Foto: See page for author [Public domain], Archival Photography by Steve Nicklas, NOS, NGS [Public domain]

Don Walsh a Jacques Piccard sa na dno Mariánskej priekopy ponorili presne pred 60 rokmi.

V druhej polovici 20. storočia už na Zemi pomaly nebolo čo objavovať. Človek sa už dávno dostal na severný aj južný pól, vystúpil aj na najvyšší vrchol planéty. Biele miesta zmizli, ostali len tie temné. Také, kde svetlo neprenikalo a kde nikto žiadny život neočakával. Pred 60 rokmi sa dvaja dobrodruhovia vydali na jednu z najodvážnejších expedícií v histórii ľudstva, ktorú sa po nich neodvážil nikto zopakovať celé desaťročia.

Don Walsh a Jacques Piccard podnikli niekoľko hlbokomorských ponorov v špeciálne upravenej ponorke už predtým, tento nápad bol však úplne šialený. Až tak, že ho napriek mimoriadnemu technickému pokroku nikto nezopakoval viac ako 50 rokov. Na dno Mariánskej priekopy sa Walsh a Piccard ponárali takmer 5 hodín.

Neobyčajná ponorka

Nebola to obyčajná ponorka, taká by ponor do hĺbky 11 km nevydržala. Špeciálny stroj, nazývaný batyskaf určený na hlbokomorské ponory, objavil ešte na konci prvej polovice 20. storočia švajčiarsky výskumník Auguste Piccard. Pri vývoji revolučného zariadenia sa inšpiroval balónom. Prvý prototyp kúpilo od Piccarda Francúzske námorníctvo, druhý vyrobil pre Talianov. Nazvali ho Trieste, podľa známeho talianskeho prístavu, ktorý v slovenčine nazývame Terst.

Foto: See page for author [Public domain]
Taliani neskôr batyskaf predali americkému námorníctvu a špeciálna ponorka tak bola zaradená do operácie s krycím názvom Projekt Nekton. Cieľ bol jednoduchý – dostať sa na najhlbšie miesto vo svetovom oceáne. Do batyskafu sa zmestili dvaja ľudia. Posádku tak tvorili Don Walsh a syn autora vynálezu, Jacques Piccard. Spoločne sa do morských priekop vrhli už mnohokrát, v tej Mariánskej však nikto pred nimi nebol.

Foto: RalphSutherland [Public domain]
Mariánska priekopa je najhlbším miestom na zemskom povrchu. Nachádza v severnej časti Tichého oceánu a pôvodne sa predpokladalo, že je hlboká viac ako 11 500 metrov, neskoršie merania ukázali, že hĺbka Mariánskej priekopy dosahuje s malými odchýlkami asi 10 924 metrov.

Cesta na dno

Ráno 23. januára 1960 sa Walsh a Piccard uzavreli v tlakovej komore batyskafu a začali s ponorom. Komora mala tvar gule s priemerom len o niečo väčším ako 2 metre a takmer 13 centimetrov hrubými stenami. Po asi 450 metroch už bola všade naokolo tma. Walsh a Piccard začali pociťovať chlad. Vchádzali do jednej z pre život najnehostinnejších oblastí planéty.

Foto: Archival Photography by Steve Nicklas, NOS, NGS [Public domain]
Batyskaf Trieste pokračoval v ponore. V hĺbke 9 000 metrov Walsha a Piccarda vystrašil mimoriadne silný hluk. Vonkajšia vrstva plexiskla chrániaca tlakovú komoru nevydržala a praskla. Vnútorná vrstva však ostala nepoškodená a tak posádka pokračovala. Rovnako sa rozhodli aj potom, ako stratili rádiové spojenie.

Trvalo to takmer 5 hodín, presnejšie 4 hodiny a 48 minút. Batyskaf Trieste sa však nakoniec dotkol bahnitého dna Mariánskej priekopy a Walsh s Piccardom sa tak stali prvými ľuďmi, ktorým sa podarilo dosiahnuť najhlbší bod zemského povrchu. Spojenie sa obnovilo a Piccard tak mohol o obrovskom úspechu informovať americké námorníctvo na povrchu Tichého oceánu. Správa oceánom prechádzala celých 7 sekúnd. Okolitý tlak dosahoval silu 1,25 metrických ton na štvorcový centimeter, teplota v komore klesla pod 7°C.

Foto: See page for author [Public domain]
Walsh a Piccard strávili na dne Mariánskej priekopy približne 20 minút. Za ten čas údajne na najhlbšom mieste planéty spozorovali aj morskú rybu. Do dnešného dňa nie je toto pozorovanie vyhlásené za pravdivé, nakoľko ho nemožno preukázať. Výstup na hladinu Tichého oceánu trval batyskafu kratšie, a to len 3 hodiny a 15 minút.

Úspech Walsha a Piccarda sa nikomu nepodarilo zopakovať dlhé desaťročia a to napriek technologickému pokroku ľudstva v druhej polovici 20. storočia. Na dno Mariánskej priekopy sa znovu dostal až v roku 2012 americký filmový režisér James Cameron.

Office of Naval Research, National Geographic, Telegraph, Guinness World Records
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )