Pokus o atentát na Jána Pavla II. Foto: Archív TASR

Najobľúbenejším pápežom, ktorý kedy zasadol na Petrov stolec, bol Ján Pavol II.

Hlavou rímskokatolíckej cirkvi je pápež. Aj keď mu je prisudzovaná obrovská moc, stále je to iba človek so všetkými kladmi aj zápormi. Na mieste pápeža sa objavilo mnoho mužov, ktorí s touto mocou mohli narábať inak a do dejín sa nie vždy zapísali v tom najlepšom svetle, ako napríklad Pius XII., označovaný aj ako Hitlerov pápež, o ktorom sme vám už priniesli rozsiahly článok. Avšak pri pohľade na pápeža Jána Pavla II. jednoznačne pozitíva prevládajú nad negatívami. 

Interez logo
Autorské články na webe Interez.sk nie sú zamknuté. Dokážeme ich tvoriť len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporia.
Podporte nás a pošleme vám atraktívny darček.

Život pred úradom

Ján Pavol II. sa narodil ako Karol Wojtyła vo Wadowiciach v južnom Poľsku ako druhý syn bývalého dôstojníka habsburskej armády Karola Wojtyłu st. a Emilie, rodenej Kaczorowskej 18. mája 1920, teda presne pred 100 rokmi. V detstve rád športoval, hrával futbal či v zime lyžoval. Bol výborným študentom a už v tej dobe sa vyznačoval veľkým vzťahom k viere.

Na gymnáziu hrával v divadle a keď skončil strednú školu s perfektným výsledkom, začal študovať na Filozofickej fakulte Jagelonskej univerzity. Písal sa vtedy rok 1938 a Európa stála na prahu druhej svetovej vojny.

Mladý Ján Pavol II., ešte ako Karol Wojtyła so svojím otcom. Foto: Public Domain

Ochranca Židov

Vojna mu zobrala možnosť študovať na vysokej škole a začal pracovať v chemických závodoch. Počas tohto obdobia sa stal členom organizácie Unia, ktorá bola spojená s katolíckym prostredím a tiež sa snažila ochraňovať Židov ohrozených vojnou a perzekúciami. V roku 1943 sa v Karolovi naplno prejavila túžba stať sa kňazom a vstúpil do tajného Metropolitného duchovného seminára v Krakove a začal tiež podzemné štúdiá na Teologickej fakulte Jagelovskej univerzity.

Wojtyła ako kňaz a pápež

Mal veľké nadanie na jazyky a plynule ovládal až 9 rečí, čo ho predurčovalo na to, aby veľké úspechy dosiahol aj v cirkvi. V roku 1946 bol vysvätený za kňaza a začal učiť na Jagelovskej univerzite v Krakove a následne na Katolíckej univerzite v Lubline.

Chýry o ňom sa doniesli až do Vatikánu a už v úvode spomínaný pápež Pius XII. ho vymenoval za titulárneho biskupa ombijského a pomocného biskupa arcibiskupa Baziaka. Vo veku 38 rokov sa tak stáva najmladším poľským biskupom.

Pápež Ján Pavol II. vo Vatikáne v roku 1997. Foto: Archív TASR

V auguste 1978 sa zúčastnil voľby nového pápeža, kde bol zvolený Ján Pavol I.. Nikto vtedy netušil, že čoskoro bude nová voľba, keďže Ján Pavol I. po 33 dňoch vo funkcii zomiera. V októbri sa tak Karol Wojtyła zúčastňuje druhého konkláve.

Na tomto konkláve nebol favoritom a podpora bola rozdelená medzi dvoch silných kandidátov. Napokon však bol určený za kompromisného kandidáta a 16. októbra 1978 bol ako 264. pápež v dejinách cirkvi a prvý netaliansky pápež po 455 rokoch zvolený za najvyššiu hlavu cirkvi. Bol to tiež prvý pápež, ktorý bol Slovan.

Precestoval vyše milióna kilometrov

Hneď po zvolení oznámil, že jeho hlavnou úlohou bude zrealizovať učenie 2. vatikánskeho koncilu, ktorého najdôležitejším bodom je podľa neho všeobecné volanie po svätosti. Bol považovaný za mladého pápeža, keďže v dobe zvolenia mal iba 59 rokov. Chodieval na túry, športoval a venoval sa mnohým aktivitám.

Vykonal tiež obrovské množstvo zahraničných ciest, ktoré v súčte merali viac ako  1 167 000 km. Zahraničné cesty sa stali neoddeliteľnou súčasťou jeho pontifikátu.

Ján Pavol II. a americký prezident Bil Clinton v roku 1993. Foto: Archív TASR

Ako prvý pápež navštívil Spojené kráľovstvo, stretol sa aj s Alžbetou II.. Takisto ako prvý pápež navštívil Portoriko či ako prvý katolícky pápež Egypt. Po vyše 1 000 rokoch navštívil aj ako pápež Grécko. Navštívil tiež Sýriu, kde v Damasku vstúpil do mešity ako vôbec prvý pápež v histórii.

Ján Pavol II. počas svojho úradu trikrát navštívil Slovensko, a to v rokoch 1990, 1995 a v roku 2003. Vždy sa vyjadroval, že Slovensko a Slovákov má veľmi rád a my ako národ máme čo Európe ponúknuť, čím poukázal na snahy vstupu Slovenska do EÚ.

Ján Pavol II. na Slovensku v roku 1995. Foto: Archív TASR

Keďže bol Poliak a aj počas vojny pomáhal Židom, vstúpil tiež do koncentračného tábora Osvienčim v Poľsku. Takisto ako prvý novodobý pápež navštívil synagógu v Ríme. Počas jeho úradovania sa vzťah cirkvi k Židom výrazne zlepšil, čo dokazuje aj že mu 141 židovských predstaviteľov v roku 2005 verejne poďakovalo za to, čo urobil pre židovskú komunitu a Izrael.

Aj liga Anti-Defamation, ktorá bojuje proti antisemitizmu vyhlásila v roku 2005, že počas 27 rokov sa uskutočnilo viac zmien k lepšiemu, ako za posledných 2 000 rokov predtým.

Takmer všade, kde Ján Pavol II. prišiel, vítali ho s nadšením a obdivom, mal veľa obdivovateľov a priaznivcov. No ako to už býva, toho koho niekto miluje, môže iný nenávidieť.

Atentáty

13. mája 1981, keď bol Ján Pavol II. iba necelé tri roky vo svojom úrade, bol na neho spáchaný atentát, za ktorým stál Turek Mehmet Ali Ağca. Ten od roku 1980 cestoval po Európe, pričom stále menil pasy. Dva dni pred atentátom pricestoval do Ríma a v deň atentátu prišiel na námestie Svätého Petra vo Vatikáne.

Pokus o atentát na Jána Pavla II. Foto: Archív TASR

V momente, keď prechádzal pápež okolo Ağcu, ten na neho začal strieľať. Ján Pavol II. bol zasiahnutý štyrmi strelami, jedna zasiahla črevá, ďalšie zasiahli jeho ruky. Ağca mal tiež komplica, ten ale počas streľby spanikáril.  Ján Pavol II. bol vážne zranený, avšak nie smrteľne. Ağcu aj spolu s komplicom zadržali okolití diváci.

Pápež sa našťastie zo zranení zotavil a dva dni po Vianociach v roku 1983 svojho atentátnika navštívil vo väzení. Obidvaja spolu chvíľku hovorili osamote. Ján Pavol II. potom povedal: „O čom sme hovorili, ostane tajomstvom medzi nami. Hovoril som s ním ako brat, ktorý mu odpustil, a ktorý mu úplne dôveruje.

Pápež v nemocnici po pokuse o atentát. Foto: Archív TASR

Ağca bol odsúdený v Taliansku na doživotie, no v roku 2000 mu bola na základe žiadosti pápeža udelená milosť. Potom bol vyhostený do Turecka, kde išiel do väzenia za svoje predchádzajúce zločiny.

Pápež sa stretol s atentátnikom. Foto: Archív TASR

Tento pokus o atentát však nebol jediným. Ďalší sa udial 12. marca 1982, teda necelý rok po prvom, vo Fatime v Portugalsku. Španielsky katolícky kňaz sa pokúsil bajonetom zasiahnuť pápeža, ale bol zastavený osobnou strážou. Za tento čin si odsedel 6 rokov vo väzení a následne ho vyhostili z Portugalska.

Už menej sa hovorí o tom, že boli pripravované aj iné atentáty. V roku 1995 plánovala Al-Káida zabiť pápeža počas návštevy Filipín. Samovraždený atentátnik prezlečený za kňaza sa mal odpáliť v momente, keď bude okolo neho prechádzať auto s Jánom Pavlom II.. Atentátnici sa však prezradili, keď na seba výbuchom upozornili políciu a tá našla v notebooku plány atentátu.

Existuje tiež špekulácia o tom, že na pápeža plánovala atentát aj sovietska KGB, ktorej sa nepáčilo, že pápež má zlý vplyv na stabilitu východoeurópskych satelitných štátov.

Kritika

Napriek pápežovej popularite sa na jeho hlavu niesla aj kritika. Súvisela napríklad so stretnutím s čilským dikátorom Augustom Pinochetom, pápež ale tvrdil, že ho prosil o obnovu demokracie.

Pápež s budúcim pápežom. Foto: archív TASR

Bol kritizovaný aj za svoj postoj k homosexualite a za nesúhlas sobášov osôb s rovnakým pohlavím. Tiež bola vznášaná kritika aj za jeho postoj k ochrane pred počatím a argumentoval, že sex iba ako telesný pôžitok bez snahy o splodenie dieťaťa je nemorálny. Mnohí kritici ho obviňovali, že svojimi vyhláseniami pomáhal rozširovať epidémiu AIDS v Afrike, lebo jeho administratíva údajne tvrdila, že kondómy nebránia vírusu HIV. Na druhej strane, pápež hlásal abstinenciu a vernosť ako najefektívnejšie nástroje v boji proti AIDS.

Smrť

Pápežovo zdravie po dlhých rokoch začalo upadať. Aj keď na začiatku bol zdravým človekom, atentát či potom aj rakovina, sa podpísali na jeho zdraví. V roku 2001 mu zistili tiež Parkinsonovu chorobu a neskôr už zle počul a mal problémy povedať niekoľko súvislých viet. Mal tiež problémy s pohybom kvôli artritíde.

Foto: archív TASR

Mnohí ľudia sa domnievali, že pápež by mal na svoj úrade rezignovať a začali sa objavovať názory o stanovení funkčného obdobia pápeža. Ján Pavol II. ale prehlásil, že akceptuje božiu vôľu a že „z kríža sa neuteká“. Fyzicky bol veľmi zničený, avšak mentálne bol stále v poriadku.

Počiatkom roka 2005 sa jeho zdravotný stav zhoršoval a podstúpil aj tracheotómiu. 27. marca, na Veľkonočnú nedeľu sa poslednýkrát objavil vo svojom okne vo Vatikáne. 31. marca mal vysokú horúčku, ale odmietol prevoz do nemocnice. Túžil zomrieť vo Vatikáne. To sa stalo 2. apríla 2005, pričom na námestí sa nachádzali tisícky ľudí, ktorí sa za neho modlili.

Ján Pavol II. sa zapísal hlbokými písmenami do histórie za všetko, čo vykonal. Snažil sa tiež ospravedlniť skutky katolíckej cirkvi z minulosti, ospravedlnil sa za prenasledovanie talianskeho filozofa a vedca Galilea Galileiho či za popravu Jana Husa v roku 1415, teda za skutky, ktoré mohli už dávno pred ním urobiť iní pápeži. Možno aj pre takéto skutky je aj dnes stále významnou osobnosťou a mnohí ľudia ho pokladajú, za najlepšieho pápeža, aký kedy bol.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )