Aj po rokoch výskumov vedcov dokáže stále prekvapiť, čoho všetkého je schopný a akým situáciám sa dokáže prispôsobiť. S niečím takýmto sa však ešte doteraz nestretli. Potkan, ktorý nemal mozog, dokázal vidieť, cítiť i počuť tak, ako ostatné potkany.

Potkan sa narodil so zvláštnou deformáciou

Ako informuje portál Medical Express, vedec z laboratória Craig Ferris si všimol počas jedného z výskumov zvláštnu vec. Skenoval mozgy starších laboratórnych potkanov, ktoré laboratórium obdržalo od farmaceutickej spoločnosti za účelom skúmania starnutia. Počas skenovania si však vedci všimli, že jeden z potkanov mozog v podstate nemá, napriek tomu však dokáže cítiť, vidieť a počuť rovnako, ako ostatné potkany so zdravým mozgom. Navyše, zdá sa, že potkanovi mozog chýbal už od narodenia, nijak ho to však neobmedzovalo.

Samozrejme, potkan, ktorý dostal meno R222, sa nenarodil celkom bez mozgu, trpel však ochorením hydrocefalom, ktoré spôsobilo, že sa mozog naplnil tekutinou, došlo k jeho stlačeniu a následnému kolapsu. Všetky časti, ktoré ináč vykonáva zdravý mozog, následne prebrali pozostatky mozgu, ktoré ostali chorobou nezasiahnuté, nadobudli však tvar tenkej palacinky. Niektoré časti mozgu, ako napríklad hipokampus, boli tak zdeformované, že sa na pohľad ani nedali rozoznať.

Dokáže sa takto prispôsobiť aj ľudský mozog?

Vedcov tento objav fascinuje najmä preto, lebo je to dôkaz toho, čo všetko mozog dokáže a čomu všetkému sa prispôsobí, a to nielen ten zvierací, ale aj ľudský. Objav potkana takmer bez mozgu vyvoláva množstvo otázok a jednou z nich je, koľko mozgového tkaniva je vlastne potrebného k tomu, aby jedinec dokázal fungovať. Zdá sa, že ak sa mozog dostatočne prispôsobí, vystačí si aj s minimom.

Ak sa mozog dokáže prispôsobiť, hovoríme o neuroplasticite a aj keď o tomto fenoméne vedia vedci už nejaký ten čas, takáto extrémna neuroplasticita je pozorovaná len veľmi zriedkavo. Zdá sa teda, že potkan R222 je akýmsi zázrakom prírody. S deformitou totiž prežil dva roky, čo je v prepočte na ľudský vek viac ako 70 rokov. Napriek ochoreniu ho bez skenovania nebolo možné od ostatných potkanov odlíšiť, správal sa úplne rovnako ako ktorýkoľvek iný zdravý potkan.

Samozrejme, vedci sa okamžite rozhodli vykonať na potkanovi rôzne testy, umiestnili ho napríklad do bludiska, aby zistili, či sa dokáže učiť a prispôsobiť sa novým podmienkam a prostrediu. Skúmali aj schopnosť udržania rovnováhy, no R222 podal rovnaké výkony ako zdravé jedince.

Jediný rozdiel bolo možné vidieť pri skúmaní nového prostredia. Kým ostatné potkany boli zvedavé a na novom mieste sa okamžite pustili do prieskumu, potkan R222 ostal na mieste. Takéto správanie je však bežné aj u zvierat, ktoré trpia úzkosťou a nemusí znamenať prítomnosť niečoho patologického. Vedci si teraz kladú otázku, do akej miery sa dokáže adaptovať mozog človeka? Zvládol by ľudský mozog adaptáciu až v takejto miere? Vedci sa domnievajú, že to nie je nemožné, portál ScienceMag totiž popisuje prípad, kedy bol mozog človeka takmer celkom nahradený tekutinou, napriek tomu mal však jedinec IQ 126.

Pozri aj:

Nový výskum prekvapil mnohých: Včely milujú konope, môže ich dokonca zachrániť

Medical Express