Foto: Unsplash.com

Od roku 2025 budú musieť výrobcovia vyrábať plastové fľaše s 25-percentým podielom recyklovaných plastov.

Poskytovanie jednorazových plastov na podujatiach by malo byť spoplatnené sumou minimálne 50 centov za jeden kus jednorazového plastu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o odpadoch, ktorú Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) posunulo do medzirezortného pripomienkového konania.

Envirorezort v dôvodovej správe uvádza, že cieľom novely je znížiť spotrebu jednorazových plastov. Na verejných podujatiach by preto organizátori mali jednorazové plasty buď spoplatniť alebo ich nahradiť inými, vhodnejšími výrobkami.

Foto: Pxhere (ilustračné)

Novela zákona má zároveň od roku 2025 zaviesť výrobcom povinnosť, aby PET fľaše obsahovali aspoň 25-percentný podiel recyklovaného plastu, do roku 2030 sa musí zvýšiť na 30 percent.

MŽP SR pre agentúru SITA uviedlo, že pre jednotné vykonávanie tejto povinnosti v rámci celej Európskej únie pripraví Európska Komisia vykonávací akt, ktorý stanoví pravidlá výpočtu a overovania podielu recyklovaných plastov vo fľašiach.

Od 3. júla 2024 bude zároveň možné uvádzať na trh určité nápojové obaly len za predpokladu, že uzávery alebo viečka vyrobené z plastu, ostanú počas zamýšľaného používania výrobku pripevnené k nápojovým obalom.

Návrh novely zákona predložilo MŽP SR do medzirezortného pripomienkového konania vo štvrtok 10. decembra. Pripomienkovanie návrhu bude pre zainteresované strany možné do 1. januára 2021.

Ministerstvo plánuje aj zakázať držbu vybraných druhov živočíchov

Ministerstvo plánuje tiež zakázať držby vybraných druhov živočíchov a to najmä mačkovitých šeliem a primátov. Pripravuje novelu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

Rozšíriť by sa mali aj záznamy o nakladaní s neživým exemplárom o fotografiu. Posilniť sa majú kompetencie a oprávnenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia pri výkone štátneho dozoru na úseku ochrany exemplárov ohrozených druhov (CITES). Informoval o tom odbor komunikácie envirorezortu.

Novela zákona má byť ďalším krokom ministerstva, aby sa zabránilo nelegálnemu obchodovaniu so zvieratami, ktoré končia v tradičnej ázijskej medicíne.

Ilustračná foto: Pexels

„Dôvodom zákazu držby a chovu veľkých mačkovitých šeliem je narastajúce prenikanie odchovaných exemplárov do nelegálneho obchodu s mačkovitými šelmami, ktorým kvôli tomu hrozí vyhubenie vo voľnej prírode,“ uvádza odbor komunikácie.

Zvýšená ochrana sa bude týkať aj primátov, ktoré predstavujú „zraniteľnú skupinu cicavcov“. Viac ako 100 druhov primátov sa tiež používa v tradičnej medicíne. „V súvislosti s prebiehajúcou pandémiou COVID-19 narastá aj riziko prenosu závažných ochorení, prenášaných exotickými živočíchmi na človeka,“ priblížilo MŽP.

Cieľom zákazu je podľa ministerstva zamedzenie ďalšieho množenia a nadobudnutia nových exemplárov chránených šeliem a primátov súkromnými chovmi.

„Navrhovaný zákaz sa nebude týkať exemplárov vlastnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákazu. Výnimku zo zákazu držby budú mať zariadenia, ktoré chovajú tieto exempláre na ochranu a až záchranu ich populácie vo voľnej prírode,“ uviedol odbor komunikácie s tým, že pôjde o licencované zoologické záhrady, schválené záchytné strediská či subjekty preukázateľne zapojené do medzinárodných záchranných programov.

MŽP pozastavilo od 1. decembra vydávanie povolení na vývoz tigrov, leopardov, rysov, gepardov a púm a udeľovanie výnimiek zo zákazu komerčných činností s exemplármi mačkovitých šeliem. Dôvodom bol nelegálny obchod najmä s tigrami.

Inšpektori zaznamenali na Slovensku za posledných desať rokov 23 majiteľov mačkovitých šeliem. Porušenie Dohovoru CITES zistili u 11 majiteľov, pričom pri dvoch sa zistilo opakované porušenie. Na nelegálne obchodovanie s ohrozenými druhmi šeliem na Slovensku upozornilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

 

Uložiť článok

Najnovšie články