Na svete existujú tisícky jazier, v ktorých je možné sa v prípade potreby schladiť. Každé z nich láka niečím iným. Ôsme najväčšie jazero sveta – Kivu – má lákadiel taktiež viac než dosť. V jeho vodách sa ale kúpať neodporúča – je totiž popravde časovanou bombou, píše vedecký portál Science Alert.
Samozrejme, voda v jazere je viac-menej neškodná. Tí, ktorí ale jazero Kivu poznajú lepšie, vedia, že raz zrejme dôjde k tomu, že môže ohroziť ľudí nielen žijúcich v jeho okolí.
Jazero časovanou bombou
Jazero Kivu možno nájsť na hraniciach Konžskej demokratickej republiky s Rwandou, vo Východoafrickej priekopovej prepadline. Odvodňované je riekou Ruzizi, ktorá vteká do rovnako známeho jazera Tanganika. Jeho plocha 2 700 km2 ponúka mnohé fotogenické výhľady a zábery. Odborníci a vedci ale Kivu sledujú kvôli niečomu celkom inému a vrásky na čele im jazero robí už niekoľko rokov. A nie darmo si táto vodná plocha vyslúžila prezývku „vražedné jazero“.
Kivu sa nachádza vo vizuálne podmanivom prostredí, ktoré pripomína raj. Tisíce rokov činnosti sopiek v blízkom i vzdialenom okolí ale z tohto miesta spravili prakticky časovanú bombu. Práve spomínaná sopečná činnosť totiž v hlbinách jazera spôsobila nahromadenie množstva metánu a oxidu uhličitého. Presné množstvo známe nie je, no oboch zložiek je tam dosť na to, aby sa pri vzácnej, no nie nemožnej, zhode náhod nečakane uvoľnili. A to môže mať katastrofálne následky.
Ako vysvetľuje portál Science Alert, ak by sa totiž spustila takzvaná limnická erupcia, spôsobilo by to „obrovskú explóziu plynu v hlbinách jazera“, čo by malo za následok vytvorenie obrovských vĺn a oblaku jedovatého plynu, ktorý by ohrozil životy miliónov ľudí.
Pri akomkoľvek náznaku možného spustenia limnickej erupcie preto vedci dvíhajú varovný prst – môže to prísť prakticky kedykoľvek a aj malý výbuch sopky nachádzajúcej sa aj stovky kilometrov od Kivu, môže spôsobiť otrasy, ktoré povedú k uvoľneniu nebezpečných látok.
(Ne)bezpečná elektráreň
Okrem Kivu sú na svete ešte dve podobné jazerá, kde hrozí podobná katastrofa – ide o jazerá Nyos a Monoun, ktoré sa nachádzajú na severozápade Kamerunu. Obe už limnické erupcie zažili. Odohrali sa v 80. rokoch a väčšia katastrofa na jazere Nyos zadusila viac ako 1 700 ľudí toxickým uvoľnením oxidu uhličitého. Ak by sa ale podobná vec stala na jazere Kivu, v ohrození by boli približne 2 milióny ľudí.
Samozrejme, ako to už na svete a v živote chodí, všetko zlé je na niečo dobré a jazero Kivu sa v súčasnosti využíva – ako jediné svojho druhu – na výrobu energie. Práve tieto nebezpečné, no bohaté plyny ju vyrábať umožňujú. Riaditeľ projektu KivuWatt, Priysham Nundah, ho opísal ako „elektráreň, ktorá je na polceste medzi tepelnou a obnoviteľnou elektrárňou“.
KivuWatt funguje na ťažbe metánu, ktorý sa po vyťažení potrubím „posiela“ do druhého zariadenia na pobreží, kde sa plyn mení na elektrinu. Oxid uhličitý sa následne pumpuje späť do jazera v dostatočnej hĺbke, aby sa zabezpečilo, že sa nenaruší veľmi krehká rovnováha. Tento projekt však vznikol najmä so zámerom odstrániť metán z hlbín jazera, čo by v budúcnosti malo pomôcť znížiť tlak v jazere, aby sa predišlo (a najmä zmiernilo) riziku limnickej erupcie.
Jazero „vyrobí“ 30 % všetkej elektriny
Obavy miestnych i odborníkov však stále na Kivu panujú. Začiatkom roka 2021 sa totiž k životu opäť prebrala sopka Nyiragongo nachádzajúca sa severne od jazera v Konžskej demokratickej republike. Prúd lávy vtedy zabil 32 ľudí a zničil stovky domov, pretože regiónom po výbuchu otriasli zemetrasenia. Druhá vlna lávy sa tlačila hlboko do zeme pod samotné jazero. Vyzeralo to hrozivo a všetci vtedy čakali najhoršie. Napokon to ale dopadlo dobre.
Dnes projekt KivuWatt vyrába približne 30 % spotrebovanej elektriny na východe Afriky. Kým sa ale podarí všetok metán z jazera dostať, potrvá to ešte storočia.
No a čo sa týka kúpania, tak to je, rovnako ako v prípade akýchkoľvek iných jazier kdekoľvek na svete, aj v Kivu na vlastné riziko. Medzi miestnymi však kolujú legendy, že mnoho z tých, ktorí si na jeho hladine chceli zaplávať, sa už z hlbín nevynorili. Pod vodu ich mala stiahnuť neviditeľná sila. Samotné jazero je ale tiež neslávne známe ako miesto, kde boli nahádzané mnohé obete Rwandskej genocídy z roku 1994. Aj preto mnohí miestni pred kúpaním sa v jeho vode turistov varujú.
Nahlásiť chybu v článku