Červené bahno v Kolontári

Foto: Kormányzati Kommunikációért Felelős Államtitkárság / TASR (Ladislav Vallach)

Od nešťastia v maďarskom Kolontári ubehlo 16 rokov.

Až do roku 2010 obec Kolontár v Maďarsku nebola príliš výrazným bodom na mape. Obyvatelia tu žili pomerne obyčajný život. Všetko sa však zmenilo 4. októbra pred 16 rokmi. Miestna hrádza plná kalu sa pretrhla. Toxické bahno zaplavilo všetko, čo mu prišlo do cesty. Nebolo pred ním úniku.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Obce zalialo toxické bahno

Písal sa 4. október 2010, keď nielen maďarské médiá obletela strašná správa. Ako sme vás informovali, začiatkom mesiaca zasiahli Maďarsko prudké dažde. V ich dôsledku sa pretrhla hrádza na odkalisku pri meste Ajka a približne milión kubických metrov červeného kalu (hovorí sa mu aj červené bahno) zalialo obce Kolontár, Devecser, ale aj Somlóvásárhely.

K incidentu došlo približne 150 kilometrov od Budapešti. Odkalisko patrilo hlinikárni MAL. Na desiatich skládkach bolo celkovo uskladnených 80 miliónov kubických metrov kalu. Z toho 30 miliónov červeného kalu, ktorý je mierne rádioaktívny a rakovinotvorný.

Červené bahno v Kolontári
Foto: Civertan, CC BY-SA 2.5, via Wikimedia Commons

Z webu The Independent sa dozvedáme, že analýzy Greenpeace preukázali prítomnosť toxických látok vrátane arzénu či ortuti. Zistená koncentrácia arzénu pritom bola dvojnásobná v porovnaní s množstvom, ktoré sa bežne vyskytovalo v červenom bahne.

Zomrelo 10 ľudí vrátane dvoch detí

Podľa BBC boli na miesto ihneď privolané záchranné zložky, ktoré robili všetko, čo bolo v ich silách, aby ničivú vlnu červeného bahna zastavili, no bolo to márne. V obciach vyhlásili aj výnimočný stav. Na pomoc pri záchranných prácach boli vyslané armádne vozidlá, dva vrtuľníky a približne 40 vojakov.

Bahno, ktorého hladina v uliciach vystúpila na dva metre, zaplavilo všetko vrátane domov. Niektorí obyvatelia v strachu ušli na strechy svojich domovov. Všade naokolo ostalo všetko sýtočervené. O život prišlo napokon 10 ľudí. Prvou z obetí bol 35-ročný muž, ktorý práve sedel v aute, keď ho kal strhol. Vo vozidle sa utopil.

Červené bahno v Kolontári
Foto: TASR – Ladislav Vallach

Ďalšie obete odniesol kal niekoľko kilometrov ďaleko. Podľa The Guardian jeden z obyvateľov prišiel o oboch rodičov. Telo jeho otca sa podarilo nájsť až o týždeň neskôr. Ležalo na futbalovom ihrisku pod vrstvou bahna 5 kilometrov od domova. Telo jeho matky sa našlo v dome. Vlna bahna ju zmietla krátko po tom, ako na stôl naservírovala obed. Medzi obeťami boli aj súrodenci vo veku tri roky a jeden rok.

Ekologická pohroma nevídaných rozmerov

Kal zničil stovky domovov. Približne 150 ľudí museli pre rôzne poranenia hospitalizovať. Viacerí utrpeli po kontakte s kalom chemické popáleniny, píše web NBC News. Obyvateľov zaplavených obcí bolo nutné evakuovať. Polícia okolie obcí uzavrela a strážili ho vojaci. Bolo jasné, že návrat domov pre obyvateľov tak skoro bezpečný nebude.

Bahno bolo nutné odstrániť a látky v ňom zneutralizovať. Navyše, hrozbou sa stalo aj bahno, ktoré neskôr vyschlo. Toxický prach z neho vietor roznášal vo vzduchu. Vtedajší premiér Viktor Orbán sa podľa BBC vyjadril, že nejde len o ľudskú katastrofu, ale aj o ekologickú. Červené bahno sa totiž dostalo aj do Dunaja. Ryby, ale aj ďalšie živočíchy, húfne hynuli.

Červené bahno v Kolontári
Foto: Kormányzati Kommunikációért Felelős Államtitkárság

Ľudia boli nahnevaní

Tibor Dobson, ktorý v tom čase pôsobil ako predstaviteľ úradu pre mimoriadne situácie, uviedol, že všetok život v rieke Marcal, ktorá sa vlieva do Dunaja, bol vyhubený. Krajiny ležiace nižšie po toku od Maďarska, vrátane Chorvátska, Srbska a Rumunska, preto boli nútené urýchlene vypracovať núdzové plány.

Niektorí sa ale snažili situáciu ako-tak upokojiť. Odborník na životné prostredie Paul Younger z Newcastle University napríklad tvrdil, že kal je síce dráždivý, pre ľudí však nepredstavuje ohrozenie života. „Nie je to ako veľký únik kyanidu,“ vyjadril sa pre BBC.

Červené bahno v Kolontári
Foto: TASR – Ladislav Vallach

U ľudí vyvolalo pobúrenie aj to, akým spôsobom sa firma MAL ku katastrofe postavila. Komunikovala málo a príliš neskoro. Agentúra Reuters však už 6. októbra, teda len dva dni po pretrhnutí priehrady, informovala, že hlinikáreň opäť obnoví produkciu. Jej pozastavenie pritom nariadila vláda.

Spoločnosť vinu odmietala

Polícia krátko po incidente začala vyšetrovanie. Spoločnosť MAL sa však podľa The Telegraph vyjadrila, že v zmysle vtedajších predpisov Európskej únie sa červený kal nepovažoval za toxický. Spoločnosť dodala, že nemohla urobiť takmer nič, aby úniku bahna zabránila. Jej vedenie si vraj blížiacu sa katastrofu jednoducho všimnúť nemohlo a nedalo sa jej zabrániť napriek tomu, že vraj boli dôsledne dodržiavané všetky technologické postupy.

Napriek tomu však napokon riaditeľ spoločnosti skončil o niekoľko dní neskôr v rukách polície, informoval web The New York Times. Orbán vtedy spoločnosť obvinil z toho, že uprednostnila túžbu po zisku pred bezpečnosťou obyvateľov. Tvrdil, že niekto v spoločnosti musel vedieť o tom, že nádrže s kalom nie sú v poriadku, no v záujme zisku mlčal a dúfal, že ku katastrofe nikdy nedôjde.

Červené bahno v Kolontári
Foto: Solymári, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Hrozilo, že Zoltán Bakonyi, ktorý stál na čele spoločnosti v pozícii generálneho riaditeľa, bude spolu so 14 zamestnancami, medzi ktorými boli viacerí manažéri, pre zanedbanie s katastrofálnymi následkami čeliť 10-ročnému väzeniu. Úrady v roku 2011 uložili spoločnosti pokutu vo výške 135 miliárd forintov (v tom čase to predstavovalo v prepočte 483,5 milióna eur) a pristúpili k znárodneniu závodu.

Bolo možné katastrofe zabrániť?

Vytvorený bol aj kompenzačný fond pre obete tragédie a na vyčistenie miest sa minulo obrovské množstvo financií. Aj roky po nej ale ostali niektoré miesta pre ľudí uzavreté a obyvatelia, ktorí sa rozhodli vrátiť domov, si na nich nemohli nič vypestovať. Mnohí sa už do Kolontáru a ostatných obcí jednoducho vrátiť nedokázali. Niektoré stopy po incidente sú pre nich nezmazateľné.

Červené bahno v Kolontári
Foto: danmay, CC BY 3.0, via Wikimedia Commons

V roku 2016 však The Guardian informoval, že obvinené osoby boli zbavené akýchkoľvek obvinení. Ľudí, ktorých sa katastrofa dotýkala, to, pochopiteľne, nahnevalo. Súd totiž konštatoval, že zamestnanci nemôžu byť trestne zodpovední, pretože katastrofu údajne spôsobila strata stability podložia. Spoločnosť Greenpeace ale protestovala a tvrdila, že na satelitných záberoch bolo jasne viditeľné, že sa steny nádrže s kalom hýbu. Je podľa nej isté, že išlo o ľudské pochybenie.

Nový súdny proces a tresty

V roku 2017 bola platnosť verdiktu zrušená a bol nariadený nový súdny proces. V roku 2019 portál Euronews informoval, že súdne konanie sa napokon skončilo odsúdením 10 z pôvodne 15 obžalovaných. Piati ľudia boli oslobodení. Súd uznal, že obžalovaní ignorovali varovné signály pred katastrofou a zavádzali úrady, ale aj občanov.

Červené bahno v Kolontári
Foto: TASR – Ladislav Vallach

Dôjsť malo aj k porušovaniu bezpečnostných protokolov. Zoltánovi Bakonyimu súd napokon vymeral nepodmienečný trest vo výške 2,5 roka za mrežami, informoval web Teraz. Bakonyiho technický zástupca dostal 2 roky. Ostatným obvineným boli uložené podmienečné tresty. Jeden z nich dostal peňažný trest a jednému z odsúdených bolo udelené pokarhanie.

Web Kúria Bíróság ale v roku 2021 informoval o sprísnení Bakonyiho trestu. Dostal 4 roky za mrežami a na nasledujúce 4 roky zákaz podieľať sa na verejnom dianí. Ďalší odsúdení mali taktiež sprísnené tresty. Technický riaditeľ dostal 3 roky za mrežami a zodpovedný pracovník 2 roky a 6 mesiacov.

O záplave červeným bahnom sa do dnešného dňa hovorí ako o jednej z najhorších ekologických katastrof, aké kedy Maďarsko zažilo. Niektorí incident dokonca prirovnávajú k Černobyľu.

Uložiť článok

Najnovšie články