Foto: Profimedia

Tutanchamón je bezpochýb pre laikov najznámejším egyptským faraónom. Najmä vďaka jeho nevykradnutej hrobke.

“Jedinou pozoruhodnosťou v jeho živote bolo, že zomrel a bol pochovaný.“ Takto nekompromisne zhrnuli život a význam dnes už slávneho egyptského faraóna Tutanchamóna, ktorého nevykradnutú hrobku objavili pred takmer sto rokmi. Z nálezu sa čoskoro stala svetová senzácia a dodnes je považovaný za jeden z najväčších, či rovno aj najväčší archeologický poklad. 

Bezvýznamný faraón

Tutanchamón patril do 18. dynastie a bol jej jedenástym alebo dvanástym faraónom tohto obdobia. Na trón nastúpil v detskom veku a to iba vo veku osem až deväť rokov. Bol synom Achnatona, veľkého faraóna, ktorý zjednocoval náboženstvo po Egypte.

Po nástupe na trón počas detstva bol iba bábkou v rukách mocných kňazov. Tí za neho vládli a robili všetky dôležité rozhodnutia. To im v podstate vyhovovalo, keďže mohli z ústrania riadiť celú ríšu.

Tutanchamónova rakva v múzeu v Egypte. Foto: لا روسا, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Mladý panovník si svoju vládu veľmi neužil. Vo veku 18 rokov, keď už mohol začať sám rozhodovať, zomrel. Príčinou úmrtia mohla byť malária, ale aj gangréna v dôsledku zlomeniny stehennej kosti. Pochovaný bol v Údolí kráľov.

S jeho smrťou nikto nepočítal a hrobka, v ktorej mal byť pochovaný, bola iba vo výstavbe. Bol teda pochovaný do náhradnej hrobky a jeho pôvodnú hrobku si privlastnil jeho nástupca Aje II.

Ako samotný objaviteľ Tutanchamónovej hrobky Howard Carter povedal, najvýznamnejšie na tomto faraónovi bolo, že zomrel a že ho pochovali. A, samozrejme, to, že jeho hrobka nebola vykradnutá.

Údolie Kráľov. Foto: Fotograf/Photographer: Peter J. Bubenik (1995), CC BY-SA 2.0, via Wikimedia Commons

3 300 rokov odpočinku

Britský archeológ a egyptológ Howard Carter už koncom 19. storočia, ako mladý, iba 17-ročný muž, robil v Egypte výskumy. Neskôr sa zamestnal u Lorda Carnarvona, ktorý jeho výskumy financoval. Ten ale nebol s jeho prácou spokojný a chcel od neho výsledky, inak mu podporu chcel ukončiť, spomína sa v knihe o jeho živote.

V tom čase však Carter objavil mimoriadne zachovalé schody. Viedli k miestnosti, o ktorej Carter predpokladal, že by mohla byť hrobkou. Zavolal samotného lorda a spolu urobili malú trhlinu do vchodu, aby mohli nazrieť dnu. Tam uvideli množstvo zlatých a ebenových pokladov. Keď sa Carnarvon opýtal Cartera či niečo vidí, ten mu odpovedal: “Áno, vidím prekrásne veci,” uvádza sa v publikácii Howard Carter before Tutankhamun.

Moment, keď Howard Carter otvára hrobku. Foto: Harry Burton, Public domain, via Wikimedia Commons

Obaja muži tak stáli pred pokladom, ktorý ľudské oko videlo naposledy pred viac ako tritisíc rokmi. Ešte stále si však neboli istí, čo naozaj objavili.

To sa udialo 4. novembra 1922. Postupne sa začali odkrývať jednotlivé časti a trvalo až 5 rokov, kým sa dokončil celkový výskum. Až 5. októbra 1925 sa vstúpilo do pohrebnej komory faraóna.

Zapečatený vstup do Tutanchamónovej hrobky. Foto: Harry Burton (English, 1879–1940), Public domain, via Wikimedia Commons

Poklady, aké svet nevidel

Aj keď sa predpokladalo, že hrobka nebola vykradnutá, nebolo to úplne tak. Krátko po smrti Tutanchamóna ju navštívili vykrádači, nie je však jasné, čo ukradli.

Z nášho pohľadu však bola hrobka nedotknutá, čo je unikát. Aj preto je Tutanchamón taký slávny. Nie kvôli sebe, ale kvôli tomu, že ho neobjavili vykrádači a poklady, ktoré ho mali sprevádzať na druhom svete, ostali zachované dodnes.

Tutanchamónova hrobka. Foto:

Hrobka obsahovala viac ako 5-tisíc rôznych predmetov. Skladala sa zo štyroch miestností, ako píše SME, a to predsieň, pohrebná komora, pokladnica a prístavok. Sám Tutanchamón sa nachádzal v pohrebnej komore. Jeho múmia ležala v štyroch do seba vložených skriniach. Vnútorný sarkofág tvoril jeden kus žltého kremenca.

V sarkofágu boli tri rakvy, prvé dve boli vyrobené z dreva, na ktorom bola pozlátená sadra. Najcennejšia bola posledná rakva, s verným vyobrazením tváre. Bola celá zo zlata o hmotnosti 110 kilogramov.

Tutanchamónova maska. Foto: en:User:MykReeve, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Aby mohla byť hrobka preskúmaná, musela tu byť zavedená elektrina a neustále stráženie, aby niekto nepredbehol archeológov a nechcel sa zmocniť pokladu nevyčísliteľnej hodnoty.

Vymyslená kliatba

S Tutanchamónom sa akoby automaticky spája aj slovo kliatba. Tá má vraj prenasledovať jej objaviteľov. Invivomagazin píše, že prvou obeťou bol Carterov kanárik, ktorého zabila kobra. O pár týždňov mal zomrieť aj lord Carnarvon. A to mal byť iba začiatok bizarných a čudných udalostí, ktoré sa diali každému, kto sa samotnou hrobkou faraóna Tutanchamóna zaoberal.

Pokusy o vysvetlenia hovorili o baktériách, plesniach, rádioaktivite či jedoch, ktoré mali byť v hrobke nastražené na vykrádačov.

Fámy o kliatbe majú pochádzať od britského egyptológa Arthura Weigla. Ten o nej žartoval krátko po objavení hrobky, no nie každý to pokladal za žart. Keď po pár mesiacoch lord Carnarvon zomrel, bolo to ako voda na mlyn.

Foto: Profimedia

Lord Carnarvon bol už v tom čase smrteľne chorý a bolo jasné, že skôr či neskôr ochoreniu podľahne. V skutočnosti z tímu 22 ľudí, ktorí Tutanchamónovú hrobku skúmali, iba dvaja nezomreli prirodzenou smrťou.

Samotný Carter, ktorý by logicky mal byť kliatbou zasiahnutý najviac, zomrel v roku 1939, keď mal 64 rokov. Ani Douglas Derry, ktorý vykonal pitvu múmie, nezomrel predčasne, práve naopak, dožil sa vysokého veku 87 rokov.

Howard Carter. Foto: Chicago Daily News, Inc., photographer, Public domain, via Wikimedia Commons

Slávny vďaka smrti

Ako už bolo viackrát spomenuté, Tutanchamón je slávny kvôli tomu, že zomrel a jeho hrobku objavili až v modernom svete. Samotné vynášanie šperkov z hrobky trvalo 84 dní a všetky boli dôkladne zaznamenané. Tento poklad sa nachádza v Egyptskom múzeu v Káhire, kde zaberá až 12 miestností. Aj samotnú hrobku s Tutanchamónom je možné navštíviť a obdivovať tak pohrebné umenie starých Egypťanov.

0
Uložiť článok
Komentovať