Foto: TASR – František Iván / Ilustračná foto: Unsplash

Hovorí sa o ňom ako o prvom slovenskom teroristovi, alebo dokonca ekoteroristovi.

Terorizmus môže mať rôzne podoby. Čo ich spája, je použitie násilia za účelom zastrašenia alebo upozornenia na daný problém, s ktorým páchateľ nesúhlasí. Ich prejavy môžu byť nebezpečné a história nás naučila, že zanechávajú za sebou množstvo obetí na ľudských životoch. V našej sérii sme sa rozhodli pozrieť na teroristické útoky, ktoré sa odohrali na Slovensku. 

V kalendároch sa písal 28. december 2011, hodinky ukazovali 17:23 hodín a v Košiciach pri prevádzke rýchlo občerstvenia McDonald’s sa odohral útok, ktorý mohol (a nebyť náhody aj mal) skončiť oveľa horšie. Našťastie, úplne nevyšiel podľa predstáv, no napriek tomu muž, ktorý za ním stál, získal prívlastok „prvý slovenský terorista“, podľa niektorých médií dokonca „ekoterorista“.

Čo sa vlastne stalo?

Do odpadkového koša na spomínanom mieste umiestnil podomácky vyrobenú bombu s klincami, ktorá spôsobila výbuch. Vzhľadom na to, že ide o obľúbené a frekventované miesto aj medzi deťmi, mohlo to skončiť katastrofou. Tej zabránila chyba, ktorá spôsobila, že bomba neexplodovala tak, ako mala.

Vybuchla v koši, ktorý navyše tento výbuch ešte stlmil. Ak by tieto okolnosti nezasiahli a bomba by vybuchla tak, ako mala, klince z nej by sa roztrúsili do celého okolia a mohli by vážne zraniť ľudí naokolo, aj vnútri v prevádzke.

Foto: TASR – František Iván

Stal sa z neho prvý Slovák odsúdený za terorizmus

Akoby zázrakom nikto o život neprišiel, to však nič nemení na pôvodnom zámere jej umiestnenia na toto miesto. Jej majiteľa to krátko na to priviedlo až za mreže. Prípad sa odohral v roku 2011, no jeho súdne pojednávanie sa tiahlo niekoľko rokov.

Hlavnú úlohu v ňom zohral Ladislav Kuc z Košíc, ktorého dohnala k tomuto extrémistickému činu ochrana zvierat. Bol proti usmrcovaniu nechcených psov a snažil sa za ich život bojovať svojím vlastným spôsobom. Spomínaný incident bol iba posledným klincom, ktorý nadobro ukončil jeho sériu vyčíňaní. Nebol totiž prvý, ale našťastie posledný.

Naštvalo ho zabíjanie psov

Ešte predtým sa zaslúžil o ďalšie trestné činy, medzi ktorými nechýbalo nedovolené ozbrojovanie, výroba výbušnín alebo zastrašovanie. Rovnako výbušniny rozposielal, napríklad veterinárovi, ktorého mal v zuboch alebo známemu obchodnému reťazcu. Jedným z jeho najväčších „nepriateľov“ bol práve veterinár Martin Král z Košíc, ktorý sa venoval usmrcovaniu psov. Adresoval mu niekoľko listových zásielok, napokon došlo aj na výbušninu, ktorú ukryl do knihy.

Král napriek vyhrážkam a útokom odmietal urobiť, čo Kuc žiadal a pokračoval ďalej vo svojej činnosti. S tým Kuc nebol spokojný, a preto sa povaha jeho činov znásobila.

Obvinený z desiatich skutkov

Celkovo jeho obžaloba zhŕňala desať skutkov, súd ho napokon uznal vinným zo zločinov všeobecného ohrozenia, nedovoleného ozbrojovania a vydierania, pokusu obzvlášť závažného zločinu vydierania, prečinu nebezpečného vyhrážania a pokusu prečinu ublíženia na zdraví.

Ilustračná foto: Unsplash

Malo na jeho činy vplyv duševné zdravie alebo nie?

Kucova obhajoba bola založená na tom, že trpí duševnou poruchou a realitu mal vlastne vnímať skreslene. To sa však pri vyšetrovaní nemalo potvrdiť a súd tieto tvrdenia preto nevzal do úvahy.

„Obžalovaný svojím konaním vydal široké množstvo ľudí do nebezpečenstva, a to tak, že sám zostrojil nástražný výbušný systém obdobný ručnému granátu, ktorý sám nebol schopný ovládať bez fyzického zásahu do inicializačného zariadenia, a ktorý umiestnil do odpadkového koša v blízkosti pohybu detí, ktoré sa na mieste obyčajne aj nachádzajú. Je len obrovským šťastím, ak sa to dá takto povedať, že nedošlo k hrôzostrašným následkom účinkov výbuchu,“ odôvodnenie sudcu priniesla Markíza.

Prípad bol niekoľkokrát posudzovaný a rozsudok sa menil

Spočiatku bol v roku 2014 Kuc odsúdený za terorizmus, o dva roky neskôr sa však jeho prípad dostal pred Najvyšší súd, ktorý s týmto obvinením nesúhlasil a rozsudok zrušil. Odôvodnil to tým, že vlastne nešlo o terorizmus a na druhýkrát dostal trest 23 a pol roka za mrežami.

To však nebol ani zďaleka koniec Kuckovho prípadu. S týmto rozhodnutím nesúhlasil krajský súd a okresný súd teda musel rozhodovať aj tretíkrát. Finálny verdikt sa uskutočnil až v roku 2018, teda sedem rokov po Kucovom vzatí do väzby a definitívny rozsudok znel 12 rokov za mrežami.

Foto: TASR – František Iván

S rozsudkom sa nestotožnil

Nebol jednoznačný a dokonca sa objavili pochybnosti o tom, či bol jeho prípad riadne prešetrený. Kuc sa síce ku svojim činom priznal, obhajoba však trvala na tom, že by sa malo prihliadnuť na jeho psychickú spôsobilosť, keďže sa mal v minulosti aj liečiť.

Samotný obvinený sa niekoľkokrát obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý mu dokonca viackrát vyhovel. Nemal však námietky proti jeho väzbe, keďže činy, ktoré páchal, mohli spôsobiť oveľa viac školy, ale sa skôr zaoberal otázkou jeho duševného zdravia a či jej bolo venované dostatok pozornosti pri vyšetrovaní a udeľovaní celkovej dĺžky trestu. V dvoch prípadoch dokonca Kuc dostal finančné odškodné od štátu. Aktuálne si stále odpykáva svoj trest.

TASR, kosice.korzar.sme.sk, plus7dni.pluska.sk, ta3.com, teraz.sk
Uložiť článok

Najnovšie články