Obavy z ohrozenia epidémiou nového koronavírusu sú najnižšie od mája 2020, respondenti obávajúci sa pandémie sú aj menej ochotní dať sa zaočkovať.
Dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou ostáva aj po obmene kabinetu nízka. Vyplýva to z prieskumu s názvom „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied (SAV), MNFORCE a Seesame. Doteraz zrealizovali zisťovania šesťkrát, aktuálny prieskum sa konal od 15. do 20. júla.
Pandémie sa neboja neočkovaní
„Malý pocit ohrozenia epidémiou a mimoriadne nízka dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou môžu prispievať k nízkej ochote dať sa zaočkovať. Ďalším faktorom môže byť odmietavé či nejednoznačné stanovisko niektorých politikov k vakcinácii, pretože pre približne pätinu respondentov je postoj ich obľúbeného politika k očkovaniu dôležitý,“ skonštatoval Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Z prieskumu vyplýva, že pandémiou sa dlhodobo cítia menej ohrození tí, ktorí sa neplánujú očkovať, ľudia so základným vzdelaním a muži. Respondenti, ktorí sa cítia menej ohrození podľa prieskumu výrazne menej obmedzujú kontakty s ľuďmi mimo ich domácnosti, menej dodržiavajú aj aktuálne protipandemické opatrenia.
Dôvera vláde dlhodobo stagnuje na nízkych číslach
Dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou podľa prieskumu stagnuje na nízkej úrovni. Po odstúpení premiéra Igora Matoviča a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a nástupe novej vlády Eduarda Hegera (všetci OĽANO) dôvera mierne stúpla z marcových 14,2 percenta na májových 17,2 percenta. Dôvera vo vládu podľa predchádzajúcich prieskumov klesá od apríla 2020, keď bola 54,4 percenta.
Až 24,6 percenta zaočkovaných respondentov a 26,1 percenta tých, ktorí sa chcú zaočkovať, vláde v súvislosti s koronakrízou dôveruje. Medzi tými, ktorí sa nechcú zaočkovať, vláde dôveruje iba 5,9 percenta respondentov.

Zdravotníctvu dôveruje 57 percent už zaočkovaných a len 25,6 percenta tých, ktorí sa nechcú zaočkovať. Obdobne je to i pri dôvere vo vedecké inštitúcie na Slovensku. Čo sa týka postoja politikov k očkovaniu, len pre každého piateho respondenta je dôležitý.
Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV podčiarkla, že dôvera v inštitúcie je faktor, ktorý výrazne rozdeľuje už zaočkovaných a nezaočkovaných. Upozornila, že s blížiacim sa návratom detí do škôl a začínajúcim nástupom tretej vlny je preto kľúčové, aby verejné autority komunikovali témy spojené s manažmentom pandémie tak, aby spoločnosť ešte viac nerozdeľovali.
„Na druhej strane, musia oveľa presvedčivejšie a jednotnejšie vysvetľovať benefity očkovania pre celú spoločnosť. Keďže nízka ochota zaočkovať sa aj dodržiavať protipandemické opatrenia súvisí s nízkym pocitom vlastného ohrozenia koronavírusom, je naďalej potrebné pripomínať, že zodpovedným správaním chránime tých zraniteľnejších,“ zhrnula Lášticová.
Radek pomáha ľuďom kúpiť nehnuteľnosť v Malage: Španielsko už nie je lacné, no kvalita života je tu skvelá
Pred 170 rokmi sa narodil génius Nikola Tesla: Miesto žien miloval holubicu, po podrazoch kopal kanály
Prezidentovi USA po atentáte podávali kravskú krv a vajcia cez anál. Zabili ho napokon lekári a nie strelec
Michael O´Leary zmenil cestovanie ako ho poznáme: Obéznych ľudí označil za „monštrá“, neveril v globálne otepľovanie
Navštívili sme jednu z najkrajších dolín Veľkej Fatry. Je tu aj bikepark a údajne tu môžete vidieť rysa
Šéf NKÚ Andrassy v 1 na 1: Premiér sa so mnou nestretol. Vláda má pocit, že keď má moc, môže robiť čokoľvek
Ropná plošina im vybuchla pod nohami. Počas jednej z najhorších tragédií svojho druhu zomrelo 167 ľudí
Giulia prezradila, aké je to žiť na Špicbergoch a aké sú tam zárobky. Meteorológ vysvetlil fenomén tepelnej kupoly











Nahlásiť chybu v článku