Foto: archív Alexandra Benická

Opatrenia spojené s koronavírusom sa v jednotlivých krajinách líšia a stále menia. Na Azorských ostrovoch platili donedávna pravidlá, kvôli ktorým ľudia trávili v karanténe dlhé týždne. Zažila ju aj táto dvojica zo Slovenska.

Šíriaci sa koronavírus skomplikoval mnohým ľuďom ich cestovateľské plány. Ak patríte medzi tých, ktorí sa aj napriek tomu rozhodli vycestovať, je nutné počítať s možnosťou, že vám môžu vírus zistiť počas ciest a zostanete “uväznení” v cudzej krajine. Preto dopredu odporúčame preštudovať si miestne opatrenia. To je prípad aj dvojice mladých Slovákov Aleaxndry a Lukáša, ktorí nám priblížili, ako vyzerá cestovanie v tomto období, ako sa dozvedeli že sú pozitívni na koronavírus, koľko týždňov museli stráviť v karanténe, ale aj to, ako chorobu znášali, alebo ako hodnotia opatrenia na Azoroch v porovnaní so Slovenskom.

Alexandre a Lukášovi zistili koronavírus PCR testami hneď po príchode na Azorské ostrovy. Podľa miestnych nariadení museli stráviť svoju karanténu v štvorhviezdičkovom hoteli na ostrove. Ako nám prezradila Alexandra v rozhovore, svoje rozhodnutie neľutujú, na ostrove však ešte pred niekoľkými dňami platili pravidlá, podľa ktorých museli mať návštevníci v karanténe až dva negatívne testy, aby ju mohli opustiť. Napokon však miestna vláda pravidlá upravila, a tak boli Alexandra a Lukáš z karantény prepustení po viac ako troch týždňoch. Mohli v nej totiž stráviť ešte oveľa viac času.

V rozhovore s Alexandrou Benickou sa dozviete:

  • Ako sa dozvedeli, že sú pozitívni na koronavírus?
  • Ako vyzerá karanténa na Azorských ostrovoch?
  • Čo mali v rámci nej povolené?
  • Aký dlhý čas v nej strávili?
  • Prečo mohli turisti stráviť na Azoroch v karanténe aj niekoľko mesiacov?
  • Ako sa situácia zmenila?
  • Ako vnímajú miestne opatrenia v porovnaní s tými na Slovensku?
Foto: archív Alexandra Benická

Že ste pozitívni na koronavírus ste sa dozvedeli až priamo na Azoroch? Ako to prebiehalo?

Áno, to, že sme pozitívni nám bolo telefonicky oznámené cca 24 hodín po vykonaní testu na koronavírus, ktorý sme absolvovali po prílete na letisko v Ponte Delgada. Testuje sa klasickou PCR metódou, a teda brané sú stery z nosa aj z hrdla. Celý proces je veľmi rýchly, zdržanie môže nastať len v prípade, ak sa do radu na testovanie dostanete medzi poslednými. Po absolvovaní testu sme sa taxíkom dopravili na miesto nášho ubytovania a izolovali sa na izbe až do oznámenia výsledku, keďže také sú oficiálne pravidlá. 21. 10. vo večerných hodinách nám zavolali a oznámili pozitivitu nášho výsledku spolu s inštrukciami, ako máme postupovať a čo sa bude ďalej diať.

Pred prevozom do karanténneho hotela od nás bolo vyžadované odoslať autoritám mail s našimi osobnými údajmi spolu s informáciou o tom, s kým sme sa počas nášho pobytu na území Azorov stretli na bližšie ako 2 metre a na čas dlhší ako 15 minút, v akých uzavretých priestoroch sme sa pohybovali a aká bola adresa nášho ubytovania. Po tom, ako sme na nimi uvedený mail poslali vyžadované informácie, do hodiny na našu adresu prišlo vozidlo podobné sanitke, ktoré nás previezlo priamo do hotela The Lince Azores, ktorý je jedným z dvoch karanténnych hotelov tu na Azoroch.

Pri komunikácii s autoritami si však treba dať pozor na to, dokedy máte booknuté ubytovanie, keďže od Vás budú pravdepodobne chcieť aj potvrdenie o ubytovaní, pretože v prípade, že ho máte napr. na 7 dní, môže sa stať, že do karantény vás vezmú až potom, a tieto prvé dni budete musieť stráviť vo vlastnom ubytku a na vlastné náklady, aj čo sa týka stravy.

Čo nasledovalo potom? Ako vyzerá karanténa na ostrove?

Po príchode na recepciu hotela nám bolo pracovníčkou oznámené, že sa naša izba nachádza na prvom poschodí. Následne sme dostali kartu od izby. Veľmi oceňujeme fakt, že aj napriek tomu, že na hotel sme dorazili okolo 22:00 v noci, dostali sme večeru. Karanténa na Azoroch je pre turistov bezplatná. Náš hotel bol 4-hviezdičkový, pričom druhé karanténne miesto, Hotel Ponta Delgada, má hviezdy 3. Na izbe sme boli spolu, bola vkusne zariadená, s dvomi veľkými posteľami, minibarom, LCD televízorom, dlhým stolom na prácu či obedy a večere. Mali sme k dispozícii stabilné internetové pripojenie, kúpeľňu spojenú s toaletou a veľké okno na celú stenu s výhľadom na ulicu a oceán v diaľke.

V porovnaní so slovenskou karanténou je vybavenie izieb na určite omnoho vyššej úrovni. Stravu sme dostávali v troch časových intervaloch: 8:00, 13:00 a 20:00. Jedlo vždy priniesli pred izbu a zaklopali. Niekedy ho nechali pred dverami a čakali v bezpečnej vzdialenosti, kým si ho neprevezmeme, inokedy čakali s jedlom a podali nám ho priamo do ruky.

Každý deň sme absolvovali telefonát s doktorkou, ktorá si zaznamenávala náš zdravotný stav a symptómy, pričom nám vždy nezabudla pripomenúť, že ak budeme potrebovať nejaké lieky, nemáme sa hanbiť a ozvať sa. Jediný deň, kedy sme tento telefonát neabsolvovali, bola nedeľa.

Foto: archív Alexandra Benická

Ako dlho ste boli v karanténe?

V karanténe sme boli od 21.10., pričom sme mali zakázané vychádzať z izby. Princíp je v podstate rovnaký ako v prípade slovenskej štátnej karantény, akurát to tu na Azoroch všetko funguje trikrát lepšie a plynulejšie. Mali sme povolené donášky jedla, čo je úžasné, keďže nám to veľmi uľahčuje život v prípade, že nám nesadne obed či večera. Vieme však o prípadoch z druhého hotela, kedy mali s donáškovým jedlom na recepcii problém.

Mali sme naozaj šťastie v tom, že tu máme nášho „partner in crime“, slovenského cestovateľa a dobrodruha Choviho, ktorý nám chodil nakupovať vždy, keď sme niečo potrebovali. Choviho sme osobne spoznali práve počas nášho pobytu v Porte, kde sme vybehli na kávu a Pastel de Nata. Tesne pred našim letom na Azory sme zistili, že Chovi tiež v ten deň priletel na Azory a nasledujúci deň, po tom, ako sme dostali naše výsledky, sme ho kontaktovali. Odvtedy je pre nás veľkou oporou, pomáha nám, ako dokáže a aj vďaka nemu bola naša karanténa oveľa znesiteľnejšia.

Aké boli vaše prvé reakcie, keď ste sa dozvedeli, že máte koronavírus?

Boli sme, samozrejme, prekvapení, ale nebrali sme to nejako tragicky. Rátali sme s tým rizikom, keďže pri cestovaní sme prišli do kontaktu s množstvom ľudí aj napriek opatrnosti a ostražitosti. Keď sa na to spätne pozrieme, sme spokojní s rozhodnutím ísť na Azory a nie domov. Karanténa na Azoroch je pre nás lepšia ako tá na Slovensku, aj keď doma by nešlo o tú štátnu.

Keby nám diagnostikovali covid kdekoľvek inde v Európe, určite by sme báli viac, no išli sme sem s vedomím, že ak k tomu dôjde a budeme pozitívni, na Azoroch sa o nás postarajú. Keď sme začali mať prvé symptómy, čo bolo hneď deň po našom prevoze do karantény, nebolo nám všetko jedno a začali sme sa trochu báť, čo s nami bude v prípade, že budeme potrebovať prevoz do nemocnice a podobne, no po pár dňoch sme z toho zlého boli vonku a zatiaľ sa nám túto skúsenosť darí brať pozitívne.

Keďže sme už dlhšie na cestách, konečne sme mali čas oddýchnuť si, dokončiť rozpracované projekty a seminárky, porozmýšľať čo ďalej so životom a akým smerom sa ubrať. Jediný downside tejto situácie bol fakt, že sme netušili, dokedy v karanténe budeme. Mali sme v nej totiž byť až do momentu, kedy za sebou budeme mať 2 negatívne testy, čo podľa skúseností tunajších lekárov môže trvať aj 2 mesiace.

Foto: archív Alexandra Benická

Aké príznaky koronavírusu ste pociťovali?

Veľké zdravotné problémy sme nemali, no bezpríznakoví sme neboli. Lukáš mal v priebehu 5 dní snáď všetky symptómy uvedené na WHO stránke, aj keď, vďakabohu, všetky len krátkodobo alebo v miernej forme. No a čo sa týka mňa, jedným z prvých a najhorších príznakov pre mňa bola kompletná strata čuchu a chuti, čo bola nová a depresívna skúsenosť. Keď ste zavretí v karanténe a nemôžete sa tešiť ani z jedla, keďže nič necítite, nie je to nič moc. Každopádne, chuť aj čuch sa mi asi po týždni začali pomaly vracať a teraz sú naspäť tak na 75 %.

Už pár dní sa však tieto percentá nezvyšujú, takže len čas ukáže, či je tento stav trvalý. Okrem toho bol samozrejmosťou kašeľ, pocit zapchatého nosa, malátnosť, únava a celková vyčerpanosť. Po zmiznutí všetkých vyššie popísaných symptómov sa u mňa navyše na dva dni objavili mierne ťažkosti s dýchaním, kedy som mala pocit, že moje telo nevdychuje dostatok kyslíka, ktorý sa potom snažilo nahnať suchým dusivým kašľom.

Snažili sme sa v tom čase obaja preventívne robiť dýchacie cvičenia a ležať čo najmenej na chrbte, a tento symptóm o dva dni zmizol. Možno sám od seba a možno práve kvôli daným cvičeniam.

Cestovali ste zo Slovenska alebo ste boli predtým v inej krajine?

Do Portugalska sme prileteli 2. októbra z Viedne. Keďže Lisabon bol v tom čase úplným hotspotom covidu v Portugalsku, rozhodli sme sa pristáť v Porte, prezrieť si mesto, navštíviť pár priateľov a, samozrejme, skúsiť surfovanie. Po pár dňoch sme sa presunuli do mesta menom Covilhã, kde sme sa zúčastnili Erasmus+ mládežníckej výmeny s názvom „Into the Wild“ prostredníctvom organizácie ADEL Slovakia. Projekt bol zameraný na sebarozvoj, leadership, vystupovanie zo svojej komfortnej zóny a prekonávanie samého seba.

Už počas projektu sme sa rozhodovali, kam budú smerovať naše ďalšie kroky, keďže Portugalsko je pre Slovensko červená krajina a na príchod domov potrebujeme negatívny test. Keďže absolvovanie karantény doma a následné testovanie zdarma sme už na začiatku zavrhli, rozhodli sme sa, že pôjdeme na Azory, kde vás po príchode zadarmo otestujú. Navyše, po 6 dňoch na ostrove ste testovaní opäť a práve tento druhý test sme plánovali použiť ako našu priepustku pri návrate na Slovensko. Chceme však poznamenať, že aj napriek tomu, že situácia dopadla inak, ako bolo pôvodne plánované, naše rozhodnutie neľutujeme a keby máme možnosť, nemenili by sme ho.

Foto: archív Alexandra Benická

Ak by ste mali porovnať opatrenia proti koronavírusu na Azoroch s tými slovenskými, vidíte v niečom priepastný rozdiel?

Portugalci sú vo všeobecnosti z nášho pohľadu veľmi zodpovední. Ľudia poctivo nosili rúška aj na verejných priestranstvách a na ulici, aj keď to v čase nášho príchodu do Portugalska ešte nemali povinné. Samozrejmosťou bol social distancing, čo sme si všimli už po prílete do Porta. V potravinových prevádzkach poctivo kontrolovali počet osôb vnútri špeciálnymi signalizačnými zariadeniami nainštalovanými pri vchode, ktoré počítali počet osôb v prevádzke a signalizovali, či daný zákazník smie vstúpiť dnu, alebo musí počkať, kým niekto opustí nákupný priestor.

Dezinfekcia pri vchode nebola iba na okrasu, ako býva často na Slovensku zvykom a ľudia boli dokonca častokrát upozorňovaní personálom na jej použitie. Stalo sa to aj nám napríklad pri opustení stola v reštaurácii s cieľom ísť na toaletu. Dezinfekciu sme museli použiť cestou tam i naspäť. Čo sa týka Azorov, ak máme byť úprimní, sme teda osobne celkom prekvapení z faktu, že tu v hoteli nám napríklad častokrát jedlo podávajú z ruky do ruky, čo podľa nášho názoru nie je vôbec potrebné.

Celkovo si však občania uvedomujú, ako veľmi dôležité je to, aby sa vírus nezačal nekontrolovateľne na ostrove šíriť, pretože tým, že ostrov je extrémne závislý na turizme, ktorý pochopiteľne vďaka covidu veľmi utrpel a už teraz má veľké množstvo ľudí problém zamestnať sa, ak by sa situácia na ostrove zhoršila, malo by to na domácich naozaj veľmi negatívny dopad. Práve kvôli závislosti na turizme sa snažia turistov motivovať rôznymi benefitmi, či už je to karanténa zadarmo alebo 35-eurový voucher pre každého turistu v prípade, že priletíte na ostrov s už vykonaným negatívnym testom.

Pred príchodom sme azorskú karanténu a jej pravidlá považovali za veľmi rozumné a pochopiteľné. Po troch týždňoch tu v karanténe sme však dospeli k názoru, že bola možno až príliš striktná. Pokiaľ ste plánovali po karanténe zotrvať na ostrove a cestovať, čo bol aj náš prípad, mali ste povinnosť mať dva za sebou negatívne PCR testy, čo mohlo trvať týždne či dokonca mesiace.

Tento fakt sa nepáčil mnohým ľudom tu uväzneným v karanténe, ktorí tu boli už takmer mesiac a jediné, čo chceli, je dostať sa domov čo najskôr. Mnohí z nich nemali možnosť pracovať na diaľku a boli teda bez príjmu, museli platiť nájom. Doma majú rodiny či rodinných príslušníkov, ktorým treba pomáhať a podobne, a preto je ich situácia naozaj nezávideniahodná. Vzhľadom k tomu sa rozhodla miestna vláda zmeniť pravidlá a po novom, každý kto bol v karanténe 10 dní a po nich nemal žiadne symptómy, je prepustený, keďže už nie je infekčný. Čiže sa zaviedol systém, ktorý funguje aj na Slovensku.

Pre viac zaujímavostí z Azorských ostrovov a ďalších ciest, sledujte Alexandru a Lukáša na Instagrame. Situácia a platné pravidlá v daných krajinách sa rýchlo menia. Ak chcete momentálne vycestovať na Azorské ostrovy, musíte sa ešte pred odletom preukázať aktuálnym negatívnym PCR testom. Preto ak cestujete, odporúčame neustále sledovať najnovšie informácie o danej krajine. 

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )