Jadrové výbuchy pre národné hospodárstvo
Názov programu hodný sloganu pravého sovietskeho politika sa do veľkej miery inšpiroval americkým Plowshareom. Sovieti však svojej povesti neostali nič dlžní a aj napriek rizikám, kvôli ktorým Američania zastavili spomínaný program, realizovali viac ako 100 pokusov. Ako uvádza Russia Beyond, uskutočnených bolo 124 podzemných výbuchov, ktorých úloha bola prevažne rovnaká – rozvoj baní, prepájanie vodných tokov a kanálov, či napríklad vznik veľkého jazera.
Sovieti verili, že atómové výbuchy pod zemou by nemali negatívne ovplyvniť povrchové štruktúry. Azda najväčším príkladom ich omylu je projekt Globus-1, ktorý dopadol katastrofou. Podzemná detonácia (len niečo cez 360 kilometrov od Moskvy) na brehoch rieky Shachi však nešla podľa plánu, výsledkom bolo kontaminované okolie, ktoré bolo spojené s prudkým nárastom rakoviny v oblasti. Napriek všetkému program pokračoval až do roku 1989.
„Atómové jazero“
V rámci sovietskeho programu vošla do histórie zrejme najviac prvá detonácia z roku 1965, ktorá bola podľa Amusing Planet zároveň aj najväčšia. Do 178 metrov hlbokej diery v Kazachstane uložili Sovieti jadrové zariadenie so silou 140 kiloton (bomba zhodená na Nagasaki mala 22 kiloton), ktoré po explózii vytvorilo obrovský kráter s priemerom 400 metrov a priemernou hĺbkou 100 metrov. Ako uvádza Nature World News, vodu do krátera dopravil umelo vytvorený kanál a svetlo sveta tak uzrelo takzvané Atómové jazero.
Hlavnou myšlienkou vlády bolo, aby sa takéto jazerá využívali predovšetkým na poľnohospodárske účely (zavlažovanie, chov dobytka a pod.). Po vytvorení jazera Čagan prevládala medzi domácimi elitami veľká spokojnosť a na prevedený experiment boli hrdí. V rámci propagačných materiálov bol dokonca natočený minister zodpovedný za nukleárny program, ako v jazere pláva. Do vodnej plochy a jej okolia boli okamžite prinášané aj rôzne druhy živočíchov. Experiment bol dokonaný, podľa Sovietov úspešne.
Katastrofálne dôsledky
Podľa sovietskej vlády vydarený experiment sa však v skutočnosti začal rúcať už od začiatku. Odhadom približne 20% rádioaktívnych produktov bolo po explózii zistených nad Japonskom, čo nahnevalo USA a tesne po karibskej kríze hrozilo naštrbenie už tak krehkého mieru. Sovietsky zväz argumentoval podzemným testom, ktorého hodnoty sú zanedbateľné a situácia sa po niekoľkých medzinárodných interakciách upokojila.
Ďalšie problémy sa vynárali postupom rokov. (Ne)prekvapivo, podľa Russia Beyond v jazere nedokázali vedci udržať nažive vyše 90 % zo zavedených druhov rýb (vrátane piraní), 150 druhov rastlín, ako ani desiatky druhov obojživelníkov, mäkkýšov a plazov. Ako uvádza portál AZ Animals, hodnota rádioaktivity je v jazere dodnes 100-krát väčšia, ako by mala byť štandardná hodnota. Voda z Čaganu sa navyše prelieva do rieky Irtyš, na čo nadväzujú ďalšie problémy.
V súčasnosti môžete okolo jazera nájsť miestnych rybárov, ktorí tam za účelom konzumu lovia ryby. Domáci obyvatelia ich jedia, v jazere si dokonca zaplávajú, no aj podľa nich je voda so stúpajúcou hĺbkou nebezpečná. Pobyt pri vodnej ploche by ale vraj nemal byť život ohrozujúci, a to aj napriek nameraným hodnotám.
Na všetko doplatili ľudia
Ako to už, bohužiaľ, býva, pri experimentoch takéhoto typu na všetko najviac doplatia obyčajní ľudia a inak to nie je ani v tomto prípade. Súčasnú situáciu a dopad na obyvateľstvo asi najlepšie zachytáva dokumentárny seriál z dielne Netflixu Dark Tourist, kde novozélandský novinár David Ferrier navštívil túto oblasť. Čaganské jazero sa nachádza v takzvanom Semipalatínskom jadrovom polygone na severovýchode Kazachstanu.
Kazachstan si v rámci atómových experimentov „vytrpel“ najviac, keďže bol hlavným pokusným centrom Sovietskeho zväzu. V oblasti polygonu nájdeme napríklad aj niekedy uzavreté mesto Kurčatov, ale najmä vyprahnutú a jadrovými testami poznačenú krajinu. Aj keď miestni sprievodcovia dodnes tvrdia, že nemajú informácie o dopade rádioaktivity na ľudí, dokumentaristom ukázal realitu doktor Toulekhan Nurmagambetov, vedúci miestnej pôrodníckej kliniky.
Podľa doktora počítali Sovieti s tým, že vietor odnesie všetok potenciálne nebezpečný rádioaktívny materiál z regiónu preč. Skutočnosť je však taká, že kvôli početným experimentom, počínajúc Čaganom, boli kontaminované všetky okolité obytné oblasti s fatálnymi následkami. Tie v najhoršom slova zmysle prezentuje mestský sirotinec, do ktorého mali možnosť nakuknúť, a pohľad to bol naozaj zdrvujúci. Desiatky chorých a postihnutých detí, ktoré boli poznačené neviditeľným zabijakom, sú len zlomkom toho, čo si tieto hrozné a zbytočné experimenty vyžiadali.
Nahlásiť chybu v článku