Nánosy čierneho snehu a legenda o poslednom obyvateľovi
Počas prieskumu stretne Lyadov miestneho baníka Alexandra, ktorý tu vyrastal. Spolu prechádzajú jednou z vyľudnených štvrtí a Alexander spomína:
správy od nás budete mať ako prví.
Keď som bol malý, toto bola najlepšia štvrť v meste.
Tvrdí, že život tu bol kedysi úžasný: všetci boli priateľskí, navzájom sa navštevovali a starali sa o seba. „Nikdy sme nezamykali. Nevládol tu strach, ľudia si dôverovali.“
V jednej z usadlostí, ktorá vznikla kvôli ťažbe vzácneho druhu uhlia, dnes vraj žije už len jediný muž – nie však Alexander. „Legenda hovorí o starom pánovi, ktorý odmieta odísť a všetkými silami bráni svoj byt,“ vraví Alexander. „Možno je to pravda, možno nie, a je to len klebeta.“
Spoločne ešte nahliadnu do mesta Vorgašor, najľudnatejšieho v celej oblasti. Dnes tu žije približne 9-tisíc ľudí. Mnohí bývajú v budovách na hranici zrútenia: múry sú popukané, schodiská držia len na posledných kúskoch betónu. Pri výstupe sa Lyadov priznáva, že je vydesený. „Môže to so mnou spadnúť v ktoromkoľvek momente. Miestni sú na to zvyknutí, ja sa bojím. Keď sa ma ľudia pýtajú, ktoré miesto na mojich cestách bolo najdesivejšie, odpoveď nie je Severná Kórea. Je to toto miesto.“
Lyadov na záver ukazuje aj ďalší šokujúci detail: čierny sneh. „Keď spadne nový sneh, je biely. O chvíľu sa však zmieša s uhoľným prachom a dostane takúto farbu,“ hovorí, keď drží v ruke tmavú snehovú guľu. „Je to šialené.“
Premohli teroristov, no život si nezachránili. Pasažieri letu 93 z 11. septembra sa pri náraze vyparili
„Deje sa niečo príšerné, myslím, že to neprežijem“. Z posledných slov obetí 11. septembra mrazí ešte aj dnes
Vyšli sme na druhú najvyššie položenú chatu v Košickom kraji: Za pivo dáte 2,50, jeden pohľad nás zabolel
Navštívili sme jeden z najkrajších a najväčších slovenských vodopádov. Čakalo nás obrovské sklamanie
Za socializmu schátral, dnes v ňom boháči utrácajú tisíce eur. Z liečebne duchov vznikol najluxusnejší hotel Slovenska
Radek navštívil „najdivokejšiu krajinu sveta“: Prespával som aj u miestnych a platil im ryžou. Po zotmení som nevychádzal
Letela som ikonickým balónom v Turecku: Cena je 247 eur, museli sme počkať na schválenie civilným letectvom













Nahlásiť chybu v článku