Najmä vo vyššom veku začne aj zdravý človek slabnúť, fyzických síl ubúda, neraz sa objavujú nepríjemné choroby, dochádza aj k úbytku mentálnych síl. Nie je to však niečo, s čím by sa nedalo vôbec nič robiť. Aj keď starnutie sa zastaviť nedá, môžeme sa postarať o to, aby nám sily a mentálne schopnosti ubúdali o niečo pomalšie.
Glukóza zaťažuje mozog
Keď človek dosiahne vek 40 rokov, jeho mentálne schopnosti sa začínajú pomaly, ale isto zhoršovať. Proces deteriorácie teda začína omnoho skôr, ako sa odborníci pôvodne nazdávali. Ako ale informuje portál The Guardian, vedci prišli na spôsob, ako tento proces spomaliť. Tajomstvo spočíva v správnom stravovaní, a to v konzumácii potravy s nízkym množstvom jednoduchých uhľohydrátov.
Aby vedci lepšie chápali, aké zmeny sa dejú v mozgu v súvislosti s vekom, sledovali najmä mozgy mladých ľudí, ktoré ešte nevykazovali známky poškodenia. Práve vtedy je totiž prevencia najúčinnejšia. Výskumu sa však nezúčastnili len mladí ľudia, celkovo bolo zahrnutých 1 000 jednotlivcov vo veku od 18 do 88 rokov. Ukázalo sa, že poškodenie mozgu súvisiace s vekom záviselo najmä od toho, z akého zdroja získaval mozog energiu na svoje fungovanie.
Napríklad, glukóza znižuje stabilitu vytvorených mozgových prepojení, zatiaľ čo ketóny, ktoré produkuje pečeň, ak človek v strave obmedzí uhľohydráty, spôsobujú, že sú mozgové prepojenia stabilnejšie. Aj keď teda náš mozog starne rýchlejšie, ako si vedci mysleli, dobrou správou je, že tento proces je možné nielen spomaliť, ale správnym stravovaním čiastočne aj zvrátiť. Ako uvádza štúdia publikovaná v odbornom časopise PNAS, stačí, ak zredukujeme príjem glukózy a podporíme tvorbu ketónov v tele.
Ketogénna diéta má množstvo výhod, ale aj nevýhody
Čím sme totiž starší, tým je pre mozog náročnejšie glukózu efektívne spracovať. To znamená, že neuróny takpovediac hladujú a neurónové prepojenia sú nestabilné. Keď však vedci doplnili živiny, ktoré mozog spracúva o množstvo ketónov, došlo k stabilizácii neurónových prepojení nielen u starších ľudí, ale dokonca aj u mladých.
Jednu z možností, ako si v tele udržať správnu hladinu ketónov, je ketogénna diéta. V rámci tej by strava mala byť bohatá na tuky a na bielkoviny a mala by obsahovať málo uhľohydrátov. V súčasnosti sa ketogénna diéta využíva najmä ako podporná liečba pre deti trpiace niektorými druhmi epilepsie. Vedci však veria, že môže byť nápomocná aj pri iných neurologických ochoreniach, napríklad pri Parkinsonovej alebo Alzheimerovej chorobe.
Samozrejme, ketogénna diéta nie je úplne bez rizík. Napríklad, ak človek konzumuje veľké množstvo jedál bohatých na tuk, zvyčajne zabúda na ovocie a zeleninu a vystavuje sa riziku vzniku kardiovaskulárneho ochorenia. Doterajšie prieskumy ukázali, že najmenej zaťažuje mozog a srdce stredomorská strava, je však potrebných ešte množstvo ďalších výskumov.
The Guardian
Nahlásiť chybu v článku