Indický oceán je tretím najväčším oceánom našej planéty. Zo severu ho ohraničuje Južná Ázia, zo západu Arabský polostrov a Afrika a z východu Malajský polostrov spolu s Austráliou.

Guinejský záliv patrí medzi najväčšie zálivy na svete. Často je považovaný za centrum našej planéty. Práve v ňom sa totiž pretína rovník s nultým poludníkom.

Červené more od seba oddeľuje Afriku a Áziu. V jeho severnej časti nájdete Suezský prieplav, ktorého vybudovanie v 19.storočí skrátilo námornú cestu z Európy do orientálneho sveta o tisícky kilometrov.

Karibské more leží v Strednej Amerike južne od Mexického zálivu. Pomenovanie dostalo po indiánskom kmeni Karibov, ktorí okolité ostrovy obýval pred príchodom Európanov.

Hudsonov záliv nesie pomenovanie po známom polárnom bádateľovi menom Henry Hudson. Ten túto oblasť preskúmal na lodi Discovery v roku 1610. Zo zálivu Hudson so svojou posádkou "zablúdil" pri hľadaní severnej námornej trasy do Číny.

Japonské more sa nazýva japonským od 19. storočia, kedy Japonsko postupne získalo v tejto oblasti najväčší vplyv. Juhokórejská republika však túto oblasť stále nazýva Východným morom, kým KĽDR zas Kórejským východným morom.

Bahr al-Arab - z arabského prekladu Arabské more. Táto časť Indického oceánu je pre svetové hospodárstvo výnimočne dôležitá. Prúdi ňou totiž obrovské množstvo ropy, ktorá pochádza z Perzského zálivu.

Tasmánske more je pomenované po holandskom objaviteľovi, ktorý okrem Nového Zélandu v rokoch 1642-1643 objavil aj Tasmániu. Podrobne však túto oblasť preskúmal v 18. storočí až James Cook.

Na jednom brehu Európa, na druhom Ázia. Čierne more sa rozlieva na pobreží Ukrajiny, Rumunska, Bulharska, Ruska, Gruzínska a Turecka.

Severné more je dôležitou súčasťou európskeho hospodárstva. Je obrovskou zásobárňou ropy, zemného plynu a významné lovisko rýb. Okrem toho do neho ústia dôležité európske rieky ako Rýn, Labe či Temža.