Foto: Paul Nadar, Public domain, via Wikimedia Commons

Louis Pasteur bol všestranný a mimoriadne významný človek histórie.

Jeho meno nesie jeden z najznámejších potravinárskych procesov – pasterizácia. Louis Pasteur pritom tento proces vymyslel na objednávku pre francúzske vojnové loďstvo, aby sa im nekazilo víno. Následne ale zistil, že sa dá využiť aj pri iných potravinách. Vtedy si to možno ani neuvedomil, no otvoril dvere úplne novému spôsobu kolobehu potravín. 

Bystrý už od detstva

Pasteurov otec pracoval ako garbiar a myslel si, že syn pôjde v jeho šľapajach. Mladý Louis však rád čítal a bavilo ho aj štúdium, aj keď nepatril medzi tých najlepších. Rodičia sa ale predsa rozhodli, že ho dajú na štúdiá.

Pasteur bojoval hlavne s trémou. Ani prijímacie skúšky mu nevyšli úplne najlepšie, no keď mal 20 rokov, tak už promoval ako doktor prírodných vied. Jeho vedúci videli v Pasteurovi potenciál. Ako 25-ročný mladý vedec skúmal v laboratóriu zákonitosti chémie.

Napokon sa Pasteurovi za celý život podaril celý rad mimoriadnych úspechov. Za všetky môžeme spomenúť dva, pričom každý z nich je v podstate z odlišnej kategórie. Jeden sa týka procesu uchovávania čerstvosti potravín a druhý vakcinácie.

Maľba Louisa Pasteura. Ilu: Albert Edelfelt, Public domain, via Wikimedia Commons

Pasterizácia

Pasterizácia, proces pomenovaný po Louisovi Pasteurovi, je tak známym pojmom a slovom, že si za ním v prvom momente tohto velikána ani nepredstavíme. Pasteur skúmal kvasenie a procesy s ním spojené. Dokázal svojou prácou, že je to výsledok práce mikroorganizmov a že rôzne mikroorganizmy spôsobujú rôzne procesy kvasenia.

Po stovkách pokusov zistil, že narastajúcou teplotou sa tieto procesy tlmia. Proces fermentácie či kvasenia bol významným problémom, keďže spôsoboval kazenie rôznych potravín, vo Francúzsku si potrpeli najmä na víno. Niet preto divu, že prišla požiadavka, aby sa tento proces zvrátil.

Pasteur pri pokusoch. Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Pasteur pokusmi zistil, že víno, no aj mlieko či pivo, stačí zohriať na presne stanovenú teplotu, zotrvať pri nej istý čas a následne nechať schladiť. Týmto sa zabijú mikroorganizmy, ktoré by spôsobovali kvasenie, no kvalita potraviny ostane zachovaná. Metódu si nechal patentovať a začala sa uplatňovať nielen pri víne, ale aj pri ďalších potravinách.

Dnes je pasterizácia bežným krokom vo výrobe potravín. Nikto nemá záujem dodávať na trh kontaminované produkty, ktoré rýchlo podliehajú skaze. Význam pasterizácie sa ukázal aj u nás v roku 1951 v Rožňave. Miestni poľnohospodári predávali mlieko do mliekarne, no to bolo kontaminované kliešťovou encefalitídou. V mliekarni sa pokazilo pasterizačné zariadenie, a tak mlieko dodávali na trh neošetrené. Výsledkom bolo, že ochorelo až 500 ľudí.

ilu: Profimedia

Besnota

Výskum kvasných procesov a mikroorganizmov dal Louisovi Pasteurovi predpoklad k jeho ďalšej veľkej životnej práci. Kontaminácia potravín mikroorganzmami ho priviedla na myšlienku, že podobne to môže postupovať aj pri chorobách. Skúmal choleru kurčiat, objavil pôvodcu antraxu. Na tieto choroby vyvinul vakcíny, mimochodom pojem zaviedol on na počesť práce Edwarda Jennera.

S menom Louisa Pasteura je tiež spájaný odkaz boja proti besnote.

Toto ochorenie je mimoriadne nebezpečné aj dnes a pri prepuknutí klinického štádia choroby je úmrtnosť 100 %. Besnota bola pritom ešte v 19. storočí mimoriadne záhadná. Pasteur ale zistil, že vírus besnoty časom v mŕtvom organizme oslabuje. Použil vysušenú miechu zajacov, ktoré po 14 dňoch už vykazovali iba veľmi oslabenú formu nákazy. Vakcínu testoval na psoch, pričom zmyslom bolo podávať každý deň, po dobu 14 dní stále mladšiu dávku a teda viac nákazlivý preparát z miechy.

Liečba chlapca uhryznutého besným psom. Ilu: Profimedia

Vakcínu otestoval aj v praxi, a to vtedy, keď 9-ročného chlapca Josepha Meistera uhryzol pes, ktorý mal besnotu. Chlapec dostával každý deň očkovaciu látku a vždy bol vírus menej a menej oslabený. Meister ani po troch mesiacoch na besnotu neochorel a Pasteur bol oslavovaný ako hrdina.

Národný poklad

Pasteur sa stal váženým a všeobecne uznávaným mužom. Mal však aj svoje tienisté stránky. Hovorí sa o nevraživosti s iným vyznaným mužom – Robertom Kochom, s ktorým sa navzájom obviňovali z nesprávnych postupov. Pri neskoršom skúmaní Pasteurových denníkov sa zistilo, že niekedy naozaj uvádzal zavádzajúce informácie. Vedci sa zhodli, že napriek neodškriepiteľnej genialite mal Pasteur aj svoje chyby.

Louis Pasteur v roku 1857. Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Odchod veľkého človeka

V roku 1868 Pasteur dostal mozgovú porážku, ktorá ochromila ľavú časť jeho tela. Napriek tomu sa z nej zotavil a pokračoval vo svojej práci. Choroba ho však výrazne poznačila a v roku 1895 umrel neďaleko Paríža. Spolu s manželkou mal 5 detí, no iba tri z nich sa dožili dospelosti.

Louisa Pasteura ako významného a váženého človeka pochovali v Notre-Dame, neskôr bol však premiestnený do hrobky. Tá je zdobená mozaikami, ktoré zobrazujú jeho laboratórium, prácu so zvieratami a jeho celoživotné úspechy, z ktorých má ľudstvo prospech dodnes.

5
Uložiť článok
Komentovať