Takých, ako je ona, na ulici bežne nestretnete. Láska ku psom bola v jej prípade taká veľká, že sa nerozhodla si zaobstarať vlastného miláčika, ale pomáhať tým nechceným, ktorým je potrebné dočasne poskytnúť strechu nad hlavou. A, samozrejme, veľa lásky.
Simona Podmanická psov vždy zbožňovala. Nikdy jej však nebolo dopriate nejakého vlastniť. Keď sa odsťahovala od rodičov, rozhodla sa preto, že bude pomáhať tým v útulku. Jej plánom však nebolo si jedného „útulkáča“ zaobstarať. Chcela pomôcť toľkým, koľko mohla. Rozhodla sa preto pre dočasnú opateru.
Keď si domov z útulku priniesla na istý čas šteniatko a všetko ho naučila, netušila, čo všetko to odštartuje. Následne si aj spolu s priateľom vzala ďalšie a potom ďalšie, až kým sa z nej nestala profesionálna dočaskárka. Ako sama hovorí, nie je to jednoduché, obzvlášť, keď psíka učíte novým veciam a následne sa ho musíte vzdať. Za všetkým je ale kus roboty a neskutočne dobrých pocitov. A aj preto dočasnú opateru psov (alebo hoc aj mačiek) Simona odporúča všetkým, ktorí chcú pomáhať.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
K dočaskovaniu ju inšpiroval hviezdny pár Adela a Viktor Vinczeovci, ktorí si taktiež pred časom vzali do dočasnej opatery sučku menom Ťupina. Inšpirovaná ich skúsenosťou, rozhodla sa aj spolu s priateľom, že nastal ten správny čas začať opusteným a nechceným psíkom pomáhať. Teraz rady ohľadom dočaskovania rozdáva ďalej prostredníctvom svojho instagramového profilu Denník dočaskárky.
Na úplnom začiatku bola zrejme láska ku psom. Ako si sa ale dostala k tomu, že sa z teba stala profesionálna dočaskárka?
Psíkov som milovala už od detstva, ale nikdy sme psíka doma nemali. Nakoľko si uvedomujem, že to je záväzok na 10-15 rokov a sme v situácii, kde sa neviem zaručiť, že budem mať stále čas. Keď začala pandémia minulý rok, videla som na Instagrame ako si Adela a Viktor Vinczeovci zobrali k sebe do dočasky Ťupinu a to bola taká inšpirácia pre mňa a priateľa, že by sme mohli pomôcť zatiaľ takto.
Najprv sme plánovali len jednu dočasku, ale potom po prvom psíkovi prišiel ďalší a po ňom ďalší a už to išlo. Dočaskovanie som si zamilovala.
Ako celá dočasná opatera funguje? Záujemca zájde do útulku, vyberie si psíka a na určitý čas s ním odíde domov?
To, ako dočasná opatera funguje, záleží od útulku, je to veľmi rozmanité. Sú útulky, ktoré psíkov na dočasku nedávajú, respektíve len v prípade, že si chcete psíka adoptovať, vám ho dajú domov „na skúšku“. A potom sú útulky, ktoré dočasky pre svojich zverencov hľadajú práve preto, aby psík nemusel byť v koterci, a potom sú útulky, ktoré vlastné priestory nemajú a psíkov majú rozmiestnených len po svojich azyloch a dočasných opaterách (takto funguje napríklad saoz).
Možno trošku banálna otázka, ale ako sa vôbec psík v dočasnej opatere ocitne? O aké psíky najčastejšie ide?
Psík nie je tovar, takže nedobehnete do útulku nevyberiete si, že tento sa mi páči a idem s ním domov. Útulky na svojich sociálnych sieťach zverejňujú výzvy, že hľadajú dočasné opatery. Často ide o nájdené šteniatka (tie sú v dočaske, kým sa zaočkujú, odčervia, začipujú; popritom sa naučia aspoň troška hygienickým návykom, socializujú sa, naučia sa nejaké povely), alebo o psíkov, ktorí sa musia zotaviť po nejakom zákroku. Sú útulky, respektíve karanténne stanice, ktoré sú radi, ak hociktorý ich psík ide do dočasky, nakoľko sa mu v domácnosti budú viac venovať a nemusí sedieť v koterci a ešte sa im aj uvoľní miesto, aby mohli pomôcť ďalším zvieratkám.
Aby som to troška zhrnula, záleží od útulku, ale vo všeobecnosti ide o opustené psíky, ktoré sú buď zranené, nájdené, odobraté zo zlých podmienok. Dočasná opatera funguje ako pomoc útulkom, aby stále mali miesto na ďalších psíkov, ale aby sa psík aj niečo naučil, zotavil, začal dôverovať ľuďom a podobne.
Dobre, povedzme, že vezmem psíka na čas k sebe domov. Čo sa deje potom? Ako dlho môžem jedného psíka mať v dočasnej opatere? Je na to nejak stanovená minimálna doba, počas ktorej musí psík zostať u mňa?
Najlepšie je, ak je psík v dočasnej opatere až kým sa neadoptuje. Minimálna doba zase záleží od útulku. Viem, že mávajú tak 2-3 mesiace, na ktoré je potrebné sa zaviazať, že v dočaske psíka budete mať. Ale, samozrejme, môže sa adoptovať po týždni, to je len taká istota pre útulok, že majú dosť času vybrať rodinku. Vždy je to o otvorenej komunikácii s útulkom. Spoločne si pekne odkomunikujete, ako ste na tom časovo a ako by ste vedeli pomôcť a útulok vyhodnotí, čo je pre psíčka najlepšie. Samozrejme, ak sa vyskytne niečo nečakané, treba hneď kontaktovať útulok, aby psíčkovi vedeli nájsť inú dočasku, respektíve trvalý domov, aby sa nemusel z opatery vracať do koterca.
Ty si sa časom stala profesionálnou dočaskárkou. Koľko najdlhšie si mala psíka v dočasnej opatere?
Najdlhšie bol psík u mňa dva mesiace a najkratšie dva dni. Dva mesiace bol u nás Persy a aj Dobby. Persy bol odobratý z osady pri Malackách aj so svojou sestričkou, keď mal asi 4 mesiace. Bol také zlatíčko veľké. Dobbyho odobrali, keď si ho deti hádzali ako loptu, mal vtedy asi 7 týždňov, ešte mu mliečko voňalo z papuľky. Bol to krásny psík, ale ten nás troška svojou povahou a zúbkami vytrápil, veľa som sa ale pri ňom naučila.
Najkratšie bola u nás Tammy, jedna z 3 sestričiek, vyzerala ako kríženec ratlíka, mala asi 2 mesiace a bola prehodená na záhrady na Záhorí. Tú som zobrala v čase, keď sme mali aj Persyho a nezniesli sa, tak sme jej hľadali urýchlene domov.
Ako vyzerá tvoj bežný denný režim ako dočaskárky? Koľkých psov si už naraz dočaskovala? Čo plemeno alebo vek psa – máš nejaké špeciálne požiadavky pri braní psa z útulku do opatery?
Keďže dočaskovanie je dobrovoľná aktivita popri normálnom zamestnaní, tak sa denný režim snažím prispôsobiť práci. Keďže som mala doteraz len šteniatka do pol roka, tak s nimi treba chodiť aj častejšie von. Skoro ráno ideme na prvú cik prechádzku na pár minút. Potom máme raňajky a chvíľku oddychu (aby psík nebehal hneď po jedle). Okolo pol 8 ideme na veľkú, asi hodinovú prechádzku, potom psík zväčša spí. Potom máme obed, sem-tam krátke cik prechádzky (podľa potrieb psíka) a k večeru ďalšiu zhruba hodinovú prechádzku. Potom je večera, oddych a pred spaním okolo 10-11 je posledné venčenie. A pomedzi to pracujem. Samozrejme, s venčením mi pomáha aj priateľ, keď ja náhodou akurát nemôžem, keď psíkovi treba.
Môžeš si nejakým spôsobom stanoviť, akého psa – podľa plemena alebo veku – si vezmeš do dočasnej opatery? Máš nejaké špeciálne požiadavky na útulok?
Špeciálne požiadavky nemám, respektíve psík mi zväčša niečím padne do oka. Doteraz som mala šteniatka, ale nebol to vyslovene zámer, tak to nejak vyšlo. Rozmýšľam v budúcnosti skúsiť dočaskovať aj dospelého psíka, ktorý už niečo vie. Šteniatka sú úžasné a tvarovateľné, dobre sa učia ale je s nimi teda dosť práce.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ako vyzerá hľadanie domova pre psíky v dočasnej opatere? Hľadá im domov dobrovoľník, ktorý sa o nich dočasne stará alebo je to výhradne v rukách útulku?
Finálne slovo ma vždy útulok a oni aj hľadajú psíkovi domov. Dobrovoľník, samozrejme, môže pomôcť.
Čo sa deje naopak so psíkom, ktorému sa nepodarí nájsť trvalý domov? Putuje z jednej dočasky do druhej?
Možností je viacero, buď je v dlhodobej dočaske, keď na to dočaskár má priestor, alebo putuje z dočasky do dočasky, alebo je v koterci v útulku, kde na svoj domov čaká. Tieto psíky viac promujú na sociálnych sieťach, aby sa im čím skôr našiel najlepší domov.
O jednoduchú činnosť nejde už len vzhľadom na to, že často ide zrejme o nechcené psíky alebo tie, ktoré nemajú za sebou práve najšťastnejší život. Napokon, keď sa im podarí nájsť stály domov, musíš sa so psom, s ktorým si nadviazala vzťah, rozlúčiť. Ako tento nápor emócií zvládaš?
Je to náročné, každého psíka som oplakala. Každému dáte kúsok srdiečka a on si ho vezme so sebou. Je dobré sa hneď na začiatku nastaviť, že psík u vás neostane na trvalo. Tiež sa zvyknem utešovať tým, že ak si tohto psíka nechám, tak nebudem mať čas a priestor na ďalšieho a nebudem vedieť takto pomáhať a psík bude potom v koterci. Snažím sa myslieť na to, čo je dobré pre psíkov a nielen, čo chcem ja. Za toto nastavenie, ktoré mám teraz, ale vďačím priateľovi, ktorý mi v tomto veľmi pomáha, aby som to zvládala po emočnej stránke.
Neuvažovala si niekedy nad tým, že by si si nejakého psa už nechala na stálo?
Každého jedného si vždy chcem nechať, ale priateľ ma našťastie vždy zreálni, že momentálne by to nebolo dobré riešenie, lebo nevieme, ako na tom budeme časovo najbližší rok-dva. Ale potom určite nejaká dočaska ostane na trvalo.
Ide o mimoriadne šľachetnú činnosť, ktorej sa chcú venovať možno aj ostatní. Ako sa môže ktokoľvek stať dočaskárom. Čo všetko musím splniť, kam sa mám ozvať, je nutná aj nejaká základná výbava?
Základná výbava je láska ku psíkom, trpezlivosť a chcieť – chcieť pre psíka to najlepšie, chcieť sa učiť novým veciam. Odporúčam sa ozvať útulkom v okolí a informovať sa, ako dočasná opatera funguje u nich. Druhá možnosť je reagovať na výzvy na sociálnych sieťach – či už facebookové alebo instagramové stránky útulkov alebo skupiny na typu Hľadáme dočasnú opateru pre opustené zvieratko, Dočaskári BA a iné.
Výbavu pre psíka – granule, obojok, vôdzku, to všetko zabezpečí útulok a tiež majú zazmluvnených aj veterinárov, takže náklady s týmto dočaskárom odpadajú. Je to len na dočaskárovi, či chce niečo psíkovi kúpiť z vlastnej iniciatívy.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Dočaskár spolupracuje len s jedným útulkom, alebo je v nejakej databáze a útulky ho za týmto účelom kontaktujú, ak preňho majú nejakého psíka?
Neviem o žiadnej veľkej databáze, ale saoz si napríklad vedie vlastnú databázu dobrovoľníkov a v prípade potreby ich kontaktujú. Dočaskár môže spolupracovať s takým množstvom útulkov, akým on chce, nie je viazaný na jeden.
Koľko psíkov môžem naraz dočaskovať? Je na to nejaký limit, alebo je to čisto na schopnostiach dobrovoľníka?
To je len na možnostiach (priestorových a časových) a schopnostiach dočaskára.
Čo si z tohto celého berieš? Čo ťa to naučilo a čo ti to dalo?
Dočaskovanie ma naučilo veľmi veľa, ale skúsim byť stručná. V prvom rade ma to naučilo nekonečnej trpezlivosti dookola cvičiť povely, až kým sa to psíky nenaučili. Trpezlivosti znášať hryzenie pri prezubovaní. Trpezlivosti utierať ocikanú podlahu dokola, kým sa návyky nevyladili. Naučilo ma to zachovať si pokoj v každej situácii – rozbitý kvetináč, „presadené kvety“, ponožky a papuče v pelechu, zablatené packy na podlahe ma už nerozhádžu. Naučilo ma to vnímať rozdielnosti pováh, osobnosti psíkov a na základe toho ku nim pristupovať. To je niečo, čo je dobré, samozrejme, robiť aj pri ľuďoch. Naučilo ma to sústrediť sa na podstatné veci v živote, užívať si prítomný moment a rozdávať radosť a lásku, lebo to psíky robia dennodenne.
Ak vás Simonin príbeh zaujal a tiež by ste sa chceli venovať dočasnej opatere opustených a nechcených psíkov z útulku, pokojne sa na ňu môžete obrátiť s potrebnými otázkami. Pravidelne na ne odpovedá aj prostredníctvom svojho profilu Denník dočaskárky na sociálnej sieti Instagram.
Nahlásiť chybu v článku