Foto: Profimedia/ ilustračná foto: Profimedia (úprava redakcie)

V 70. rokoch elektricky stimuloval mozog homosexuála, keď mal sex s prostitútkou. Všetky svoje pokusy natočil ako krátke filmy, pričom mužovi do mozgu vyvŕtal otvory na elektródy.

Kontroverzný americký psychiater Robert Galbraith Heath skúmal schizofréniu, no do dejín sa skôr zapísal skutočne šialenými terapiami. Nadviazal na teóriu biologickej psychiatrie, presadzoval teóriu, že organické defekty sú jediným zdrojom duševných chorôb, pričom duševné problémy sa dajú liečiť fyzicky. To uvádzal aj v jednej zo svojich štúdií.

V článku sa dozviete aj:

  • akým spôsobom stimuloval mozog svojho pacienta;
  • ako chcel odvrátiť starnutie u človeka;
  • s akou kritikou sa stretol;
  • prečo je jeho výskum irelevantný.

Okrem toho, že sa homosexualita v minulosti drasticky trestala, mnohí odvážlivci sa ju pokúšali aj „vyliečiť“. Boli totiž presvedčení, že ide o psychickú poruchu. V minulosti skúšali lobotómiu, chemickú kastráciu, elektrošoky, ale aj lieky, ktoré vyvolávali nevoľnosť či psychoterapiu, uvádza portál Scientific American. V prvom rade by sme však mali pripomenúť, že homosexualita nie je žiadne ochorenie, z Medzinárodného zoznamu duševných chorôb bola vyškrtnutá v roku 1990.

Ako sme písali v predchádzajúcom článku, počiatky konverznej terapie siahajú až do roku 1899, keď nemecký psychiater Albert von Schrenck-Notzing vraj zvrátil homosexualitu u muža. Dopomohla mu k tomu hypnóza, pričom tvrdil, že stačilo 45 spoločných sedení. Túto informáciu pred ním ešte nikto nepriniesol. Vraj dokázal u muža natrvalo zničiť záujem o ostatných mužov.

Albert von Schrenck-Notzing, German medical doctor and parapsychologist (1862 – 1929), Public domain, via Wikimedia Commons

Odvtedy sa homosexualitu pokúšalo „vyliečiť“ niekoľko ďalších odvážlivcov, medzi nimi aj rakúsky fyziológ Eugen Steinach, ktorý prišiel s teóriou kastrácie či zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud, ktorý liečil homosexuálne ženy pomocou hĺbkových rozhovorov. Na rozdiel od ostatných však pripomínal, že homosexualita nie je ochorenie samo o sebe. Koncom 70. rokov na scénu nastúpil spomínaný Robert Galbraith Heath.

Zaplatená prostitútka ho mala vyliečiť

Robert bol už odmalička mimoriadne zvedavým človekom. Väčšinu svojho života zasvätil výskumu schizofrénie. Chcel dokázať svoju teóriu, že vylieči túto duševnú chorobu pomocou elektrických impulzov, ktoré dodá do mozgu prostredníctvom elektród. Okrem toho sa venoval množstvu iných výskumov, snažil sa napríklad aj o vyliečenie ľudí z homosexuality, píše portál Independent.

Písal sa rok 1970, keď sa snažil vyliečiť svojho psychiatrického pacienta s označením B-19, ktorý bol súčasťou jeho výskumu ľudí s homosexualitou. Muža opísal ako „osamelého belocha bez pozoruhodných gest“. Pochádzal z rodiny vojaka a mal celkom nešťastné detstvo. Preto skúšal vstúpiť do armády, ale do mesiaca ho vylúčili pre „homosexuálne sklony“.

Počas ďalších troch rokov muž užíval rôzne drogy, trpel depresiami, mal samovražedné sklony, bol neistý a trpel sebaľútosťou. V tom čase išlo o dokonalú osobu, na ktorej mohol Heath vykonať jeden z najpodivnejších experimentov v histórii. Chcel ho vystaviť rozkoši, vďaka ktorej by zmenil svoju sexuálnu orientáciu.

Zo začiatku psychiater skúšal mužovi púšťať heterosexuálne porno, na čo reagoval hnevom a s odporom. Neskôr sa pustil do stimulačných sedení, počas ktorých stlačil tlačidlo ovládača zakaždým, ak ho nejaká sexuálna scéna vzrušovala. Počas troch hodín stlačil tlačidlo až 1500-krát.

Desať dní po „liečbe“ mu navrhli, aby si pornografiu pozrel znova. „Bez váhania súhlasil… A počas jeho predvádzania sa sexuálne vzrušil, mal dokonca orgazmus,“ uvádzalo sa v správe. Neskôr si Heath najal prostitútku za 50 dolárov a muža prinútil k pohlavnému styku. Vo vedľajšej miestnosti sa nachádzali prístroje na zaznamenávanie jeho mozgových vĺn, pomocou ktorých sa snažil stimulovať jeho mozog.

Foto: Profimedia

Výsledky vraj zmanipuloval

Po experimente Heath tvrdil, že pacient označený ako B-19 zmenil svoju sexuálnu orientáciu a mal dokonca desaťmesačný pomer s vydatou ženou. Mnohí ďalší výskumníci toto tvrdenie spochybňujú, pacient mal stále sexuálny pomer s ďalšími mužmi. Psychiater sa však obraňoval, vraj mu za sex platili, keď potreboval rýchlo získať peniaze. V rozhovore v roku 1972 zašiel ešte ďalej a tvrdil, že B-19 „vyriešil mnohé z jeho osobných problémov a vedie aktívne a výlučne heterosexuálny život“.

V roku 1973 neuropsychológ Elliot Valenstein kritizoval Heatha za to, že výskum nevykonával dôsledne a aj napriek tomu sa chválil svojimi výsledkami. Ako píše vo svojej recenzii, obvinil ho z nedostatočnej kontroly údajov a manipulatívneho prezentovania výsledkov – presne tak, ako on sám chcel, pričom neprezentoval to, čo mu ukazovali dáta.

Má na to jednoduché vysvetlenie. Elektródy v pacientovom mozgu mohli dočasne vyvolať vzrušenie, avšak v skutočnosti nezmenili základnú povahu pacienta. Po konverznej terapii si muž nedokázal nájsť prácu a bol nešťastný. Aj profesor psychiatrie na Luisianskej štátnej univerzite a popredný akademický expert Alan Baumeister, označil experimenty pomocou elektrickej stimulácie mozgu za pochybné.

„Heath počas celej histórie svojej práce ospravedlňoval to, čo robil, z terapeutických dôvodov,“ hovorí Baumeister. „Povedal, že to urobil v prospech pacientov. Ale niektoré jeho výskumy jednoznačne pacientovi neprospievali.“

Zhúlené primáty

Bohužiaľ, Robert Heath si myslel, že svojimi výskumami homosexuálom pomáha. Počas svojej dlhej kariéry sa venoval najmä výskumu stimulácie mozgu. Najprv sa snažil prísť na to, ako možno liečiť schizofrenikov, či ako zmierniť epileptické záchvaty a chronickú bolesť. Dokonca aj v starobe prichádzal s novými nápadmi a tvrdil, že transplantácia svalového tkaniva z jednej osoby na druhú môže zlepšiť funkciu mozgu a odvrátiť účinky starnutia alebo Alzheimerovej choroby.

Foto: unsplash.com

Okrem toho sa tiež zaoberal výskumom dvoch makakov, ktorých učil fajčiť marihuanu. Päťkrát do týždňa im dával jednu cigaretu marihuany počas šiestich mesiacov. Týmto výskumom dospel k záveru, že pravidelné užívanie tejto látky môže viesť k stálym zmenám v mozgu. Napriek tomu však podporoval dekriminalizáciu marihuany.

Neskôr do výskumu zahrnul až trinásť opíc, ktoré fajčili až tri cigarety denne. Po experimente dospel k záveru, že „alkohol je jednoduchá droga s dočasným účinkom, pričom marihuana je komplexná droga s pretrvávajúcim účinkom“. Ako však uvádza svetová knižnica medicíny v USA, poznatky z tejto práce sa nikdy nevyužili, pričom trvalé poškodenia mozgu vplyvom marihuany vyvrátili iné nezávisle vykonané štúdie.

V roku 1949 založil oddelenie psychiatrie a neurológie na univerzite Tulane v New Orleans v štáte Louisiana a stal sa jeho prvým predsedom. Túto funkciu zastával až do roku 1980. V roku 1985 mu  udelili čestný doktorát. V tom istom roku bola v Tulane založená Heath Chair in Psychiatry and Neurology.

Bol autorom mnohých kníh, vrátane Exploring the Mind-Brain Relationship. Zomrel 21. septembra v roku 1999 vo veku 84 rokov. Zostala po ňom jeho manželka Eleanor, štyri dcéry, syn, dvanásť vnúčat a jedno pravnúča.

Najnovšie články