foto: TASR – František Iván, Michal Svítok

Klíma sa menila vždy, no tá dnešná je však výnimočná. Je prirýchla.

Ak by sme klimatickú zmenu prirovnali k ciferníku hodín, kde dvanásta hodina predstavuje katastrofu, ručička by možno ukazovala desať minút po dvanástej. Pravdepodobne takto by ukazovala ručička urgentnosti vážnosť klimatickej krízy, v ktorej sa momentálne nachádzame. Vedecky to preukázať nevieme, no vedci sa zhodujú, že sme veľmi blízko dvanástky.

Foto: Unsplash.com

Premrhali sme šancu odvrátiť zmenu klímy? Fenomén skleníkového efektu poznáme od konca 19. storočia, začiatkom 20. storočia vedci varovali pred emisiami skleníkových plynov, už vtedy im bolo jasné, že zmenia klímu.

Klimatická kríza „tečie“ na nás zovšadiaľ, je to veľmi aktuálna téma, pretože sa dotýka každého – politikov, podnikateľov, farmárov, predajcov klímy alebo študentov – a predsa rozdeľuje spoločnosť.

Debata o tom, či klimatické zmeny vo veľkej miere spôsobuje človek, je sama o sebe asi taká zbytočná, ako debata o tom, či sme premrhali šancu na jej odvrátenie. Podstatné je, že klimatickej kríze musíme čeliť a mali by sme rozprúdiť debatu o tom, čo robiť pre to, aby sme k nej v čo najmenšej miere prispievali.

Nemáme dve planéty — planétu A s ľuďmi a planétu B bez ľudí — nevieme porovnať, ako by Zem vyzerala, keby sme ju neobývali.

Avšak, ak sa nám aj podarí vyhrať slovnú vojnu o to, že za zmenu klímy môžeme my, ľudia, zvykli sme si ukazovať prstom na tých druhých. Na tých, ktorí za ňu skutočne môžu.

Obraciame sa na kapitalistický západ alebo environmentálne neuvedomelý východ alebo na tých, ktorých označujeme ako “rozvojový tretí svet”. Nemusíme sa nikam obracať, aby sme videli to, čo máme doma pod nosom, na Slovensku.

Foto: Unsplash.com

Kvalita ovzdušia

Kvalita ovzdušia hovorí o tom, aké koncentrácie znečisťujúcich látok sa nachádzajú v danom ovzduší v danej lokalite. V ľudskej reči to znamená, že kvalita ovzdušia je to, čo dýchame.

Hoci sa politici môžu snažiť, koľko chcú, alebo natoľko im to voliči dovolia, do boja sa musí zapojiť súkromný sektor – veľké firmy, ktoré predstavujú veľkých hráčov nie len na ekonomickom trhu, ale aj z hľadiska vypúšťania emisií skleníkových plynov.

Dnes vidíme, ako sa svetovo najväčšie korporáty postupne menia – pracujú na hľadaní alternatív k spaľovacím motorom, k uholným elektrárňam, vznikajú nové technológie a startupy, ktoré sú „alternatívne“, úspornejšie a efektívnejšie.

Z globálneho hľadiska považujeme za najzávažnejšie znečisťujúce látky oxid uhličitý a drobné čiastočky tuhých a kvapalných látok. Pri vyhodnotení regionálneho znečistenia ovzdušia sa sleduje dlhodobý vplyv a jeho následky na vodu, pôdu a citlivé ekosystémy.

Znečisťujúce látky, ktoré vypúšťame do atmosféry, v nej neostávajú bez zmeny. Prebiehajú tam rôzne fyzikálno-chemické reakcie, ktoré v tom lepšom prípade dané látky „zneškodňujú“, ide o tzv. samočistenie, rovnako ako v prípade vody alebo pôdy. V tom horšom prípade sa účinky znečisťujúcich látok zhoršujú.

Vďaka týmto samočistiacim procesom má ovzdušie schopnosť regenerovať sa, ale iba do určitej miery. Nemusíme sa uspokojene radovať, pretože túto mieru zatiaľ nepoznáme, zato poznáme prípady, keď sa táto miera zjavne prekročila a dostavili sa následky škodlivé pre človeka a jeho zdravie.

To, že znečistené ovzdušie negatívne vplýva na zdravie človeka ukazujú aj najnovšie čísla, ktoré publikovala Európska environmentálna agentúra (EEA), podľa ktorej v dôsledku znečistenia v ovzduší v roku 2015 na Slovensku predčasne zomrelo 5 421 ľudí.

Foto: Unsplash.com

Slovensko nič nezmôže?

Slovensko je pre niekoho možno malá krajina, no žije v nej viac než 5 miliónov obyvateľov. Dnes žiť znamená produkovať a produkovať znamená záťaž pre životné prostredie. Označenie 5 miliónov sa zdá byť viac ako jedna malá krajinka, no keď sa spojíme s okolitými krajinami (V4), môžeme sa spájať v rámci strednej Európy, ďalej s celou Európou, dosiahneme úroveň celého sveta.

Z hľadiska ochrany ovzdušia sú dôležité človekom vytvorené emisie, preto uvádzame nasledujúcu grafiku zobrazujúcu najväčších znečisťovateľov na Slovensku. Hoci ide o regionálne znečistenie, negatívne následky sa môžu prejaviť vo vzdialenosti až 1 000 km. Zaujíma vás, kto najviac znečisťuje ovzdušie za vašim plotom?

Len málokomu sa pravdepodobne chce čítať rozsiahle Správy SHMÚ o kvalite ovzdušia, kým sa preskroluje k záverečným informáciám o konkrétnych znečisťovateľoch, preto sme vám trochu pomohli a vytvorili sme pre vás ich grafické znázornenie.

Najvýznamnejší znečisťovatelia ovzdušia tuhými znečisťujúcimi látkami na Slovensku

1. U. S. Steel Košice, s.r.o., Košice II, 2 663,83 [t] / 2. Duslo, a.s., Šaľa,emisie : 165,93 [t] / 3. FORTISCHEM a. s., Prievidza, emisie: 140,58 [t] / 4. Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom, emisie : 128,09 [t] / 5. Slovenské elektrárne, a.s., Prievidza, 80,87 [t] / 6. Mondi SCP, a.s., Ružomberok, 80,78 [t] / 7. DOLVAP, s.r.o., Žilina, 55,60 [t] / 8. SLOVNAFT, a.s., Bratislava II, 53,37 [t] / 9. Považská cementáreň, a.s., Ilava, 50,80 [t] / 10. BUKOCEL, a.s., Vranov nad Topľou, 44,09 [t]; Foto: Tatatana Kondelová, Zdroj dát SHMÚ 2018

Najvýznamnejší znečisťovatelia ovzdušia emisiami oxidu uhoľnatého (CO)  na Slovensku 

1. U. S. Steel Košice, s.r.o., Košice II, emisie: 113 587,29 [t] / 2. Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom, emisie: 16 552,21 emisie [t] / 3. CEMMAC a.s., Trenčín, emisie: 3 500,06 emisie [t] / 4. Považská cementáreň, a.s., Ilava, emisie: 2 143,56  [t]
5. CRH (Slovensko) a.s., Malacky, emisie: 1 419,41 [t] / 6. Calmit, spol. s r.o., Nitra, emisie: 1 339,72  [t] / 7. OFZ, a.s., Dolný Kubín, emisie: 1 310,75  [t] / 8. KOVOHUTY, a.s., Spišská Nová Ves, emisie: 1 250,67  [t] / 9. Slovenské magnezitové závody, a.s., Jelšava Revúca, emisie: 707,98  [t] / 10. Slovenské elektrárne, a.s., Prievidza, emisie: 508,06 [t]; Foto: Tatatana Kondelová, Zdroj dát SHMÚ 2018

Najvýznamnejší znečisťovatelia ovzdušia emisiami oxidu sírneho (SO2)  na Slovensku 

1. U. S. Steel Košice, s.r.o., Košice II, emisie: 8 019,05 / 2. Slovenské elektrárne, a.s., Prievidza, emisie: 6 862,37 / 3. Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom, emisie: 2 441,12 / 4. SLOVNAFT, a.s., Bratislava II, emisie: 1 634,06  / 5. OFZ, a.s., Dolný Kubín, emisie: 805,85  / 6. SLOVNAFT, a.s., Bratislava II, emisie: 725,24  / 7. Knauf Insulation, s.r.o., Žarnovica, emisie: 410,27 / 8. Martinská teplárenská, a.s., Martin, emisie: 404,24/ 9. Slovenské elektrárne, a.s., Michalovce, emisie: 385,89 / 10. Zvolenská teplárenská, a.s., Zvolen, emisie: 272,37; Foto: Tatatana Kondelová, Zdroj dát SHMÚ 2018

Najvýznamnejší znečisťovatelia ovzdušia emisiami oxidu dusíka (NO2)  na Slovensku 

1. U. S. Steel Košice, s.r.o., Košice II, emisie: 5 886,50  / 2. Slovenské elektrárne, a.s., Prievidza, emisie: 1 689,44 
3. CRH (Slovensko) a.s., Malacky, emisie: 1 311,08  / 4. SLOVNAFT, a.s., Bratislava II, emisie: 1 155,85  / 5. Mondi SCP, a.s., Ružomberok, emisie: 1 102,71  / 6. SLOVNAFT, a.s., Bratislava II, emisie: 917,29 / 7. CRH (Slovensko) a.s., Košice – okolie, emisie: 833,02 / 8. Duslo, a.s., Šaľa, emisie: 646,06 / 9. OFZ, a.s., Dolný Kubín, emisie: 574,98 / 10. CEMMAC a.s., Trenčín, emisie: 567,07; Foto: Tatatana Kondelová, Zdroj dát SHMÚ 2018

Aby ste mali lepšiu predstavu o tom, ktoré územia v rámci Slovenska majú najviac znečistené ovzdušie, nasledujúce grafické mapky vám ponúknu orientačný prehľad.

Najvýznamnejšie stacionárne zdroje znečistenia ovzdušia; Foto: Ministerstvo ŽP SR, 2016 / Zdroj dát SHMÚ
Zaťaženie základnými znečisťujúcimi látkami; Foto: Ministerstvo ŽP SR, 2016

Znečisťujeme všetci

Veľké firmy však nie sú zďaleka jedinými znečisťovateľmi ovzdušia na Slovensku. Domácnosti vo veľkej miere prispievajú k znečisteniu ovzdušia, keď na vykurovanie využívajú vlastné spaľovacie zariadenia namiesto moderných a efektívnejších.

Doprava je významným zdrojom emisií. Najväčší podiel na emisiách z dopravy má cestná doprava, predovšetkým používanie dieselových nákladných, ale aj osobných vozidiel, či letecká doprava a lodná doprava.

Ostatný priemysel, napr. tradične odvetvia ako hutnícka výroba, výroba železa a ocele, výroba koksu a rafinérskych výrobkov, chemická výroba, stavebný priemysel. Dnes môžeme vidieť, že najviditeľnejším symbolom v boji za klímu je plán na ukončenie ťažby a spaľovania uhlia a s tým spojenie zatváranie uhoľných baní. 

Pri poľnohospodárstve sa z hľadiska vplyvu na životné prostredie považuje amoniak, hoci mnohí si hneď vybavia kravy a metán, ktorý je ale tiež významný skleníkový plyn.

A samozrejme máme tu aj odpadové hospodárstvo, pri ktorom platí, že čím produkujeme viac odpadu, tým viac musíme skládkovať alebo spaľovať, čo znamená viac znečisťujúcich látok.

Nemusíte bojovať za celú planétu, ak nechcete. Bojujte aspoň za seba.

Aspoň niekedy vymeň lietadlo za auto, auto vymeň za MHD, MHD vymeň za bicykel alebo kráčaj peši. Nenáhli sa, vypi si svoju rannú kávu v obľúbenej kaviarni.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy