Vyľudnená Bratislava, Foto: TASR

Mnoho ľudí ocenilo možnosť stráviť viac času so svojimi rodinami, prirodzenou reakciou bol však v prvých momentoch strach.

Slovensko nezasiahla pandémia koronavírusu takou silou ako iné krajiny sveta. Vďačiť za to zrejme môžeme vo veľkej miere včasnému prijatiu prísnych epidemiologických nariadení, ktoré do veľkej miery na niekoľko týždňov ovplyvnili životy všetkých obyvateľov Slovenska. Situáciu takýchto rozmerov sme na Slovensku v moderných dejinách ešte nezažili. Ako pandémia ovplyvnila naše životy preto skúmali aj vedci zo Slovenskej akadémie vied. 

Slovensko v prvej polovici marca prijalo na vtedajšiu epidemiologickú situáciu mimoriadne prísne preventívne a bezpečnostné opatrenia. Uzatvorené hranice, zatvorenie škôl a prakticky všetkých (okrem nevyhnutných) obchodných prevádzok či služieb trvalo niekoľko týždňov. Ovocie zbierame dnes, keď je Slovensko pandémiou najmenej zasiahnutou krajinou Európskej únie.

Život po uvoľnení opatrení, Foto: TASR

Pre všetkých obyvateľov Slovenska išlo o bezprecendentú situáciu. Toto obdobie poskytlo zaujímavú tému aj slovenským vedcom, a preto sa tím odborníčok z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV rozhodol zanalyzovať dopad pandémie na našu spoločnosť. Ako koronavírus ovplyvnil našu každodennosť a ako sme sa týmito zmenami vyrovnávali? Formou dotazníka to slovenské vedkyne zisťovali v druhej polovici marca a teraz v tlačovej správe prezentujú zaujímavé výsledky svojho výskumu.

Ako sa zmenili naše dni?

S pomocou dotazníku sa výskumný tím najskôr zaujímal o to, ako sa zmenili dni ľudí na Slovensku po prijatí prísnych epidemiologických opatrení.

  • Najčastejšie zmieňovanou zmenou bola práca z domu (31 percent), ktorá sa týkala najmä ľudí s vysokoškolským vzdelaním a z Bratislavského kraja. Naproti tomu ľudia so základným a stredným vzdelaním a respondenti z ostatných krajov spomínali najmä zotrvávanie doma na OČR, dovolenke, neplatenom voľne, prípadne ako dôsledok straty zamestnania (28 percent). Práve podnikatelia hovorili oveľa častejšie o strate svojej práce či zárobku, hoci na druhej strane ocenili trávenie viac času s rodinou.
  • O zmenách hovorili i v súvislosti so spôsobom trávenia voľného či popracovného času. Ľudia opisovali zásadné obmedzenie sociálnych kontaktov (28 percent), zníženie množstva času stráveného vonku (20 percent) a vo vyššej miere sa podľa nich venovali starostlivosti o deti (17 percent).
  • Približne desatina respondentov popísala spontánne zmeny vo svojom dennom režime aj v spotrebnom správaní (13 percent), zvýšenom množstve domácich prác (13 percent), ale zmienila aj stratu koníčkov (9 percent).
  • Ľudia žijúci bez detí v mladšom (18 – 29) i staršom veku (50 – 59) opisovali okrem obmedzení (strata koníčkov a sociálnych kontaktov) i možnosť dopriať si viac času na oddych a spánok a voľnejší denný režim. Trinásť percent ľudí uviedlo, že si mohli konečne organizovať čas podľa svojej potreby. Iná situácia bola v domácnostiach rodičov s dvoma alebo viacerými deťmi.
  • Menej často sa uvádzali zmeny ako strata zamestnania, viac existencie v online priestore, častejší pobyt vonku; viac času s rodinou a podobne. Len deväť percent respondentov uviedlo, že sa im denný režim v podstate nezmenil a ostal rovnaký (najmä ľudia na materskej či rodičovskej dovolenke, študenti a dôchodcovia). Tí súčasne zmieňovali aj chýbajúce sociálne kontakty, stretnutia s rodinou či priateľmi.
  • Z hľadiska dĺžky izolácie respondenti, ktorí boli doma iba kratší čas, hovorili častejšie o práci z domu a možnosti oddýchnuť si. Naproti tomu tí, ktorí strávili v izolácii už 11 a viac dní, zdôrazňovali minimalizovaný sociálny kontakt a obmedzený čas strávený vonku. V svojich spontánnych odpovediach reflektovali zvýšenú starostlivosť o deti, ako aj viac domácich prác.
Prázdne námestie v Banskej Bystrici počas pandémie, Foto: TASR

Čo sa dialo doma?

Obmedzenie sociálnych kontaktov, ale aj zabrzdenie hospodárstva malo za následok, že sme doma trávili oveľa viac času ako zvyčajne. Takáto zmena má veľký dopad na naše správanie, komunikáciu aj naše rodinné či partnerské vzťahy.

  • Väčšina respondentov popísala atmosféru vo svojej domácnosti ako pozitívnu a konštruktívnu (59 percent). Z hľadiska optiky počtu strávených dní v izolácii sa takto skôr vyjadrovali ľudia, ktorí sa začali izolovať len nedávno (jeden až päť dní). Možno predpokladať, že na viacerých z nich ešte nedoľahol tlak okolností a obavy, respektíve si ich nepripúšťali. Z hľadiska ekonomického postavenia, paradoxne, tak charakterizovali najmä podnikatelia a živnostníci. Mnohí oceňovali priestor na spoločné trávenie času s rodinou a utuženie atmosféru vzťahov, prípadne možnosť oddychu i spomalenia životného tempa bez výčitiek svedomia.
  • Približne 10 percent respondentov hovorilo o neutrálnej, prípadne nezmenenej atmosfére v domácnosti. Situáciu takto skôr charakterizovali respondenti, ktorí boli v izolácii šesť a viac dní, pričom to boli prevažne muži, ľudia bez detí, ale aj tí, ktorí neboli počas sledovaného obdobia v izolácii.
  • Naopak, o skôr negatívnej atmosfére v domácnosti sa zmienilo 17 percent respondentov, podľa ktorých sa napríklad medzi členmi domácnosti „zvýšilo napätie“ alebo zaznamenali „mierne dusno“. Ďalších 13 percent ľudí atmosféru charakterizovalo ako jednoznačne negatívnu či napätú. Títo opisovali prevládajúci pocit „ponorkovej choroby“, neslobody, ťaživosti a z toho vyplývajúcich konfliktov. Negatívne hodnotenie nálady v rodine prevládalo skôr u respondentov vo veku od 18 do 29 rokov. Práve títo zrejme intenzívnejšie pociťovali náhlu stratu bezprostredných sociálnych kontaktov, respektíve sa výrazne zmenili ich životné okolnosti.
  • V spontánnych popisoch nálady v domácnostiach bol často zastúpený strach – z neznámeho, budúcnosti alebo špecificky strach o blízkych (14 percent) či obavy z vývoja atmosféry medzi ich členmi (10 percent). V menšej miere sa v opisoch objavili charakteristiky ako premenlivá či individuálne vnímaná nálada (najmä podľa miery zaťaženia jednotlivých členov domácnosti alebo psychického stavu dospelých alebo detí).
Ilustračná fotografia, Unsplash

Čo sme pociťovali? 

Pandémia koronavírusu a s ňou súvisiace nariadenia v neposlednom rade ovplyvnili aj naše emočné prežívanie. Na každého mohla mimoriadna situácia vplývať inak, v spoločnosti však napriek tomu možno sledovať spoločné vzorce emočného prežívania.

  • Hoci je škála spontánne uvádzaných emócií v súvislosti s vypuknutím nákazy naozaj rozmanitá, dominuje v nej na prvom mieste strach – v podobe obáv, úzkosti či až paniky. Strach uvádza každý druhý z respondentov (51 percent) vo svojej odpovedi na otázku Ako by ste charakterizovali vaše aktuálne pocity vo vzťahu k vypuknutiu nákazy. S výrazným odstupom nasledujú opisy pocitov ako bezmocnosť, neistota, nedôvera (16 percent); Spontánne svoje pocity takto charakterizovali viac ženy ako muži a ľudia žijúci v rodine. V konkrétnych výpovediach dominoval strach o blízkych (najmä starších členov rodiny a deti), ale aj obavy z vlastnej nákazy (hlavne u ohrozených skupín, napr. seniorov, chronicky chorých či tehotné ženy), ekonomických dôsledkov či strach z ďalšieho vývoja udalostí v krajine a z následnej závislosti od zdravotníckej opatery na Slovensku.
  • Časť respondentov deklarovala pragmatické nastavenie až odstup (13 percent) a pokoru, rešpekt, aj potrebu zmeny hodnôt (13 percent). V prvom rade vyjadrovali rešpekt voči prírode a jej silám (od racionálnej argumentácie až po prejavy fatalizmu), úcty k Bohu, ale aj k ľuďom v prvých líniách. Medzi nimi prevažovali ľudia vo veku 60 a viac rokov, ktorí vyjadrili aj pocit nádeje, optimizmu; prekvapenia; ale aj zmierenia a vyrovnanosti.
  • V podobnom počte odpovedí bol uvádzaný zmätok, teda premenlivé a rozporuplné pocity – 13 percent. Vo väčšej miere tak charakterizovali svoje pocity ľudia vo veku 18 až 29 rokov, ktorí na jednej strane vyzdvihli pocity nádeje a optimizmu, ale zároveň pripustili napätie a stres.
  • Ľudia reflektovali aj pozitívne pocity (8 percent), opierajúc o radosť zo „spomalenia“, zníženia každodenného stresu a spoločného času s rodinou; ale aj v súvislosti so životným prostredím, ktoré podľa respondentov dostalo možnosť si „vydýchnuť“.
  • Menej bol spomínaný smútok, depresia (8 percent); hnev, nespokojnosť (7 percent); nádej a viera (7 percent); neurčité, skôr neutrálne pocity (6 percent); napätie, stres, nervozita (5 percent); prekvapenie, šok (5 percent) a ďalšie.
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )