Foto: Unsplash

Sny fascinujú vedcov už celé desaťročia.

V priebehu nich sa podarilo napríklad zistiť, že v snoch spracúvame zážitky a informácie, ktoré mozog vstrebal počas dňa. Skúmanie snov je však pomerne náročnou disciplínou vzhľadom na to, že je takmer nemožné ich monitorovať a vedci sa musia spoliehať najmä na subjektívne výpovede ľudí.

Vedci dokážu ovplyvniť ľudské sny

Vedcom z MIT sa však podarilo nájsť spôsob, ako sa takpovediac „hacknúť“ do ľudských snov, píše portál Unilad. Sny sa dajú do istej miery kontrolovať za pomoci tzv. lucídneho snenia, nedokáže to však každý. Väčšina z nás sa jednoducho zmieri s tým, že sny, postavy a obrazy v nich sa objavujú úplne náhodne. Vďaka zariadeniu, ktoré dostalo pomenovanie Dormio, však vedci dokážu pozornosť snívajúceho zamerať na konkrétnu tému. Tejto technike sa hovorí cielená inkubácia snov, píše portál MIT.edu.

Proces je pomerne náročný, nie je to len o tom, že sa budete s niekým rozprávať o téme, o ktorej by mal snívať, až kým nezaspí. Procedúra je však finančne nenáročná, vďaka čomu je pre vedcov ešte zaujímavejšia. Ako ale cielená inkubácia snov vlastne funguje?

Najdôležitejšie je pre vedcov tzv. hypnagogické štádium spánku, teda čas, kedy sa nachádzame niekde medzi bdením a spánkom. Počujeme a vnímame, že sa okolo nás niečo deje, zároveň sa však už objavujú prvky snenia.

Práve toto je štádium, počas ktorého dokážu vedci takpovediac implantovať želanú tému do ľudskej mysle. Na cielenú inkubáciu snov využívajú vopred zvolený súbor slov, napríklad „nezabudni, že máš myslieť na strom“. Následne sa vďaka senzorom pripevneným na telo monitorujú reakcie snívajúceho. Zisťuje sa napríklad, ako sa mení srdcový tep jedinca, či ako sa mení intenzita pohybu prstov počas spánku.

Pomôže pri PTSD a nočných morách

Keď sa účastník výskumu zobudí, jeho úlohou je čo najpresnejšie si vybaviť, čo sa mu počas spánku snívalo. Údaje získané od rôznych účastníkov sa následne analyzujú a porovnávajú.

Výsledky doterajšieho výskumu ukázali, že až dve tretiny ľudí si po zobudení vybavovali sny, ktoré súviseli s verbálnymi podnetmi, ktoré im boli prezentované v hypnagogickej fáze spánku. Cielená inkubácia snov môže vedcom pomôcť lepšie pochopiť, ako vlastne mozog počas spánku funguje. Môže však zároveň pôsobiť ako terapeutická pomôcka, napríklad pri posttraumatickej stresovej poruche (PTSD) alebo v prípade, ak jedinec trpí nočnými morami.

Keďže bude zariadenie cenovo dostupné, v budúcnosti by mohlo byť bežne dostupné a ľudia by ho mohli využívať aj doma bez toho, aby museli chodiť do laboratórií. Okrem toho, cielená inkubácia snov je neinvazívna, čo znamená, že nijak nenarúša spánok jedinca.

Foto: pixabay

Niektorí psychológovia a odborníci na spánok sa však obávajú toho, že cielené zásahy do snov môžu mať na človeka aj negatívny vplyv. Ako uvádza portál One Zero, neraz predpokladáme, že podvedomie a nevedomie sú takpovediac bez inteligencie. Pravdou však je, že ľudské podvedomie sa riadi vlastnými pravidlami a nie je možné celkom ho ovládnuť.