V dnešnej dobe sa môžeme stretnúť s mnohými druhmi stravovania a výživy. Už nikoho neprekvapí, ak sa o niekom dozviete, že je vegetarián, či dokonca vegán. Avšak, ak vám niekto povie, že je bretharián, to vás už asi prekvapí a začnete sa zaujímať, o čo vlastne ide. My sme sa rozhodli o tejto téme porozprávať s Monikou Kunovskou z Prahy, ktorá sa brethariánstvu a pránickej strave venuje už niekoľko rokov. 

Čo je to brethariánstvo, respektíve pránická strava?

Tieto dva pojmy sa nejako zásadne nelíšia. Bretharián je od slova „breathe“ (dýchať), teda je to niekto, kto dýcha, čo je zavádzajúce. Prána je ale niečo viac. Tá vstupuje do tela všetkými zmyslami, celým telom. My preto používame skôr výraz „pránici“, lebo prána vstupuje do našich tiel kontinuálne. Ľudia, ktorí sú na pránickej strave vôbec nemusia riešiť vstupovanie energie do tela. Funguje kontinuálne a po nejakej dobe vôbec nevenujeme pozornosť prijímaniu energie. Okrem momentov, keď je človek v nejakom extrémnom vypätí, tak vtedy vnímame úbytok energie, ale väčšina z nás už o jedle nemusí vôbec premýšľať.

Ako prána do vás vstupuje?

Je to otázka skôr premeny energie. A tá je všade okolo nás. Aj z kvantovej fyziky vieme, že naše telo je čistá vibrácia. Telo je tá energia, ktorá je akurát viac zhmotnená, preto sa napríklad dokážeme vidieť navzájom. Ale stále je to energia a je to stále iba energetická výmena. Keď sa rozprávam s ľuďmi, resp. keď ich učím aké je to byť na práne, tak hovorím často o vodivosti a o tom, že človek keď je uvoľnený, tak je priechodný a zároveň vodivý.

Energia môže potom prechádzať celým telom. Zároveň tak dokáže prechádzať priamo do buniek. Pretože ja vnímam pránu z vonku, že sa naväzuje na cytoplazmu, na bunkovú štruktúru a vlastne vyživuje každú bunku priamo. Tiež dokážeme lepšie využívať vnútornú energiu, ktorú produkuje každá bunka. Všetko je prepojené.

Na začiatku môjho procesu som začala cvičiť Zhong Yuan Qigong, ktorého praktizovanie mi pomohlo naučiť sa jednak prijímať energiu vedome, ale tiež byť v harmónii. Teraz toto cvičenie vyučujem a tiež používam cviky Qigongu na pránických prechodoch. V období, keď ľudia prestanú jesť, je dobré nahradiť návyk na jedlo práve cvičením qigongu alebo inej energetickej práce s energiou. Na pránickom svetovom festivale väčšina pránikov ukazovala vedomé doplňovanie energie pomocí rôznych foriem qigongu. Tiež meditáciu považujem za nevyhnutný základ harmonizácie, uvoľneného bytia i duchovného rozvoja.

Odkiaľ prána pochádza? Z akých zdrojov?

Prána je indické slovo pre energiu. Tá je všade okolo nás. Pre energiu máme rôzne názvy – od gravitácie cez elektromagnetizmus, ale je to vždy jedna energia. Energia nikde nevzniká, nikde sa nepohybuje, je všade okolo nás. Rozprávame aj o transcendentálnej energii, o prenatálnej energii, o rôznych typoch energie. Slnečná energia samozrejme pochádza zo slnka, vnímame, že táto energia k nám prichádza vo forme napríklad tepla, ale je to iba energia. Táto energia je pre nás asi najlepšie uchopiteľná.

Vy túto energiu viete v sebe premieňať na využiteľnú energiu pre ľudské telo, napríklad pre fungovanie svalov?

Áno. Ale toto všetko si telo spôsobilo samo. Keď sa znižuje príjem jedla, telo lepšie dokáže premieňať energiu. V jednom momente som zistila, že nepotrebujem žiadnu fyzickú stravu, moje telo sa „preplo“ iba na svetlo. A všetci ľudia sú pránickí. Aj živočíchy či rastliny prijímajú pránu. Musíme si uvedomiť, že fyzická strava je iba nositeľ tej pôvodnej energie. Ja to vysvetľujem tak, že to, čo potrebujeme je slnečná energia. Samozrejme potrebujeme aj vodu či iné zložky, no primárna energia pochádza zo slnka. Potom to funguje tak, že túto energiu príjmu napríklad rastliny, tú z nich príjmu živočíchy a napokon prostredníctvom jedla aj ľudia. My tento kolobeh premeny vynechávame a energiu prijímame priamo.

Kedy ste naposledy jedli?

V roku 2011 som si uvedomila, že nepotrebujem jesť. Vtedy mi energia začala pretekať telom počas meditácie a začala som hľadať, čo to vlastne je. Meditujem od roku 2008 a považujem ju za úplný základ. Dokáže vám ukázať, čím vlastne ste, zároveň vás upokojí a harmonizuje vnútorné prostredie. Je to čas pre prepojenie tela s dušou. Je to čisté bytie bez myšlienky a emócie. Stanete sa súčasťou všetkého a úplne sa rozplyniete. Samozrejme, nie vždy sa človek dostane do úplného bytia. Keď sa to ale podarí, máte čistú myseľ, cítite energiu, ktorá preteká telom.

Keď ste boli dieťa, tak ste ale jedli.

Aj ako malá som nikdy nechcela veľa jesť. Mne pomáha aj skúsenosť z minulých životov. Mala som minimálne dva minulé životy, v ktorých som nejedla a iba som sa vrátila k tej minulej skúsenosti. Ale nie každý to má. Od roku 2012 som po dvojdennom seminári s Jasmuheen prestala jesť, ale nechcela som to urobiť násilím. Rozhodla som sa to proste skúsiť v bežnom živote, s rodinou, v práci a podobne, no trvalo mi to dlhšiu dobu, lebo okolie je pomerne veľkou brzdou. Až po dva a pol roku som si uvedomila, že už dva-tri dni nejem a prestala som úplne prestala jesť. Tam bol dôležitý moment koncom roku 2014, keď som si uvedomila, že bunky sa prepli na svetlo. Všetci pránici zažili ten pocit, keď sa prepnú na svetlo.

Teraz vaše bunky vyživuje svetlo?

Bunky načerpávajú pránu. Tu je dôležitá vec byť uvoľnený. Človek musí byť vyrovnaný, urovná si všetky problémy a musí žiť naplno. To nám potom dáva slobodu. Kým som prešla na pránu, tak som stratila prácu, rozviedla sa, a všetky tieto aspekty som brala s nadhľadom. Je dôležité vnímať život v plynutí. Plynutie a prítomnosť spôsobuje, že bunky sú uvoľnené, bunkový priestor je voľný a prána môže prúdiť telom a prechádzať ním.

Čo sa deje s telom pránika, ak nie je uvoľnený?

Ak je človek v strese, tak sa mu stiahne telo, a potom prestane byť vodivý, začne sa vybíjať. Život na práne znamená dopňať energiu, ale dôležité je aj nevybíjať sa. Ja už aj podvedome robím všetko pre to, aby som bola uvoľnená a aby mi neodchádzala energia z tela.

Ako sa to dá zabezpečiť?

Človek musí byť v prítomnosti a nepodliehať stresu. Ak sa stane hocičo, človek to musí prijať, poučiť sa, ale nezrútiť sa. Akonáhle človek začne niečo riešiť, tak sa vybíja.

Náš mozog spotrebúva až 80% energie, a tak je dôležité byť v pokoji. Som projektový manažér, stavebná inžinierka, ale veci riešim priebežne. Snažím sa to riešiť z pokojného prostredia. Niekedy sa dostávam do časového stresu, no uvedomím si, že sa musím upokojiť a subjektívny čas začne plynúť pomalšie a všetko sa dá stihnúť a vyriešiť.

Kedy ste teda naposledy prijali nejaké jedlo?

Teraz som mala seminár o práne. Tam som s ľuďmi neustále, od rána do večera. Rozprávame, praktikujeme, meditujeme, riešime veľa vecí a títo ľudia nejedia. Je to 12 aj viac ľudí, ktorí sú napojení na moju energiu a ja im pomáham, aby si užili to nejedenie. Potom ale nie som v rovnováhe. Potom som si dopriala jeden celozrnný rožok. Jedlo nie je iba pre príjem potravy, ale tiež k „stráveniu“ nazbieraných emócií. Takže často sa ľudia uchyľujú k jedlu, aby zajedli emócie a nie hlad.

Jeden rožok vám stačil na doplnenie energie?

Aby som dokázala všetko spracovať, potom mi funguje takáto forma. Ale potom už nemusím. Pri ďalších aktivitách som mala už dostatok energie a už som ju doplňovať takouto formou nepotrebovala. Normálne som ich potom napríklad liečila bez toho, aby som si dopĺňala energiu inak, než pránou.

Čo ste liečili?

Ja pracujem pomocou Chinese Image medicine, ktorú sa dlhodobo učím v Číne u profesora Xu Mingtanga v Medical Research Kundawell Institute v Pekingu. Robím s tým, s čím človek príde. Napríklad riešim problémy so vzťahmi, s emočnou a mentálnou stránkou chorôb, no pracujem aj s ľuďmi, ktorí sú vážne chorí pomocou energie prechádzajúcou mojím telom a dlaňami. Chinese Image Medicine sa zaoberá akýmkoľvek problémom na úrovni fyzickej, energetickej, ale tiež i na informačnej.

Väčšinou sú vážnejšie choroby kombináciou rôznych vplyvov vo všetkých úrovniach. Často vidím i energetickú nerovnováhu v rôznych častiach tela alebo orgánoch. Všetko s klientmi spracúvame pomocou rozhovoru a zmenám v informačnej úrovni a v druhej časti potom pracujem v energetickej a fyzickej úrovni na lôžku.

Pri každom človeku vidím informácie vo forme obrazov, preto nazývame túto metódu Image Medicine. Zmenou obrazov a tiež zmenou vedomia klienta dôjde k hlbokým posunom na informačnej úrovni. To považujem za základ – zrušiť príčinu choroby alebo problému. A potom už môže nasledovať vyčistenie zlej energie, rozpohybovaniu energie v meridiánoch a orgánoch, čím dochádza aj k zlepšeniu fyzického stavu.

Ako vážne sú tí ľudia chorí?

Môže to byť rakovina, zlyhanie obličiek, bechterevova choroba, ďalšie obmedzovanie pohybového aparátu, ale i mozgové príhody alebo depresie či úzkosti, no je to veľmi individuálne.

Vy teda rukami liečite ľudí s rakovinou?

Áno. Ale je to až druhá časť terapie a skrz dlane ide iba energie z Univerza, a cez moje telo a dlane je smerovaná do tela klienta. Tam je veľmi dôležité, aby si ľudia uvedomili, prečo tá choroba vôbec vznikla, čo majú zmeniť v živote. Lebo ak ich budeme iba liečiť energiou, tak to im nepomôže. Oni potrebujú pochopiť, prečo sa to stalo.

Pomáha to?

Áno, pomáha to.

Už ste niekoho vyliečili z rakoviny?

To nie je tak, že ja liečim. To je o tom, že ja ľuďom pomáham, ja som ich sprievodca pri uzdravovaní. Napríklad kamarátka sa teraz vyliečila, ale prišiel za mnou pán s bechterovou chorobou (pozn. red. chronické zápalové ochorenie chrbtice). Bol v stave, že už nemohol poriadne kvôli stiahnutiu svalou okolo krku a bolesti ani jesť. Behom niekoľkých týždňov sme boli schopní, že sa dal dokopy, po polroku mohol začať chodiť znovu do práce a vrátiť sa do bežného života. Takisto iný kamarát mal diabetes, pichal si inzulín a teraz je v stave, že dokáže bez neho normálne fungovať. S rakovinou to trvá dlho, je to na mesiace až roky, ale tie nádory sa zmenšujú. Tí ľudia to pochopia a začnú žiť inak.

Odmietate u nich liečbu lekárov?

Neodmietam. Nechávam akékoľvek rozhodovanie na nich, pretože najdôležitejšie pre uzdravenie je ich viera v to, čo im pomáha. Pokiaľ idú do konvenčnej liečby, tak je to na nich. Ja ich do ničoho nenútim, iba im pomáham v úrovniach, ktoré konvenčná medicína vôbec nerieši – informačnej a energetickej. Pracujeme na príčinách chorôb, na ich emóciách, myšlienkach a tom, čo aktuálne riešia v živote. Rovnako ako keď ľudia chcú prejsť na pránu. Tiež im iba sprostredkúvam energiu a informácie.

Po ukončení seminára ste si dali jeden rožok…

Ale to je iba niekoľkokrát za rok.

Dá sa povedať, že za jeden rok zjete jeden rožok?

Takto sa to nedá poňať. Pokiaľ človek prijme trochu fyzickej stravy tak to neznamená, že nie je na práne. Pranická výživa je o slobode. A väčšina pránikov vám povie, že občas si niečo dajú, ale nie sú na tom závislí. Čím dlhšie človek neje a má úplne čisté telo, tak vôbec nechce do čistého tela vkladať akúkoľvek formu fyzického jedla.

Nepociťujete častú chuť na jedlo?

Už nie. Aj keď varím, tak nepociťujem chuť na jedlo. Vnímam vôňu a môže to byť príjemné. Ide ale o to, že vnímam vôňu a bodka. Nesústreďujem sa na ňu.

Ako to prebieha s vylučovaním?

Ak niečo prijmem, tak to sa samozrejme musí vylúčiť. Ale inak nie.

A ako je to s prijímaním tekutín? Tie tiež neprijímate?

Tekutiny samozrejme prijímam. Vodu, sem-tam trochu čaju a niekedy kávu. Keď mám pránické semináre, tak ma to vedie ku káve, ale normálne kávu nepijem.

Nebývate unavená?

Nie. Teda ak mám ľudí na liečení a idú za sebou od rána do večera a nemám žiadne prestávky, tak samozrejme pocítim únavu. Potom ale stačí, ak na nejakých 15 minút meditujem, či si iba ľahnem a potom som úplne oddýchnutá. Alebo keď cvičím qigong, keďže som jeho inštruktorka, tak potom vďaka nemu, napríklad po troch hodinách cvičenia som úplne dobitá energiou.

Čo je to qigong (alebo čchi-kung)?

Je to práca s energiou. Qigong sa učím u majstra Xu Mingtanga v Číne, som tiež jeho osobná žiačka. Cvičíme tichý qigong, to znamená, že napríklad stojíme a naberáme energiu. Sú to cviky, ktoré môžeme robiť aj v bežnom živote. Keď napríklad idem električkou, tak môžem cvičiť malý nebeský okruh alebo kultiváciu energie v spodnom tantchienu. Odpojím sa od vonkajšieho prostredia a pracujem s vnútornou energiou. Aj to mi pomohlo prejsť na pránu.

Koľko hodín denne spíte?

Približne 4 hodiny.

Nie je to nebezpečné? Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by mal dospelý človek spať približne 7 až 8 hodín.

Spím toľko, koľko potrebujem. Ak nemám seminár a je víkend, tak pokojne spím aj dlhšie, ale málokedy. Okolo štvrtej hodiny ráno sa zobudím a idem meditovať. Niekedy sa ale stane, že ak po dvoch hodinách rannej meditácie cítim, že by som potrebovala spať, tak si idem ľahnúť na polhodinu a nechám dobehnúť meditáciu.

Nemyslíte si, že takýto životný štýl je nebezpečný pre vaše zdravie?

Mám veľký rešpekt a dôveru vo svoje telo. Ak by telo povedalo, že to nie je v poriadku, tak to začnem riešiť. No je mi dobre, mám dostatok energie, pracujem s ľuďmi od rána do večera, športujem. Neuberá mi to energiu a cítim sa zdravá. Prekonala som kolitídu a aj vďaka tomuto životnému štýlu som si ju vyliečila.

Nebývate chorá?

Nie.

Nikdy neochoriete?

Nie.

Myslíte si, že ak by ste prišli do priameho kontaktu napríklad s vírusom chrípky, tak neochoriete?

Neochoriem. Bežne chodím v električke po Prahe, chodia za mnou chorí ľudia, no mňa to nezasiahne. Chorá som nebola 12 rokov. Keď je nejaké čistenie tela, že prechladnem tak raz za rok, tak dostať sa z tohto stavu mi trvá asi 12 hodín. Navyše, keď nemám na to momentálne čas, tak si to môžem odložiť. Keď cítim, že mi nie je dobre, tak požiadam telo a ono mi to odloží na víkend, napríklad o tri či štyri dni.

Je niečo také vôbec možné?

Áno, je to možné. Ja chorobu vnímam ako proces čistenia, ako nejaký odraz nerovnováhy. V rámci qigongu je choroba nerovnováha.

Takže nemôžete ochorieť?

Ak sa dostanem do nerovnováhy tak áno. Dávam si pozor na nerovnováhu. Ja som ale mimo pola chorôb. To mi umožňuje stretávať sa s chorými ľuďmi a pomáhať im energiou. Tou silou presvedčenia sa dá docieliť byť úplne zdravý.

Ak by ste teda boli v rovnováhe a stretli by ste sa s vysoko infekčnou chorobou, napríklad žltačkou, tak neochoriete?

Neochoriem. Moje presvedčenie je, že som zdravá a telo sa tak dokáže so všetkým vyrovnať. Aj v histórii pri morových epidémiách, lekárov či sestry chránilo presvedčenie, že neochorejú. Boli mimo pola chorôb a nemohli ochorieť. Keď ste na práne, tak telo má jemnú vibráciu. A vibračná úroveň sa s vibračnou úrovňou choroby potom míňa.

Mnohí ľudia sú ohľadom takéhoto spôsobu životného štýlu skeptickí, a to aj lekári…

Každý človek má právo na názor, každý má právo na svoj životný štýl. To, ako ja žijem a čo o tom rozprávam, tak ako mám na to právo, tak oni majú právo povedať svoj názor a ja im ho vôbec neberiem. No keď ľudia so mnou potom strávia týždeň či dva a vidia, že nejem a že si dám iba trochu vody, tak sa sami presvedčia, že je to možné. Navyše skoro vstávam, mám veľa energie, tak sa na vlastné oči presvedčia, že to ide.

Dostali ste nejaké návrhy napríklad na lekárske vyšetrenia?

Boli rôzne návrhy, že ma budú merať a sledovať, že mi budú strkať rôzne hadičky bohviekam, ale ja si nemyslím, že je to potrebné. Takéto niečo tu už bolo, už niekoľko pránikov sa dalo takto otestovať a aj tak potom skeptici vraveli, že to bol podvod. Nevidím teda dôvod to opakovať. Nikomu ale názor neberiem, rešpektujem ho. Ja mám ale svoju pravdu a za ňou si stojím.

Dokáže sa do takého stavu ako vy dostať úplne bežný človek?

Je to možné, ale musím povedať, že tu je dôležitá motivácia. A človek musí dôverovať svojmu telu, aby bolo schopné vyživovať sa čistou energiou. My, pránici sme sa zhodli, že celé je to proces. Nikto z nás neprešiel na pránu zo dňa na deň. Treba byť na to pripravený. Prechod na pránu je otázka mesiacov. Sú ľudia, ktorí prejdu spontánne na pránu, ale je potrebné si predtým vyriešiť problémy. Potom to ide.

Boli ste na nejakom lekárskom vyšetrení? Môžete sa cítiť dobre, ale v skutočnosti to tak nemusí byť.

U lekára, ak nepočítam zubára, som nebola 5 rokov. Nepotrebujem tam chodiť. Dôverujem vo svoje fyzické telo, komunikujem s ním. U zubára som bola nedávno po 4 rokoch.

Mohli by sa úplne všetci stravovať pránicky?

Je to možné, ale niektorí nie sú v tom motivovaní. Niekto povie, že rád je, ja mu poviem, tak si to užite. Taký človek na pránu nechce prejsť.

Ak je prechod možný, nedal by sa pránickou stravou vyriešiť hladomor? Napríklad v Jemene denne umierajú ľudia kvôli hladu. Ak by sa stali pránikmi, problém by bol vyriešený.

Na prechod na pránu je potrebné cítiť sa nasýtení. Pre nich je prechod ťažký, lebo žijú v nedostatku. Pre prechod je dôležité mať dostatok a potom si človek uvedomí, že je nasýtený a už stravu nepotrebuje. Tiež je to v rámci procesu ako som už spomínala. Ak v rámci procesu dostane na niečo chuť, buď si to dá a potom už mu to stačí, alebo si uvedomuje, že stále má možnosť sa najesť.

Pránická strava nie je teda odpoveď na hladomor?

Je to veľmi ťažké. Tí ľudia žijú v nepohode a je potom ťažké sa napojiť na zdroj, keďže majú nedostatok fyzických zdrojov – jedla, peňazí. Je ťažké zmeniť myslenie, nemyslieť na jedlo, keď sú v takej situácii.

Ak sa na pránickú stravu pozrieme z biologického hľadiska, naše fyzické telá sú nastavené na prijímanie stravy. Máme predsa žalúdok, ktorý potravu spracúva, črevá, ktoré potom z potravy vstrebávajú živiny. Nevidíte rozpor v tom, že nás príroda vybavila týmito orgánmi, ak sa dá stravovať podľa vás aj energiou z okolia?

No áno, ale to je otázka vývinu človeka. Niekedy sme stravu nepotrebovali, mali sme jemnejšie telá. Potom, keď sme začali jesť ako ľudstvo, tak sa vytvorilo fyzické telo, vytvorili sa orgány. Teraz sa vraciame naspäť a niektorí ľudia sú pránickí. Ale veď aj ja, keď som bola malá, tak som jedla. V črevách máme mikróby, ktoré nás pomáhajú vyživovať. Majster Xu Mingtang pri mesačnom intenzívnom cvičení v Shaolin temple vysvetľoval, že mikróby v črevách začnú vyrábať minerály, hormóny a neurotransmitery z energie, ktorú prijímame pránicky. Aj vedci a lekári v posledných štyroch rokoch začali viac pozornosti venovat mikrobiómu.

V úvode nášho rozhovoru ste spomínali, že ste sa pránicky stravovali už aj v minulých životoch. Ako si to máme vysvetliť?

Ja to vidím pomocou tretieho oka.

Čo je to tretie oko?

Je to vnútorný zmysel, ktorý sa otvára práve vtedy, keď je človek dostatočne prečistený. V rámci čikungu hovoríme o druhom srdci – duchovnom srdci, a tiež o treťom oku a treťom uchu. To sú vnútorné zmysly, ktoré máme úplne všetci a v minulosti sme ich mali otvorené. Postupne ako sme „hrubli“ tak sa nám tieto zmysly zatvorili. Tí, ktorí sú ale dostatočne prečistení, tak sa im otvára vnútorný zrak. Vďaka tomuto môžem zavrieť oči a môžem predpovedať veci, na ktoré sa zameriam. Začali mi chodiť informácie z minulých životov a vnímam omnoho viac. Vidím energie orgánov u ľudí, vidím porušenia vnútorných orgánov a vidím, kde je príčina problému.

Pomocou tretieho oka dokážete komunikovať so zvieratami, s rastlinami, vidíte toho oveľa viac ako fyzickým zrakom. Je to jemnejšie spektrum. Dá sa to prirovnať k zvuku. Tiež nepočujeme infra či ultrazvuk, aj keď je prítomný. Ak je otvorené tretie ucho, tak môžete počuť toho oveľa viac. Rozširujete si tak schopnosti. Okolo každého človeka je informačné pole a tam je zapísané úplne všetko.

Vidíte niečo aj na mne? (rozhovor prebiehal formou videohovoru)

Nevidím, teraz sa rozprávame. Ale vnímam, že máte dobrú dušu.

Sú vaše semináre neziskové? Alebo je to určitá forma zárobku?

Samozrejme, semináre sú finančne ohodnotené, tak ako to býva. Financovanie je ale na dobrovoľnej báze. Ale pracujem aj v realitách, nie som finančne závislá na seminároch. Tie vnímam ako službu.

Pre zachovanie objektívnosti sme sa rozhodli osloviť s touto témou aj odborníkov a to z oblasti gastroenterológie a psychológie.

Na doplňujúce otázky k rozhovoru nám odpovedal MUDr. Michal Pješčák z gastroenterologickej ambulancie v Starej Ľubovni:

Je možné z odborného hľadiska žiť iba z prijímania energie a nejesť napríklad niekoľko rokov?

Nie, nie je. Ľudské telo je prispôsobené na príjem potravy a tekutín, aby mohla fungovať imunita, práca svalov, práca mozgu, vylučovanie a ďalšie procesy.

Aké zdravotné dôsledky môže mať dlhodobé hladovanie?

V prípade dlhodobého hladovania dochádza k vážnym metabolickým zmenám (poruchy vnútorného prostredia, minerálov), poruchám imunity, psychickým zmenám, atrofii svalstva, stukovateniu pečene, poškodeniu čreva, atrofii kože, poruche jej výživy – dekubitom (preležaninám).

V prípade neprijímania tekutín je ohrozenie života (podľa stavu kondície eventuálne celkového zdravotného stavu) v priebehu niekoľkých hodín až dní. Vznikne porucha rovnováhy vnútorného prostredia, ktoré vedie k poruche vedomia až bezvedomiu.

Čo by ste poradili človeku, ktorý by vám povedal, že chce prejsť na brethariánstvo, prípadne pránickú stravu?

Aby si uvedomil, že toto nie je riešenie jeho životnej situácie. Z lekárskeho hľadiska to je riziko poškodenia zdravia.

Je podľa vás možné, že títo ľudia skutočne nič nejedia? Nemôže ísť u nich o nejakú formu duševnej poruchy?

Podľa mňa to nie je možné, aby nič nejedli. Prítomnosť duševnej poruchy u týchto ľudí mi neprináleží konštatovať. Ale takáto extrémna zmena spôsobu života musí vychádzať z nejakej potreby zmeny u týchto ľudí.

O vyjadrenie k téme rozhovoru sme tiež požiadali psychológa PhDr. Jozefa Daňovského z Ligy za duševné zdravie, ktorému sme položili niekoľko krátkych otázok:

Myslíte si, že brethariáni trpia nejakou poruchou, v ktorej odmietajú priznať, že konzumujú jedlo?

To, či brethariáni alebo konkrétne aj pani z rozhovoru trpí nejakou psychickou poruchou si netrúfam určiť. To by bolo z mojej strany neetické a neprofesionálne.

Môže to byť tak že brethariáni veria tomu, že naozaj nejedia a malé dávky jedla si pred sebou ospravedlňujú?

Niekedy aj dospelý človek používa nezrelé obranné mechanizmy akými môžu byť vytesnenie, či popretie a podobne, ktoré z časti narúšajú vnímanie reality a človek môže byť presvedčený o niečom a veriť tomu, aj keď to nie je pravda.

Ďalšia možnosť je, že človek môže trpieť aj poruchou myslenia, akou je blud – je to nevyvrátiteľné a mylné presvedčenie a môže byť aj toto príznakom niektorých brethariánov a malé dávky jedla si takto neuvedomovanie následne pre seba ospravedlňujú.

Môže byť konanie niektorých brethariánov nebezpečné pre spoločnosť?

Ako uvádza portál sekty.sk, v minulosti známu propagátorku breathariánstva Jasmuheen stíhala polícia vo viacerých krajinách, a to z dôvodu úmrtia niekoľkých jej priaznivcov. Jasmuheen ale nikdy nebola trestne stíhaná. Nenašlo sa dostatok usvedčujúcich priamych dôkazov, ktoré by hovorili o tom, že by svojich priaznivcov chcela zámerne poškodiť.

To, že pani z rozhovoru „lieči“ aj onkologických pacientov, energiou, metódou, ktorá nie je štandardná, vedecky overená ako aj propagácia brethariánstva môže negatívne ovplyvňovať ľudí, ktorí majú predispozície alebo nábeh na poruchy príjmu potravy, resp. iné psychické poruchy, akými môžu byť aj bludové poruchy myslenia.

Tak toto konanie môže mať pre špecifickú populáciu, akou sú ľudia, ktorí trpia vážnymi somatickými a psychickými poruchami, potenciálne negatívny dopad. (Môže dochádzať k odmietaniu štandardnej liečby, a následnému prehlbovaniu ochorenia.)

Alternatívne liečby sú dobrým doplnkom a môžu byť nápomocné popri štandardnej liečbe, no je to ako s ohňom: je dobrý sluha, ale zlý pán. Ak by brethariánstvo naozaj fungovalo vyriešilo by to hladovanie vo svete a pokiaľ viem, k niečomu takému zatiaľ nedošlo.

Pozri aj:

Psychiater Michal Patarák: Ekologická úzkosť je ako nevyliečiteľná choroba. Liekom je prijať závažnosť klimatickej krízy