Keď atómová elektráreň spotrebuje palivo, je následne uskladňované pri reaktore a potom ďalej ukladané do úložísk jadrových odpadov. Aj keď má v sebe energiu, jeho prepracovanie je finančne veľmi náročné a neoplatí sa. Problém nastáva aj po ukončení prevádzky jadrovej elektrárne, keď sa má vyraďovať, čo je takisto časovo a finančne veľmi náročný projekt.
správy od nás budete mať ako prví.
Vedci z univerzity v Bristole v Spojenom Kráľovstve chcú ale extrahovať rádioaktívny uhlík C-14 z odpadu z elekrárne Berkeley v Gloucestershire. V rámci projektu odhaleného už v roku 2016 sa snažia vytvoriť batérie z jadrového paliva.
Ako píše Newsweek, už predtým vedci vytvorili typ diamantu, ktorý by mohol generovať elektrický prúd, keď je tesne umiestnený pri rádioaktívnom materiáli. Dnes tvrdia, že za pomoci rádioaktívneho izotopu uhlíka C-14 by mohli generovať energiu a to takmer na nekonečne dlhú dobu.
Vedúci výskumu, profesor Tom Scott, uviedol, že jadrové batérie by boli veľmi užitočné, keďže by dokázali fungovať aj v extrémnych podmienkach a v budúcnosti by mohli napríklad napájať satelity.
Počiatočný výskum sa zameriaval na zdroj žiarenia pochádzajúci z niklu, konkrétne z izotopu Ni-63. Napokon sa však rozhodli pre uhlík, ktorý považujú za účinnejší.
„Uhlík bol vybraný ako zdroj, lebo emituje žiarenie s krátkym dosahom, ktoré je absorbované akýmkoľvek tuhým materiálom,“ povedal Neil Fox z univerzity v Bristole.
Umelo vyrobený diamant, v ktorom sa nachádza rádioaktívny uhlík zabezpečuje ochranu pred rádioaktivitou. „Neexistuje nič lepšie, čo by sme mohli použiť ako ochranu,“ tvrdia vedci.
„Zapúzdrovaním rádioaktívneho materiálu do diamantu premeníme dlhodobý problém rádioaktívneho materiálu na jadrovú batériu a na dodávku čistej energie,“ tvrdí Scott. „Cieľom je mať továreň so sídlom priamo v bývalej jadrovej elektrárni, z ktorej sa bude odoberať rádioaktívny uhlík z grafitových blokov,“ dodal.
Nahlásiť chybu v článku