Niektoré vynálezy považujeme za tak samozrejmé, že nám ani na um nepríde sa zamýšľať nad tým, kto ich vlastne vytvoril. Podobne je to aj s dvomi najvýznamnejšími vynálezmi českého chemika a profesora Otta Wichterleho. Ak sa pozriete teraz z okna na ulicu, možno by ste videli osobu, ktorá by tieto oba vynálezy mala práve na sebe. Sú to kontaktné šošovky a umelé pančuchy, tzv. silonky.
Génius, ktorý nemal prežiť
Otto Wichterle sa narodil 27. októbra 1913 v českom meste Prostějov. Narodil sa do bohatej rodiny podnikateľov, teda z tohto hľadiska mal šťastie. Detstvo mal poznačené tým, že nemal veľa kamarátov, navyše v šiestich rokoch takmer prišiel o život. Spadol do močovky a takmer sa v nej utopil, uvádza sa v práci, ktorá čerpá z autobiografickej knihy Otta Wichterleho – Vzpomínky.
Následne mal horúčky, ktoré neustupovali celé mesiace, lekár tvrdil, že bude žiť už iba rok. Po roku však stále žil, horúčky ustúpili a začal študovať doma za pomoci učiteľky.
Keď mal 8 rokov, nastúpil rovno do piatej triedy vďaka vedomostiam, ktoré za krátku dobu nadobudol. V triede bol ale najmenší a najmladší, ostatné deti boli o tri roky staršie, čo nebolo veľmi ľahké. Neskôr začal hrať tenis avšak potom naň zanevrel kvôli štúdiu. Zmaturoval s vyznamenaním, pričom ho veľmi bavila matematika. Uvažoval nad strojníckou fakultou, no napokon ho kamarát presvedčil, aby išiel na chémiu.
Aktívny vysokoškolák
Na vysokej škole sa začal zaujímať o zlepšenie samotného vyučovacieho procesu. Jeho nápady na zlepšenie však nepadli na úrodnú pôdu, niektorí profesori boli dokonca pobúrení.
Na škole sa mu však darilo, diplomovku písal pod vedením profesora Votočku, významného českého chemika. Po jej úspešnom obhájení zostal na škole, stal sa doktorom technických vied a neskôr mu Votoček poradil, aby upriamil svoju pozornosť na lekársku fakultu a nový odbor biochémia. To však bolo v čase začínajúcej druhej svetovej vojny a aj keď zložil viaceré skúšky z medicíny, uzavretie vysokých škôl mu to prekazilo. Pokračoval tak ako asistent profesora Votočku a 11. novembra po zabití študenta Jana Opletala vyzýval študentov, aby išli do ulíc.
Silon počas vojny
Po niekoľkých dňoch nastúpil Wichterle do výskumných chemických dielní firmy Baťa v Zlíne aj zo strachu, že by mohol byť zatknutý. Vo výskume sa mu darilo, pracoval na výskume nylonu 66, ktorý však nebol spriadateľný. To Otto vyriešil a už po pár mesiacoch mohli vyrobiť prvé dámske pančuchy. Materiál sa osvedčil a ani po polroku nosenia sa nepoškodili. Úspechy sa ale pred Nemeckom tajili a silon, ako nový materiál nazvali, sa začal masovo vyrábať až po vojne, uvádza stránka venovaná kontaktným šošovkám.
Počas vojny však mal aj Wichterle problémy. Pravidelne sa stretával so známymi, kde sledovali pohyb fronty a počúvali zahraničné správy. Boli považovaní za odbojovú bunku aj keď tou nikdy neboli. Gestapo zatklo Ing. Kouteckého, ktorého považovali za veliteľa a začali ho mučiť, aby vyzradil mená ostatných. On sa však radšej obesil v cele. Aj toto gestapo využilo a do cely priviedlo jeho manželku, ktorá v zrútení povedala všetky mená.
Wichterle bol tesne pred Vianocami roku 1942 zatknutý, no vďaka prihovoreniu sa nemeckého chemika Langenbecka ho neposlali do koncentračného tábora, ale iba väznili, odkiaľ sa dostal von po štyroch mesiacoch.
Prevratný objav
Po vojne sa Wichterle opäť vrátil na akademickú pôdu, začal písať skriptá, vylepšovať učebné osnovy, avšak začal byť nepohodlný pre komunistov, ktorí začali do vedení škôl stále viac prenikať. V roku 1958 ho prepustili, no Wichterle nastúpil na akadémiu vied, kde bol krátko na to menovaný vedúcim laboratória makromolekulárnych látok.
V tomto čase už pracoval na svojom najväčšom vynáleze – gélových kontaktných šošovkách. Traduje sa, že keď cestoval vlakom z Olomouca do Prahy, jeho spolucestujúci čítal článok o chirurgických náhradách oka. Wichterleho táto myšlienka upútala, no tušil, že najlepším implantátom by bola umelá hmota.
Robil pokusy so špeciálnym poly-hydroxyetyl-metakrylát gélom, ktorý lial do foriem, ale šošovky sa ničili a mali nepravidelné okraje. Po vyhadzove z univerzity pracoval na výskume na akadémii a tam sa im podarilo odlievať šošovky do skla. Boli presné a oči nedráždili. Ministerstvo zdravotníctva však v roku 1961 výskum zavrhlo kvôli neefektívnej výrobe. Akurát v tej dobe Wichterle dostal nápad výroby pomocou odstredivého odlievania v rotujúcich formách.
Keďže ale výskum už nemohol byť realizovaný na akadémii, prvý stroj vyrobil doma pomocou detskej stavebnice Merkúr.
Made in U.S.A.
Wichtrle si uvedomil, že s výrobou šošoviek súvisia aj veľké peniaze. V roku 1963 mal svoju metódu výroby šošoviek zdokonalenú a po niekoľkých mesiacoch rokovaní s firmami v USA začali vyrábať kontaktné šošovky. Keď v roku 1971 boli štátnou americkou inštitúciou odobrené, akcie firmy Bausch & Lomb raketovo vystrelili.
Medzitým však v Československu prišlo k normalizácii a Wichterle bol opäť komunistami zbavený funkcií. V USA sa jeho patenty vedome porušovali a pre komunistov nastala paradoxná situácia. Wichterle nemohol cestovať, tým pádom však nemohol dokazovať vlastníctvo patentov a štát tak prichádzal o veľký balík peňazí. Bolo mu preto povolené vycestovať a obhajovať svoj vynález a aj keď mu súdy v USA dali za pravdu, štát snahou zbaviť Wichterleho jeho úspechov napokon prišiel aj o približne miliardu dolárov.
Konečne uznanie
Neskôr sa komunisti prestali už o Wichterleho zaujímať, no skutočné uvoľnenie prišlo až po roku 1989. Boli mu udelené vyznamenania, stal sa prezidentom Československej akadémie vied a bol po ňom pomenovaný aj asteroid. Až do svojej osemdesiatky hrával tenis a viedol aktívny život.
V lete roku 1998 vo veku 84 rokov zomrel vo svojom letnom sídle v okrese Prostějova, kde je aj pochovaný.
Otto Wichterle je dôkazom, že génius sa dokáže uplatniť aj v skromných a jednoduchých podmienkach a za pomoci detskej stavebnice dokáže vytvoriť niečo, čo používajú denne milióny ľudí po celom svete na úpravu svojho zraku. Aj to je dôvod, prečo je považovaný za najväčšieho československého vynálezcu v období po druhej svetovej vojne.
Nahlásiť chybu v článku