Foto: Pixabay/Youtube( experimentsrus)

Cez víkend ostrov zasiahli rozsiahle požiare.

Ostrov Gruinard nachádzajúci sa pri severozápadnom pobreží Škótska zasiahli cez víkend veľké požiare, ktoré prakticky zasiahli celú jeho rozlohu. Tento malý ostrov, na dĺžku má asi dva kilometre a na šírku jeden kilometer, by nebol v podstate ničím zaujímavý, ak by tam počas 2. svetovej vojny neprebiehal tajný experiment.

Článok pokračuje pod videom ↓

Ostrov je dodnes neobývaným a požiare momentálne z veľkej časti ustúpili, aj keď sa odtiaľ stále dymí, uvádza portál IFL Science.

Počas druhej svetovej vojny bol ostrov Gruinard miestom biologického vojnového experimentu, ktorý uskutočnili britskí vojnoví vedci. Tí sa pohrávali s myšlienkou použitia antraxu proti nacistickému Nemecku. V rámci operácie by zhadzovali na polia s dobytkom ľanové peletky obsahujúce spóry antraxu. To by spôsobilo nákazu a likvidáciu dobytka, ako aj tisícov civilistov. Týmto krokom by sa ochromilo poľnohospodárstvo Nemecka.

Antrax (slezinová sneť)

  • je infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Bacillus anthracis.
  • šíri sa spórami baktérií. Spóry sú zákerné aj tým, že dokážu v pôde prežiť desaťročia pripravené infikovať obeť.
  • pri styku s kožou spôsobuje pľuzgiere či vredy.
  • pri vdýchnutí vedie k horúčke, kašľu či únavu. Aj pri liečbe je vdýchnutie spór baktérie takmer vždy smrteľné.

Experiment s antraxom

Briti začali o využití antraxu ako biologickej zbrane uvažovať, keď sa im takéto informácie dostali od Nemcov, že na tom pracujú. Vybrali preto ostrov Gruinard, ktorý je odľahlý a neobývaný. Umiestnili naň stádo 80 oviec, znehybnili ich v debnách a následne odpálili malú 13,6-kilogramovú bombu, ktorá obsahovala Bacillus anthracis.

Všetky ovce sa nakazili antraxom. Následne vedci telá skúmali a analyzovali, aby pochopili, ako antrax funguje. Potom mŕtve ovce spálili.

Po skončení vojny vláda Spojeného kráľovstva umiestnila ostrov do karantény. V roku 1986 sa tam vrátili vedci, všetci zaočkovaní proti antraxu a dekontaminovali pôdu morskou vodou s formaldehydom. Testovali tiež králiky na ostrove, nezistili u nich ale žiadne protilátky proti antraxu, čo znamená, že baktérii neboli vystavené.

Ministerstvo ostrov v roku 1990 vyhlásilo za územie bez antraxu a bol vrátený dedičom. Napriek tomu na ňom dodnes nikto nežije.

Ohňu sa paradoxne tešia

Portál Herald Scotland uvádza, že Britská národná zdravotná služba vyhlásila, že požiar nepredstavuje žiadne riziko. Avšak Thomas Smith, docent z London School of Economics a expert na lesné požiare varoval, že dym môže preniesť potenciálne spóry.

Hovorkyňa správy ostrova povedala, že požiar nespôsobil žiadne škody a naopak je pozitívna správa, keďže na ostrove nebol žiadny život, kvôli morským orlom. Tí všetku divú zver zabili. Požiar však spôsobí, že o dva mesiace začne rásť nová tráva, ktorá môže prilákať zver.

0
Uložiť článok
Komentovať