Zo zákulisia nakrúcania hororu Halloween.

Ten príbeh už počul každý, no videl ho len ozajstný filmový nadšenec, milovník hororov ani nehovoriac. Príbeh o mužovi v bielej maske a veľkým kuchynským nožom v ruke, ktorý v modrej kombinéze, bez akýchkoľvek slov a najmä pomalým krokom ide za svojou obeťou, aby ju mohol chladnokrvne zavraždiť, je vo svete hororov kultovou záležitosťou. V týchto dňoch prichádza do kín ďalšie pokračovanie tejto série. Dvanáste v poradí, tretie do zmysluplného kontinua.

Je Halloween roku 1963, fiktívne mestečko Haddonfield v americkom štáte Illinois sa ponára do noci. 6-ročný chlapec Michael Myers oblečený v kostýme klauna berie do ruky obrovský kuchynský nôž a namierené to má do izby svojej staršej sestry Judith. Cieľ jeho konania je jasný – brutálne ju zavraždiť, čo sa mu napokon aj podarí.

Presne takto začína jeden z najikonickejších hororových filmov všetkých čias, prosto nazvaný Halloween – podľa sviatku, počas ktorého sa odohráva. Práve táto scéna ale odštartovala nielen tento jeden konkrétny film, ale aj 11 ďalších, ktoré po ňom nasledovali. No ako to už vo svete filmu chodí, originál je len jeden a všetky ďalšie pokračovania, nech sa im finančne v kinách darilo akokoľvek dobre, sú považované len za akéhosi parazita a mnohé bez štipky originality či nápadu.

Foto: MovieStillsDB

A vznikol populárny hororový subžáner…

Príbeh v úplne prvom Halloweene pokračoval návratom vraha Michaela Myersa na scénu do zaspatého mestečka po 10 rokoch strávených v nápravnom zariadení. Nikto, len jeho dohliadajúci lekár Sam Loomis (stvárnil ho aj v niekoľkých ďalších pokračovaniach herec Donald Pleasence) tuší, že po úteku Michaela bude tiecť krv potokom. A tak sa aj stalo.

Michael totiž vedel, že umrieť musí aj jeho mladšia sestra – po rokoch ukrytá pod novým menom Laurie Strode (stvárnila ju aj v ďalších pokračovaniach herečka a kráľovná kriku Jamie Lee Curtis). Tá ešte netušila, že Michael, jej dávno stratený a uväznený brat, si po ňu a jej priateľov počas halloweenskej noci roku 1978 príde a jej pôjde o život.

Ako je však možné, že taká prostá a jednoduchá zápletka na divákov zafungovala? Dnes by už podobný film zrejme veľmi rýchlo zapadol prachom. Treba však brať na vedomie, že v roku 1978, kedy do kín prvý Halloween prišiel, bol trh trošičku iný, hororový žáner nebol vyčerpanou studnicou nápadov a aj takýto jednoduchý námet dokázal divákov vydesiť.

No a potom je tu ešte jeden dôležitý detail – milovníci hororov v tej dobe nepoznali hororový subžáner s pomenovaním slasher – teda obecné pomenovanie pre tie hororové snímky, v ktorých hlavných hrdinov nemilosrdne jedného po druhom zabíja (často maskovaný) vrah. A práve Halloween položil ďalšie dôležité piliere do jeho základov. Tie úspešne budovali predchodcovia ako Psycho režiséra Alfreda Hitchcocka či Čierne Vianoce (Black Christmas) režiséra Boba Clarka. Kult bol teda pomerne rýchlo na svete a úspech na seba nenechal dlho čakať. Ale pekne poporiadku.

Režiséra si vyhliadli obchodníci

Samotný vznik hororu Halloween je vlastne náhodou. Jeho režisér a autor scenára, John Carpenter, v roku 1976 s úspechom uviedol svoj film Prepadnutie 13. okrsku (Assault on Precinct 13) na filmovom festivale v Miláne. Zrejme ani nečakal, že takmer okamžite dostane ďalšiu lákavú ponuku. Po premietaní za ním prišiel producent nezávislých filmov Irwin Yablans a finančník a producent Moustapha Akkad, ktorí dostali šialený nápad. Od Carpentera, vtedy ešte pomerne neznámeho filmára, chceli, aby pre nich vymyslel a zrežíroval film o psychopatickom zabijakovi, ktorý prenasleduje babysitterky. Ako Yablans dávnejšie prezradil, chceli priniesť na plátna kín projekt, ktorý zarezonuje rovnako ako Exorcista (The Exorcist).

Režisér John Carpenter na pľaci Halloweenu s herečkou Jamie Lee Curtis. Foto: MovieStillsDB

Carpetner nemal do čoho pichnúť, a tak s týmto zadaním súhlasil. Mal však podmienky – za honorár 10-tisíc dolárov pre nich film nielen zrežíruje, ale chce mať nad projektom plnú kreatívnu kontrolu. To znamenalo písanie scenára, réžiu a vytvorenie hudby pre film. Všetko z toho do bodky splnil, dostal však obmedzený rozpočet, len niečo vyše 325-tisíc dolárov. No aj keď bol Carpenter vtedy ešte len prakticky na začiatku svojej kariéry, vedel tieto peniaze naplno zužitkovať, pričom nepotreboval žiadne navyše.

Spočiatku mal vyzerať úplne inak

Krátko po niekoľkých stretnutiach a odklepnutí rozpočtu začal Carpetner so svojou vtedajšou priateľkou a kreatívnou spolupracovníčkou Debrou Hill naplno pracovať na projekte s pracovným názvom The Babysitter Murders. Prvotné nápady vtedy ešte nenasvedčovali tomu, že by sa snímka mala odohrávať počas noci duchov a strašidiel. S tým prišiel až producent Yablans, podľa ktorého sa mohol film odohrávať počas halloweenskej noci, čím by získali aj pekný a návštevu kina lákajúci názov pre nový horor.

Foto: MovieStillsDB

Carpetner súhlasil, aj keď spočiatku plánoval film zasadiť do prostredia desivého a prekliateho domu. Od Yablansa a Akkada dostal doslova vražedný termín v podobe troch týždňov na napísanie scenára. Carpenter ho napokon dokončil len v priebehu 10 dní a zachoval aj svoj pôvodný zámer – do filmu zakomponoval aj svoj nápad s prekliatym a strašidelným domom.

„Každé jedno malé mesto má nejaký príbeh o strašidelnom, prekliatom dome alebo iný. Alebo aspoň tomu teenageri veria. Na konci ulice je vždy nejaký dom, v ktorom niekoho zabili alebo v ňom niekto zošalel,“ povedal Carpenter o dome, ktorý si do Halloweenu presadil, vo filmovom dokumente Halloween: A Cut Above the Rest (2003). A vskutku originálne a funkčne.

Vrah inšpirovaný vlastnou skúsenosťou na psychiatrii

Kde ale vzal režisér inšpiráciu pre mladistvého zabijaka? Zrejme nikoho neprekvapí, že aj v tomto prípade čerpal zo skutočného života, dokonca z vlastnej skúsenosti.

Foto: MovieStillsDB

„Spoznal som toto 6-ročné dieťa s touto prázdnou, bledou tvárou bez emócií a najčernejšími očami; očami diabla… Vtedy som si uvedomil, že to, čo žilo za jeho očami, bolo čisté zlo,“ hovorí o vrahovi vo filme postava doktora Loomisa. Presne tieto slová odkazujú na Carpenterove stretnutie s 12- alebo 13-ročným chlapcom, pacientom psychiatrickej liečebne v Kentucky. Tú režisér navštívil ešte ako študent.

„V tvári mal skutočne zlý pohľad. Bolo to ako pozerať sa na diabla. Bol plný nenávisti, ale bol mentálne narušený. Bol však naňho skutočne desivý pohľad,“ povedal Carpeneter o chlapcovi, ktorý bol inšpiráciou pre Michaela Myersa. Aká bola minulosť tohto skutočného chlapca, nevie ani režisér sám a ani po nej ďalej nepátral.

Maska zo Star Treku za 3 doláre

Aj toto jediné stretnutie však bolo napokon zárukou kvalitného príbehu, ktorý odštartoval 40-ročné ťaženie na kinosály v podobe ďalších pokračovaní, ktoré po uvedení snímky v roku 1978 vznikli. Zaujímavosťou pritom je, že pri každom ďalšom filme participoval Carpenter čoraz menej. On totiž vždy chcel, aby bol Halloween len jednorazovou záležitosťou.

Foto: MovieStillsDB

Nízkonákladový film ale celosvetovo zarobil viac ako 70 miliónov dolárov a prestať prinášať nové pokračovania bolo riziko. Ako sa ukázalo, opäť raz sa potvrdilo, že pokračovania sú odsúdené na kritický neúspech. Každý ďalší Halloween tak síce prinášal zárobky, nie však v podobe pozitívnych reakcií filmových kritikov. Carpenter skrátka stvoril sériového vraha, ktorý je nezničiteľný nielen vo filmoch, ale aj v Hollywoode. A stačilo mu na to naozaj málo – dobrá background story, obyčajné modré monterky, kuchynský nôž a biela maska. Tú, mimochodom, filmári našli v predajni s kostýmami. V skutočnosti ide o masku kapitána Kirka zo Star Treku, ktorého stvárnil v roku 1966 herec WIlliam Shatner. Kostyméri ju len nasprejovali na bielo, odstránili jej vlasy a vystrihli oči. A desivá maska len za 3 doláre bola na svete a stala sa hororovou ikonou.

Séria (ne)úspešných pokračovaní

Halloween II prišiel o tri roky neskôr a príbeh pokračoval tam, kde jeho predchodca. Finále malo byť poslednou kapitolou pre príbeh Michaela a jeho snahy zabiť sestru Laurie. Štúdio však po finančnom úspechu chcelo tretí diel. Carpenter, ktorý už aj za druhým dielom stál len ako scenárista a producent (režírovanie odmietol), prišiel s bláznivým nápadom. Preňho bol totiž príbeh prvých dvoch filmov uzavretý, a tak chcel v trojke priniesť nový príbeh, ktorý by v prípade úspechu pokračoval štvrtým filmom a opäť s inými postavami i námetom. V jeho hlave bola akási halloweenska antológia. Film Halloween III: Season of the Witch však úplne prepadol.

Záber z filmu Halloween III: Season of the Witch. Foto: MovieStillsDB

Ani prepad tretieho dielu ale značku Halloween vo filmovom priemysle nepochoval. Práve naopak, bol podnetom pre návrat šialeného tichého zabijaka v bielej maske na scénu. A tu sa začali objavovať prvé problémy toho, ako sa dá pokaziť dobre fungujúca séria, keď každý ďalší diel píše niekto iný.

Halloween sa po filme Halloween IV: The Return of Michael Myers síce dočkal ďalších pokračovaní, každé jedno z nich však vykazovalo chyby, ktoré divákov miatli v nadväznosti. Každý jeden scenárista totiž niektoré predchádzajúce udalosti ignoroval, aj keď tvrdil, že ide o priame pokračovanie. Štvorku nasledovala päťka (Halloween V: The Revenge of Michael Myers) a šestka (Halloween: The Curse of Michael Myers) vydaná v roku 1995. Tá mala byť poslednou kapitolou Halloweenu.

Záber zo štvrtého Halloweenu. Foto: MovieStillsDB

O 20 rokov neskôr…

Blížiaci sa rok 1998 ale hollywoodski filmári vytušili ako jedinečnú príležitosť. 20. výročie premiéry pôvodného filmu by bolo skvelým časom priniesť divákom ďalší diel Halloweenu. Diely 3 až 6 úplne odignorovali a na prvé dva filmy nadviazali 7. filmom v poradí s názvom Halloween H20: 20 Years Later. V hlavnej úlohe opäť s Jamie Lee Curtis ako Laurie Strode. Film si dal opäť za cieľ raz a navždy pochovať nesmrteľného Michaela Myersa. Aj preto mu hlavná hrdinka v závere filmu odsekne hlavu. To malo byť poistkou, že Michaela už nikdy nikto neoživí.

Záber z filmu Halloween H20. Foto: MovieStillsDB

V roku 2002 ale predsa len filmári prišli na spôsob, ako Michaela priviesť naspäť do sveta živých a vznikol ďalší nelogický diel s názvom Halloween: Vzkriesenie (Halloween: Resurrection). Nasledovali dva ďalšie diely, ktoré sa tvárili ako remake, alebo lepšie povedané, prerozprávanie príbehu iným režisérom, Robom Zombiem, ktoré ale kvalitou tiež neohúrili. Vyšli v rokoch 2007 (Halloween) a 2009 (Halloween II) a tieto boli napokon takmer dekádu poslednými filmami. Na správny návrat na scénu sa ale v Hollywoode len čakalo.

Nové pokračovania, nové nadväznosti dielov

Keď sa scenáristi David Gordon Green a Danny McBride chytili projektu a oznámili, že chystajú nový Halloween, viacerí zostali prekvapení. Mala ešte vôbec táto séria čo ukázať a vyrozprávať? V roku 2018, keď sa snímka objavila v kinách aj s pôvodnou herečkou v hlavnej úlohe, sme zistili, že áno. Stačilo na to len dávku originality a kvalitný príbeh.

Filmári sa vo svojom novom Halloweene rozhodli nadviazať na pôvodný film z roku 1978 a nazvali ho prosto Halloween (2018). Úplne odignorovali všetky ostatné pokračovania a príbeh Michaela Myersa a Laurie Strode chcu nadobro uzavrieť novodobou trilógiou. Zdanlivo predposledná kapitola s názvom Halloween zabíja (Halloween Kills) prišla do slovenských kín v týchto dňoch. Poslednej s názvom Halloween ends sa dočkáme o rok.

Pokiaľ teda nepatríte k tým, čo Halloween už videli, rozhodne tejto sérii dajte šancu. Jej príbeh je totiž aj napriek mnohým klišé zápletkám pútavý. Nehovoriac o tom, že jednotlivé filmy môžete pozerať v rôznych poradiach.

Viac fotografií zo zákulisia nájdete v galérii:

ČSFD, iNews, Mental Floss, Dazed Digital
0
Uložiť článok
Komentovať